Minule sme písali, že podľa prieskumu z roku 2 008 počúva folklór viac, či menej 40 percent obyvateľov Slovenska (ak nerátame deti), a navyše má ľudové piesne rád každý ôsmy mladý človek. Ak by to tak naozaj bolo, tak by sme to museli zistiť aj na najznámejšom prehrávači piesní (na jutube).Div sa svete, folklór tu naozaj frčí.
Vieme, že na internet sa nenapája veľa dôchodcov a že vo vyhľadávaní hudby sú najviac činní mladí hľadači. Každý ôsmy mladý človek ak počúva metal, prípadne iný menšinový žáner, tak pozrime sa na to, či aj mladší milovníci ľudovej hudby naklikali zhruba toľko návštev.
To tá – Tota Heľpa
Zdá sa, že Tota Heľpa nie je až tak zrozumiteľná nárečovým jazykom horehronským („tota“ si mnohí mýlia s „to tá“)ako skôr svojou zvukomalebnou viachlasnou stavbou. Boduje samozrejme u Čechov, a to hneď v niekoľkých nefolklórnych podobách – v mládežníckom speváckom zbore typu vážna hudba, ako i v džezovej podobe. Nápevom sa inšpiroval aj B-complex (mladý syntezátorový hudobník), ktorý skladbou zožal okolo 150 000 návštev. Folklórne nápevy sú pre kmeňových folkloristov isteže pôsobivejšie, keď túto pieseň hrajú horehronské ľudové súbory a folklórne skupiny a jednotlivé podania piesne dosahujú účasť od tisícov, po desaťtisíce návštev. Pieseň je vyvesená aj v podaní anglických hudobníkov a nájde sa pod ňou aj kladný ohlas z Maďarska. Pieseň Kopala studienku, z ktorej vznikla neskôr slovenská hymna, má tiež veľa podôb a návštev. Napríklad pod používateľom „Hromnice“ je cez 30 000 kliknutí. Pieseň má na Slovensku mnoho podôb a popri známych (Počkaj ma šuhajku na Telgertskom moste) sú miestne odrody aj na východe (Parobci, parobci, nebice še teľo, alebo Poniže Raslavic napros domu jarky), tiež u Goralov, avšak tieto podoby na sieti nevidno. Zato sa tam nájde maďarská verzia, ktorá sa mohla dostať na juh cez Slovákov vysťahovaných na „dolnú zem“. Tu hraničí folklór na jutube s politickými podfarbeniami – pieseň zavesili južní susedia so všelijakými vlajkami. Odtiaľ sa dá ale vrátiť na Kráľovú hoľu. Pieseň „Na kráľovej holi“ je pre Slovákov tiež takmer hymnická pieseň . Jedno z podaní tejto piesne vyvesenej pod titulkom Sága Slovenska číta toho času okolo 130 000 návštev, čo je číslo bežné u spevákov populárnej hudby, kým menšinové žánre, ako metal, punk, oj, či folk sa u slovenských hudobníkov pohybujú dosť pod týmto číslom. Isteže, na sieti sú aj rôzne podania známych ľudových hitov, ako „Oči, oči, čierne oči“, či „Hej čarny ši jak cigan“, čo je východniarska ľudovka so 40 000 kliknutiami v jednej z podôb. Cez „Šalena ja bula“ a iné východniarske nezabudnuteľnosti, ktoré podľa ohlasov počúvajú aj iní Slováci a aj Neslováci, sa dá preklikať na podanie Katky Knechtovej, ktorú blogeri taktrochu zvozili za nefolklórne tanečné pohyby. Ak je pravdou, akože je, že niektorí mladí ľudovou hudbou pohŕdajú, tak na druhej strane možno vidieť, či skôr čítať pobúrené reakcie tých, ktorí by chceli len čiste folklórne podanie. Popri citlivosti na elektronické nástroje mnohí hľadajú i chyby v texte, čo je nie príliš folkloristické, hlavne s ohľadom na skutočnosť, že mnohé piesne majú „miestne odrody“ a kým v jednej dedine sa spieva „že ja ce ľubila“, „v druhej dzediňe abo v druhym valaľe še može špivac – že ja ce ľubela…“. I keď každý si môže myslieť, že je to práve on, kto pozná ten najpravejší originál. To je popri hádkach o autentickosti podania ľudovej piesne tiež častý dôvod na rozpory – a to – odkiaľ pieseň pochádza.
Terchová hrá isteže všetky piesne po terchovsky a bratia Muchovci prilákali na jednotlivé piesne od tisícov po desaťtisíce piesní. Koncert Muchovcom s ruskými Alexandrovcami (na Kráľovej holi) prilákalo cez 90 000 klikov, čo sa nezaobišlo bez politickej prekáračky blogerov.
