Dostane sa Ľudský duch do súladu s prírodou?
Zmena, ktorá nastala na sklonku roku 1989, priniesla niektoré očakávané, i neočakávané výsledky. Je zrejmé, že keby v tej dobe ľudia vedeli, čo všetko v konečnom dôsledku zmeny prinesú, ich nadšenie by bolo omnoho menšie, prípadne až mizivé.
Z VODY DO OHŇA
Všeobecné hlasovacie právo uplatnené už nie obmedzene – vládou jednej strany, ale v politickom pluralizme rôznych strán je dôležitý, možnože až najdôležitejší výdobytok zmeny, označovanej často ako nežná revolúcia, či menej často ako nežný prevrat. Voľba spoločenských vodcov občanmi v podstate nie je novovekým vynálezom. U nás to bolo doložené už za Sama, teda v čase rodovej demokracie (Slovanov). Ďalší vývoj však demokraciu na tisíc rokov pochoval a obrodenci ju museli doslova rozdúchavať z popola dávnych vekov, pomáhajúc si politickým vývojom novovekých pnutí. Spoločenská zmena v roku 1989 sa diala skôr v znamení novovekých pnutí, ako v nadviazaní na naše dávne demokratické tradície. To je hlavný dôvod, prečo sme zobrali západné spôsoby so všetkým dobrými, ale aj s tým zlými, pre nás často nevhodnými smerovaniami. Ľudia akosi cítili, že sa im ľahšie dýcha, avšak nebolo tu dosť vedomia na to, aby sme si ušili na mieru svoje vlastné šaty – svoj spoločenský poriadok. A tak v málo vedomom naladení prevážili cudzie vzory. Buď komunizmus – alebo kapitalizmus bolo podobnou voľbou, ako si vybrať medzi topením vo vode a smažením v ohni. Keďže sme boli práve mokrí a premrznutí, vybrali sme si oheň. Veď nám aj chvíľu potom bolo dobre. Táto voľba bola vzhľadom na dobové skutočnosti pochopiteľná a zákonitá.
Československo, Česko-Slovensko, neskôr Česko a aj Slovensko sa však nestali nejakým nezávislým priestorom slobodnej demokracie, ako si to predstavovalo množstvo občanov.
POLITICKO-VOJENSKY
Slovensko (i Česko) sa teda dostalo pod Severoatlantický pakt. Týmto bolo zatiahnuté aj do vojen, s ktorými veľká väčšina obyvateľstva nesúhlasila a stala sa podmnožinou západných vojenských smerovaní, ktoré možno vidieť z rôznych uhlov pohľadu rôzne, čo sa i deje. Na nejakú neutralitu nemala stredná Európa dostatočný duchovný náboj. Konverzia postihla nielen vojenské, ale aj nevojenské oblasti priemyslu. Boli sme prinútení dovážať zo západu nielen zbrane, ale aj lieky, sklo a mnoho ďalších produktov, ktoré sme dovtedy v pohode vyrábali aj vyvážali. A samozrejme – drahé prezbrojenie… Väčšina občanov Česko-Slovenska by v roku 1980 s takouto polohou v NATO určite nesúhlasila. Avšak mediálna politika pripravila občanov na to, aby sa tomuto tlaku podrobili. Do médií, ktoré sa práve zbavili komunistickej nadvlády, pohotovo vnikol nadnárodný kapitál a v zárodku zadusil vznikajúcu mediálnu demokraciu. Tento pochod trval približne 5 rokov, kým sa pluralitný mediálny priestor vymedzil na vládnuci komerčný stredný prúd a malé, inak znejúce okrajové prúdy. Tento stav trvá v podstate dodnes. Oproti komunizmu je o poznanie viac „undergroundu“ a predstavitelia týchto spoločenských menšinových prúdov nie sú tak politicky prenasledovaní. Vláda komercie iné prúdy spravidla len vytesňuje a nie prenasleduje. Komercia ovládla politické strany a iná sila, ktorá by mohla spôsobiť iný vývoj a vyrovnať vládu chamtivosti, nateraz nie je dostatočne viditeľná.
HOSPODÁRSKY
Slovensko a Česko sa síce dostali spod komunistického hospodárskeho bloku RVHP, ale onedlho sa dostali do takisto direktívneho systému Európskej únie, ktorá určuje nielen to, koľko môžeme vypestovať zemiakov, a hlavne či ich môžeme vyviezť, ale určuje aj podmienky domácich chovov, ktoré podliehajú podobným zhubným tlakom, aké od 60 rokov začali ničiť malogazdov v krajinách Západoeurópskej únie. Tá ničila malogazdov úspešne aj bez komunizmu a tento vývoj v podstate pokračuje. Veľká väčšina ľudí je už úplne závislá od veľkých výrobcov potravín. Vo širších súvislostiach môžeme vidieť podobný vývoj – potravinovo z veľkej časti pomerne samostatné Slovensko (i Česko) sa stalo v podstate nesvojprávnou krajinou úplne závislou na dovoze potravín. V médiách a parlamente sa čoraz viac udomácňuje americký prízvuk, ktorí si zo stáží priniesli preškolení politici. Tí už totiž nechodia na rady do Sovietskeho zväzu, ale do USA. Média obsadili západné módne prúdy zo zdá sa, že nevyhnutnou angličtinou. Popmusic slávi väčšie koloniálne úspechy, ako niekdajšia byrokraticko-vojenská britská mašinéria. Tento pochod sa deje zamatovo, podobne, ako samotný prevrat v Česko-Slovensku. To má svoje nesporné výhody. Zamatová je aj otupenosť pod vplyvom slaboduchých médií. Už nie tak zamatový je s tým súvisiaci nárast kriminality a organizovaného zločinu.
