Ako sa vyrovnávať so spoločenskými tlakmi na dušu človeka.
Dávne (tradičné) celostné duchovná sa otázkou politickej krútňavy príliš nezaoberali (s výnimkou „pyramidálnych“ náboženstiev, ktoré uctievaním „svätej vojny“ krútňavu priamo spôsobujú), keďže „spoločensko-politické“ každodenné ruchy v dnešnom význame nejestvovali. Jednako nejestvovali dnešné rýchle a obsiahle spravodajské prostriedky (médiá), ale nejestvovali ani podmienky tak častého spoločenského pôsobenia (užitá politika a moderná demokracia), ktoré jestvujú v dnešnej rýchlej, až uponáhľanej spoločnosti. Táto možnosť a z dnešného hľadiska aj potreba ovplyvňovania spoločnosti jednotlivcom prináša chtiac-nechtiac obrovský tlak na dušu (psychiku) jednotlivca. Jednotlivec sa totiž stáva žiadaným „tovarom“ v spoločenskej súťaži (zápase) a tlak smerujúci k jeho strhnutiu ho neraz tlačí do stavu na hranici, alebo za hranicou zdravého a prirodzeného duševného rozpoloženia. Duševne rozkývaní jednotlivci tvoria duševne rozkývanú spoločnosť. Preto Žiarislav vzhľadom na dejinné pochody (*1) prináša novodrevnú vedu o tom, ako zvládať duševnú rovnováhu v podmienkach dobrovoľného či nedobrovoľného vystavenia spoločensko-politickým ruchom a tlakom. Tento článok však nie je len spôsobom sebaobrany pred politickou krútňavou. Možno ho použiť ako spôsob na vystúpenie z krútňavy všeobecne.
Na vedomej ceste tak, ako na každej inej, stav je výsledkom pomerov a vzťahov duše s okolitým svetom. Na vedomeckej ceste si to však uvedomujeme, že tento stav ovplyvňujeme zvnútra. Vedomé ovplyvňovanie tohto stavu sa dá podobne, ako aj iné veci, cvičiť. Bytosť tak je menej ovplyvnená okolitými ruchmi a duševný stav sa stáva v čoraz veľkej miere výsledkom zušľachťovanie. Ako aj v iných umeniach a vedách, tak i na duchovnej ceste záleží od aj osobných vlohov – nadania, ale vždy je to ovplyvniteľné duševnými cvičeniami, aj keď ich takto zväčša neoznačujeme. Okolité ruchy sa v určitom stupni pokročilosti stávajú znesiteľnými a pochopiteľnými a bytosť sa nimi zaoberá v takej v miere, ktorú je schopná v dobrom stave ovplyvniť. Na ceste zušľachťovania často viac ovplyvňuje seba, ako okolie. Ľahšie je zušľachtiť svoj osobný stav, ako ovplyvniť celú spoločnosť. V stave duchovného naplnenia bytosť chápe chody sveta a ak svoje okolie ovplyvňuje, tak dobre.
Pisateľ v tejto stati bude citovať svoje predchádzajúce state, články, či prednášky alebo časti kníh, bez ktorých by bolo ťažké pochopenie týchto vedomstiev. Mnohé z nich možno nájsť na našej stránke, niektoré sú len čiastočne uverejnené (Vedomstvá štyroch živlov*2) a stretli sa s nimi návštevníci vzdelávacích vedomeckých podujatí, ktoré pisateľ v posledných 18 rokoch pripravoval na Slovensku a v Českých zemiach.
Spôsoby (techniky) očisty od spoločenských ruchov sa dajú uplatniť v každodennom živote a sú účinné nielen v oblasti spoločnej správy (politiky) ale aj v oblasti iných vzťahov.
