K 40. výročiu obsadenia Česko-Slovenska komunistickými vojskami
Pred štyridsiatimi rokmi vstúpili na naše územie vojská vyslané vládami Sovietskeho zväzu a ďalších komunistických krajín, aby násilnou zvôľou potlačili prirodzený vývoj smerujúci ku slobode jednotlivcov a národov. Tento útok na Česko-Slovensko a jeho násilné obsadenie spôsobil predĺženie komunistickej zvôle a oddialil demokratickú a národnú obrodu a v podstate aj obrodu duchovnú. Tento čin nestačí odsúdiť, dobré je si z neho vziať poučenie.
Ochrancovia demokracie robia zvyčajne tú nevedomeckú chybu, že bojujú proti minulej totalite a takto vedú národ k totalite budúcej. Tak sa stalo aj po druhej svetovej vojne, keď Slovensko stratilo samosprávu a v Čechách a na Morave vyhrali voľby komunisti. Tým pádom vnútili túto cudziu ideológiu aj Slovensku. Komunisti vyhrali voľby aj vďaka tomu, ževeľká časť politikov a ľudu sa sústredila na boj proti minulej zvôli – nacistickej totalite a pod vplyvom tohoto pudového reflexu si zvolila totalitu komunistickú. Útok teda prišiel celkom pochopiteľne – tentokrát nie zo západu, ale z východu.
Dnes mnohí ochrancovia demokracie robia od posledného prevratu podobnú chybu. Upozorňujú jednostranne na nebezpečenstvo z východu a dostávajú nás do područia západu. Zvlášť je to viditeľné v Českej republike, kde politici proti vôli ľudu presadzujú americkú základňu.
Slobodný, vedomý a vnímavý národ sa správa podobne ako slobodný, vedomý a vnímavý človek. Nezapája sa bezhlavo do okolitých bitiek. Nežije ako otrok okolitého diania a jeho život nie je ohraničený málovedomou reflexnou činnosťou. Slobodný, vedomý a vnímavý národ si pestuje svoj svojprávny život, udržiava si bdelý, vedomý mier, lebo len taký mier je trvalý. A robí včasné opatrenia na ochranu a obranu svojho života.
Na to, aby sme si pestovali svojprávny život, na to, aby sme sa znovu a znovu nestávali len nástrojom cudzích ideológií a totalít, museli by sme sa vnútorne oslobodiť. Na to, aby sme sa mohli vnútorne oslobodiť, museli by sme vedieť, kto sme a čo nás väzní. Reťazec zvôlí (totalít) a mreží neprirodzených ideológií sa nezačal ani v roku 1968, ani v roku 1948, ale dávno, dávno predtým, pred vyše tisícsto rokmi, za Veľkej Moravy, keď bola poprvýkrát zakázaná štátom naša pôvodná kultúra (prírodné duchovno) a tiež bola zakázaná rodná demokracia. Odvtedy sa diktatúry už len menili (a novelizovali) a náš spoločenský život je odvtedy v podstatnej miere následkom okolitých dejinných pochodov.
Keďže Slováci dostatočne nepoznajú rodnú kultúru – srdce svojho žitia, nevedia si dostatočne chrániť a rozvíjať svoju podstatu. A nežijú v súlade so svojou srdcovo-cievnou spoločenskou sústavou. Chodia v neprirodzených „šatách“ a žijú v neprirodzených myšlienkach. Nie sú vnútorne silní a vyrovnaní a tak sa stávajú obeťou okolitých útokov. Obyvatelia Slovenska dnes majú to šťastie, že žijú v demokratickej a národnej slobode, ale tá nie je dlhodobo istá, pretože nežijú v slobode duchovnej, ktorá súvisí s prebudeným vedomím.
Keď prebudíme svoje vedomie a obrodíme svoju podstatu, nebudeme sa musieť báť násilnej zvôle. Nezaobíde sa to bez posilnenia sebavedomia, čestnosti, slobody a odvahy.
– člo-
21. 8. 2008
Zdroj: Ved.sk