OD NÁRODNÉHO
-štúrovského hnutia, teda od polovice 19. Storočia, prebehlo niekoľko vĺn národného uvedomovania, ktoré vrcholilo právami národov na vytvorenie vlastných štátov (právo na sebaurčenie). Dnešný vývoj je opačný. Národ už takmer nič neznamená a národné kultúry sú preobliekané do nadnárodných uniforiem. Spolu s týmto pochodom postupuje aj premena národných štátov na bábkové dŕžavy nadnárodného kapitálu. Kultúrna rôznosť sa mení na uniformu spotrebného kapitalizmu, v ktorej opraty spoločenských pohybov držia v rukách finančný mágovia so svojimi tajnými politickými pákami. Oni sú tým neviditeľným pozadím zdanlivo jednoduchého a prehľadného politického pluralizmu, ktorý sa stal pre mnohých len zastieracím manévrom ich mocenských hier.
November 1989 priniesol okrem iného aj možnosť vzniku súkromného ekologického hospodárstva. Toto sa však ujalo len v náznakoch, skôr symbolicky. V skutočnosti sa oproti socializmu potraviny a chov ešte viac zchemizovali, takže dnes je v potravinách oveľa viac chemikálii, ako pred 23 rokmi. Navyše nastúpilo rádioaktívne ožarovanie potravín, génová manipulácia a ďalšie nezdravé a protiprírodné spôsoby, ktorými sú potraviny vystavené, či nimi priamo vyrobené.
KULT SPOTREBY
– vyhrotil sa do takej podoby, že výrobky – od mobilných telefónov až po väčšie prístroje – sú vyrábané tak, aby sa po pár rokoch museli nahradiť novšími. Spotreba sa znásobila a možnosti Zeme ako planéty sa priblížili ku stropu. Urýchlilo sa otepľovanie zeme a nastali zmeny, ktoré sú nezvratné a ťažko je predpokladať ich ďalší vývoj. Spoločenský vývoj ľudstva narazil na možnosti pozemskej prírody a táto zrážka sa odzrkadlí v zmenách na oboch stranách. Keďže človek je len (agresívnou) podmnožinou – časťou prírody, a nie jej skutočnou protiváhou, tento vývoj sa môže skončiť buď ničením časti prírody, teda ľudstva, alebo tým, že sa ľudský duch dostane do súladu s prírodou. Čo by bolo pre nás lepšie riešenie.
Ako to urobiť – to je určujúca otázka budúceho vývoja.
Vývoj v Česko-Slovensku pri zmene spoločenského poriadku aj pri rozdelení štátu ukázal, že výrazné spoločenské zmeny sa môžu diať v mieri. To je dôležité poznanie, ktoré nám dáva nádej na ďalšiu cestu. Tá by nemala byť ovládaná nenávisťou – keď niekto niečo ne-(ná)-vidí. Ale naopak. Dôležité je nie (nená)vidieť, ale vidieť a teda aj vedieť. Vedomstvo je to, čo dáva našej ceste ďalší rozmer a nádej.
Dnes už vieme, a priznávajú to i západní ekonómovia, že to, že sa stredná a východná Európa pridala k Západu (a to podriadením a otvorením trhov) to oddialilo krízu západu. Po ovládnutí ďalších, a to už nie tak veľkých priestorov sa expanzia Západu zastavila, zastavil sa aj hospodársky rast a nastala zákonitá kríza. Dnes už je jasné, že ak chceme dobre prežiť, musí jestvovať aj niečo ako iná – tretia cesta. To, že si ju zatiaľ mnohí nevedia predstaviť, ešte neznamená, že nejestvuje. My, ktorí sme zažili aj komunizmus, aj kapitalizmus a zažili sme spoločenské i štátoprávne zmeny bez zabíjania súrodencov, my máme veľké predpoklady na to, aby sme našli nový, lepší spôsob. Zvlášť v dobe, keď už je zrejmé, že doterajšie spôsoby nám nestačia. Nový spôsob by nemal vzniknúť rozbitím starého, ale jeho vedomím vylepšovaním. Toto sa dá dosiahnuť len vtedy, keď sa zbavíme strachu a slaboduchého presvedčenia, že sa to nedá.
Slav
podobné články:
17.11.10 Novembrová revolúcia mala črty prevratu, REALIZUJEME PROJEKTY TU
Zdroj: Ved.sk