V tomto odbore je podstatné pochopenie zákonitostí prúdenia živy. Živa ako daná veličina – životná sila – nie je nejakým výhradným majetkom osôb, ale je všeobecným prírodným javom. Žiadna osoba nie je neovplyvnená okolitými vplyvmi. Slnkom, mesiacom, Zemou, vesmírnymi vlneniami, žiareniami rôzneho druhu (elektro-magnetické, príťažlivé- gravitačné, teda prírodné, ale aj umelé žiarenia vytvorené inými bytosťami, teda aj ľuďmi). Bytosť na vedomeckej ceste teda je ovplyvňovaná okolitými vlneniami, ale dostáva sa s nimi do súladu, alebo rovnovážneho stavu a ako svojprávna bytosť sa oslobodzuje v daných podmienkach od nepriaznivých javov vzájomného pôsobenia, ktoré by sme mohli dali označiť ako krútňava (*3). Približuje sa tak s stavu plného kruhu (Civilizačná krútňava: médiá, móda, drogy a stres*4).
Ľudská spoločnosť vlní tými istými podstatnými vlneniami, ako okolitá príroda. V prírode napríklad rozoznávame 4 živly – zem, vodu, vzduch a oheň. Tieto 4 živly však nie sú nejakými uzatvorenými oddeleniami, ale sú rôznymi prejavmi jednej a tej istej živy. Líšia sa teda napríklad rýchlosťou vlnenia, odstredivosťou a dostredivosťou, druhom svetla, rovnovážnosťou, usmernenosťou…A tieto živly živy menia svoje pomery v kruhoch diania. Tak je to aj v ľudskej spoločnosti. Aj v spoločnosti ľudského živočíšneho druhu, v spoločenských dianiach a vzťahoch (teda aj v politike) sú prirodzené vlnenia prejavujúce sa v živloch. Podľa živlov teda rozoznávame vlnenia zemské (tradičné, stále, miestne, národné, rodinné a rodové), vodné (spoločensko-vyrovnávajúce, prelievajúce živu (obeživo, vzťahy…), veterné – vzdušné (všehomírne, presahujúce, nadnárodné, celozemské, vesmírne, celosvetové) a ohnivé (sústrediace vzťahy (a obeživo)). Všimnime si teda, že obeživo (peniaze) je vzťahový pojem. Narábanie s obeživom vyjadruje naše vzťahy a je odrazom nášho vedomia. Je to jedno z vyjadrení vzťahov medzi bytosťami, bytosťou a svetom.
Vývoj v spoločnostiach sa deje v závitniciach spomenutých živlových kruhov alebo krútňav. Spoločnosti na zemi vytvárajú určitú rovnováhu týchto rôzne naladených závitníc (zemských kultúr), ktoré na seba pôsobia, alebo narážajú. V našej stati, v tomto odbore je dôležité pochopiť, že tieto krútňavy živlov sa v našom vedomí menia na okruhy, ak pochopíme ich zákonitosti. Dovtedy sa môžeme snažiť od nich žiť oddelene, čo je možné len čiastočne, alebo sme nimi strhávaní. Celostné vedomie – celostný duch je to, čo nám umožňuje dostať sa z ich krútňavy a precítiť sa v kruhu, v duchovnom naplnení. Vtedy tieto krútňavy už nemajú strhávcajúcu silu a okolitý vietor sa mení na vánok, alebo bezvetrie. To však len vo vzťahu k nám (*podobnosť vedomeckého duchovna s kvantovou fyzikou). Škodlivú silu majú, len ak na sme nimi strhávaní, teda na nich nevedome (presnejšie málo vedome) odpovedáme (reagujeme. Ak nie, tak akoby neboli.
Vedomecká cesta je podobná aj plavbe na plachetnici (*už z hľadiska bežného silospytu – fyziky). V príliš silnom, alebo opačnom vetre stiahneme plachtu, aby nás neunášal a staviame sa k nemu čelom. Vo vetre smerovanom v smere našej cesty plachtu v múdrej miere napíname. Vo vetroch bočných volíme správne uhly postoja. Nevstupujeme do vírov, v ktorých sa nevyznáme. Ak zistíme, že nás vír predsa len strhol, udržíme pokoj, zbytočne sa nebijeme a necháme sa ním vyvrhnúť (na hladinu). Každý vír, každá krútňava, ktorá sa niekde, alebo niekedy začala, sa aj niekde niekedy končí – má dva konce (*5).