NOVODREVO POMALY RASTIE
Dočelomanský prilákal na sieti a Na skle maľované haldy divákov, i keď to nie je ľudovka, ale skôr „scénické novodrevo“. Lipová lyžka s Arzenom tiež nie je nezaujímavá (8 000), i keď ľudová „Janíčko Janko“, v podaní hardrokového Arzenu s českým punkovým Konfliktom prilákala cez 67 000 kliknutí. Eurovízia zjavne pomohla v dynamike dvom moderno-folklórnym skupinám, a to Hrdze a Družine. Hrdzovská „Na horách býva“ s textom Janka Kráľa je síce novodrevná a nie ľudová hudba, ale súvisí s ňou a aj preto je presiahnutie státisícovej hranice zaujímavé. V upravených ľudovkách i novodrevách Hrdza „kliká“ od tisícov po desaťtisíce. Tak podobne, možno o trochu menej je sledovaná Družina. Zuzana Mojžišová, ktorá bola s niektorými „družinármi“ v Jej družine, sa na sieti veľmi neukazovala a zmena nastala až v tomto roku, keď jej nasadili niekoľko piesní, zatiaľ so stovkami klikov. Tono Kečkár Trebuľa vyvesil jednu pieseň so svojimi fotografiami podpolianskeho kraja a hneď boli zo stoviek tisíce návštev. Z novodrevnej hudby sú zaujímavé aj Vŕbovské Vŕby. Táto skupina s jednoduchým vrbovským stredovekým folklórom, zaujímavým zvukom a často krčmovými textami (Čapila zabila komara na rici…) je na sieti sledovaná (tisíce). Zo slovenskej novodrevnej a občas i ľudovej hudby by sme ešte mohli spomenúť Žiarislava a Bytosti. Táto hudba sa dostala na internet prvý krát len pred dvoma rokmi, a to s nemalou dynamikou – tisíce až desaťtisíce kliknutí.
Na sieti sa dajú nájsť aj piesne bratislavskej Bandy, s jej sľubným novým klipom z chystaného ťapákovho filmu tanec. Ktovie, či to Bandu chystaný film nevynesie na väčšiu sledovanosť, asi áno. Zatiaľ najväčší takýto príklad v našich končinách je moravský Čechomor, ktorý už s predtým známym Jaromírom Nohavicom (po rodičoch pochádza zo Slovenska z Kokavy nad Rimavicou) natočil film Rok ďábla a to ich odpálilo do špičkového popu (folk po germánsky znamená pop po latinsky) . Čechomor nastúpil s vypracovaným zvukom a aranžmá a s ľudovkami v rokovom podaní sa hýbe v stovkách tisícov návštev. Menej známy , avšak na Morave dosť známy je novodrevný beskydsko-moravský Tomáš Kočko s orchestrom, ktorý láka na jednotlivé početné klipy desaťtisíce návštev. Podobne známy je slovenského pôvodu (po praslici Horehronec) pesničkár Vlasta Redl, v ktorého tvorbe sú okrem iných aj novodrevné podoby, ako aj moravsko-slovácky Hradišťan (Uherské Hradište). Ten robí upravenú ľudovú hudbu, trochu pripomínajúci azda Stračinove úpravy ľudoviek v podaní hudby Sľuku. Isteže Sľuk, Lučnica, a iné úpravy sa dajú nájsť na sieti so živými diskusiami poslucháčov. Ako ak Zem spieva, či rodná Zem a iné historickosti. Piesne zo socialistických vinilových platní sú bežné a aj dosť sledované, samozrejme, dnes v rozmeroch menšinového žánru, veď aj v slovenskom rozhlase je dnes preferovaný celkom iný „mejnstrím“.Že sa dá na sieti nájsť aj ľudozábavná hudba typu Senzus, Drišľak, barová ľudovka i dychovka, je samozrejmé. Oproti klasickému folkloru je to však menšinový žáner.
ROZTRHNUTÉ VRECE
Určitú zmenu v zverejňovaní ľudovej hudby priniesli aj hračkárske fotoaparáty s kamerami a telefóny podobného rázu, ktoré na sieť odpálili nepreberné množstvo ľudoviek v podaní príležitostných pohárikovských interprétov, čo sa dá hodnotiť tak i onak. Takisto to roztrhlo vrece so zábermi hudobníkov z koncertov novodrevných i folklórnych, čo zväčša nie je na škodu, i keď nie vždy na osoh.
Samozrejme, na sieti je aj množstvo stránok, ktoré sa venujú ľudovej hudbe, ale i hudbe staronovej, teda novodrevnej. Z folklórnych vôd je napríklad známe internetové rádio Janko Hraško. Práve začal vychádzať časopis Folklór, konečne. Snáď pribudnú aj ďalšie polohy a podoby, v ktorých sa dedičstvo po predkoch uchová a rozvinie.
V každom prípade, nijako to nevyzerá, že by sa folklór chystal zaniknúť. A to v zásade pre nás, ktorí máme radi aj iné, ako krátkodobé hodnoty, dobrá správa.
-slav-
podobný článok: Ľudová hudba a folklór sú najobľúbenejšou hudbou na Slovensku, i keď MÓDA JE V RUKÁCH MUTANTOV TU
Zdroj: Ved.sk