Krútňava je daná osobným zapojením. Celostné „osobné“ zapojenie vedomé a múdre je teda nadosobným. Neosobným. A teda nie je zdrojom krútňavy. V predmete našich cvičení – v oslobodení od politických krútňav očistou – je nutné vnímať všeobecné javy a prestať sa zaoberať menami (ľudí). Zákonitosti sú neosobné. Osobný prístup k iným je podľa zákona vzájomného pôsobenia zákonitým zdrojom osobného prístupu iných k nám. Ak ide o pomoc, porozumenie, samozrejme, vlnenia sú iné, nemusia prinášať osobnú krútňavu, ale môžu napomôcť jej prekonaniu. Osobný prístup v podobe závisti, nenávisti, škodoradosti… zákonite prináša opačný prístup k bytosti v podobných vlneniach. Je na nás, aké vlnenia budú našim „pracovným“ prostriedkom. Na ceste vedomej je teda prostriedkom návisť (koreň vedieť – vidieť), na ceste nevedomej – nenávisť (nevedieť – nevidieť). Naše zušľachťovanie smeruje k ceste vedomej.
Spoločenská súťaž – zápas – boj („politika“) sa často prejavuje v nepriaznivých citových vlneniach, ktoré zanášajú našu dušu, vykoľajujú ju z rovnováhy, alebo dokonca privádzajú ju do stavu roztrženia, útlaku, tiesne alebo boja vyčleneného z duchovného súladu. Používame 4 základné duchovné prostriedky ochrany. Zem – sme stáli na vedomej ceste a nie sme tak ovplyvniteľný čiastkovými a módnymi vplyvmi. Voda – sme vnímaví a citliví. Vnímame aj očami a srdcom iných. Vzduch – vietor – vnímame zákonitosť zmien vetra, vnímame z nadhľadu, z rôznych uhlov. Oheň – vnímame zapálene na dobrej ceste a udržiavame dobré city, vo svetle. Na udržiavanie rovnováhy 4 živlov poslúžia pisateľove knihy Čaro prírody (*6) a Čaro 4 živlov. Na pochopenie živlov v tradičnej vedomeckej kultúre poslúžia state z knihy Návrat Slovenov v duchu a slove(*7). Ostatné state, ktoré by nám mohli pomôcť, neboli knižné vydané a ich časti sú predbežne na Rodnej ceste (medzisieťovej)*8 . Na pochopenie zákonitostí, ktorými sú občania nutne vťahovaný do krútňav, poslúži stať zachytená na prednáške 4 civilizačné namotávky(*9). Dôležitá je však správa, že ajv modernej spoločnosti je možné dostať sa do stavu duchovného naplnenia.
Prvými dvoma spôsobmi, ktoré nám umožňujú priblížť sa k tomuto stavu, je očista od minulých duchovno-duševných nánosov a namotávok(*10). Táto očista je trvalejšie účinná až vtedy, keď sa sústredíme na bezpečný duchovný základ. Ten spočíva v duchovno-prírodnej všehomírnej rovnováhe v (cičeniach Čaro 4 živlov(*11) a Čaro prírody, ktoré sú však v tomto smere len prvou pomocou. Na ďalšiu cestu potrebujeme zušľachťovanie našej cesty vedomým spôsobom v akejkoľvek činnosti alebo nečinnosti, ktorú uskutočňujeme.
Jestvuje stav nepriaznivého osobného (politického) vybudenia, ktoré hraničí s určitou myšlienkovou posadnutosťou. Pri vyslovovaní mien ( politikov a strán) by lekári so zdravotníckymi prístrojmi u niektorých namerali prudko sa zvyšujúcu hladinu zdraviu nebezpečných látok ( biochemikálii) v krvi a nebezpečných vzruchov v živodráhach (centralnej nervovej sústave). Niekedy sú tieto stavy podobné, ako pri použití chemických psychotropných látok. Tak, ako aj tí, ktorí sa liečia od látok spôsobujúcich závislosť, tak aj pri liečbe z politickej namotávky pomáha – nevysloviť mená (názvy drog alebo politikov). Nezaoberať sa tým a zaoberať sa niečim iným, bezpečnejším. Teda uskutočňovať očistu a sústredenie. Až keď dospejeme k ceslostnému stavu videnia podstaty – v prípade narkománie videnia podstaty činnosti živodráh (centrálnej nervovej sústavy), v prípade politickej krútňavy podstaty živlového prúdu, ktorý tá-ktorá osobnosť predstavuje, až potom sa môžeme bezpečne vrátiť k pohľadu na dianie spoločenské , ktoré nás však už „nevytáča“ do stavu duševnej nerovnováhy. A teda nie sme voči spoločenským prúdom slepí a môžeme v týchto „vodách“ celostne pôsobiť, ale len v celostnom duchovnom stave. V duchovnom vybudení a neustálej očiste.
Opakom vedomia – videnia – návisti je teda nevedomie – nevidenie – nenávisť. Každý, kto si myslí, že pestuje vedu, ale robí to s nenávisťou, v skutočnosti pestuje nevedu, alebo pavedu. Súladné vedomie je to, čo nás robí duchovnými bytosťami. Aj keď sme v telách. Len v stave súladného vedomia sa oslobodzujeme zo zakliatia. Zakliatím v užšom zmysle je útrpné zakliatie. Zakliatím v širšom zmysle je akékoľvek vtelenie a akékoľvek priradenie. Odkliatie je možné dvoma spôsobmi. Nie celostný spôsob je zámerne vystúpiť z tela, skupiny alebo vzťahu, bez podstatnej, zušľachťujúcej osobnej zmeny. Samo o sebe to vedie zákonite ku vstupu do ďalšej krútňavy, do ďalšieho zakliatia. Dobrý spôsob je uskutočniť vnútorný prerod a precitnúť sa v celostnom, súladnom vedomí. Vtedy už zakliatia v telách, vzťahoch alebo v skupinách (v príslušnosti k živočíšnemu druhu, pohlaviu, národnosti, rodine, skupine, spoločenskému prúdu, náboženstvu, politike) prestávajú pôsobiť ako zakliatia. A osobným odkliatím – duchovným naplnením – napomáhame aj odkliatiu ďalších zakliatych bytostí a to precitnutím v prirodzenom pôsobení a živlovom rozpoložení – v stave zladenia s miestnou i vesmírnou podstatou.
Ako aj pri iných namotávkach, očista od politických ruchov je ľahšia v prírodnom prostredí, ktoré nám ju nepripomína. Súčasne nám to napomáha v sústredení živy a ducha a v otužení prírodnými živlami. So spoločensko-politickým dianím sa človek na vedomom chodníku stretáva vo vyhranenom čase (prehľad tlače) a v súvislosti s nepriaznivými citovými naladeniami, ktoré to obvykle sprevádzajú, sa bytosť na vedomeckom chodníku očisťuje živlami, hlavne vodou (*12). Ak to robíme dobre, po očistení by sme mali byť v rovnovážnom stave.
*1 – VEDOMECTVO – DUCHOVNO BUDÚCNOSTI
*2 – V prírodnej spoločnosti sú živly v súlade, nie ako v politike
*4 – JE CESTA OSLOBODENIA
*5 – viď koreňoslovie slova koniec, pôvodne znamená začiatok i koniec
*6 a *10 – Miro Slav Švický, Čaro prírody, Vlastným nákladom, Spišská Nová Ves, 1999 – str. 34 – 73
*7 – Miro Žiarislav Švický, Návrat Slovenov v duchu a slove – 2.vydanie, Vydavateľstvo Diva, Kokava nad Rimavicou, 2014 – str. 159 – 199
*8 – Rodná cesta
*9 – Žiarislav: Je cesta odpojenia z civilizačnej krútňavy. VEDOMECTVO NIE PRE TEORETIKOV
*10 – Miro Slav Švický, Čaro prírody, Vlastným nákladom, Spišská Nová Ves, 1999
*11 – Miro Slav Švický, Čaro 4 živlov, Vlastným nákladom, Bratislava, 1998
*12 – Miro Slav Švický, Čaro prírody, Vlastným nákladom, Spišská Nová Ves, 1999 – str. 46 – Osvieženie očista vodou
foto: Ladomíra
podobné články:
3.2.15 O potrebe cesty k duchovnému naplneniu
22.12.11 Všetci sme postihnutí rušnou civilizáciou, ale POKOJ V DUŠI JE NA DOSAH
Zdroj: Ved.sk
