Čo si myslíš o tom, že by v Európe mala súčasné vedúce postavenie germánskej kultúry vystriedať vedúca úloha Slovanov?
Žiarislav: Kultúra nie je len národnou vecou. Kultúra a teda duchovno je niečo, čo presahuje národy. Už samotný národ je výsledkom duchovného vývoja v nekonečne rozsiahlom duchovnom priestore – od vesmírnych chodov až po drobné živočíchy (mikroorganizmy), ktoré žijú v našich telách. Plošné videnie kultúry, duchovna je scestné. Napríklad plošné národniarstvo.
Sú aj takí hľadači, čo sú posadnutí „slovanskými“ krvnými skupinami a percentami „árijskej“ rasy. Vedecky vzaté je to nezmysel, aby nejaká „krvná skupina“ žila uzavreto a pestovala svoju „čistú rasu“, lebo v prírode by sa zákonite „zavíjala“ (zdegenerovala) a dopadla by asi ako prešľachtené psie plemená, pozri sa napríklad na čistokrvných buldogov, ktorí už bez ľudskej pomoci nie sú schopní množenia a i keď sa niektorým majiteľom zdajú byť pekní, ich telesné znaky svedčia o tom, že v prírode by neprežili. Druhá krajnosť je snažiť sa kultúry umelo miešať a rozbíjať prírodné, národné kultúry nejakou ideológiou miešačky, ktorou vrtí nejaký veľký brat, akoby svet mal byť jeho pokusný priestor pre uplatnenie svojich predstáv.
Takže o tej úlohe Slovanov: Kto si myslí, že najdôležitejšou vecou je byťSlovan,nie je na celostnej duchovnej ceste, ani na slovanskej nie. Buď sa so svojou upätou predstavou slovanstva stotožní a prestane sa vyvíjať, alebo pôjde ďalej a zákonite dôjde k vedomectvu. Pravdaže, dnes už sa dá stretnúť aj s podobou „slovanstva“, ktoré si zobralo príklad zo starého zákona, z koránu a napriek taseniu sa slovanskými bohmi to vyzerá ako nejaká bojovná sekta, ktorá si ulieta na ezoterických predstavách akéhosi slovanského rasizmu. Niečo z toho prišlo sem z ruského priestoru, v tejto súvislosti si niektorí spájajú Slovanstvo s veľkým Ruskom. Títo hodia ukrajinsko-ruský svár len na nejaký zlý západ, ktorí za všetko môže. Áno, západná kultúra si všade trhne, koľko môže, ale keby tu bol nejaký duchovný rozkvet slovanskej kultúry, na Ukrajine by bol mier, Rusi a Ukrajinci by nebojovali, ale pracovali by na duchovnom zveľaďovaní, čo by sa prejavilo nielen vo vzťahoch, ale aj v hospodárstve. Ale to tak nie je. Ruské impérium založili koncom prvého tisícročia germánski Vikingovia, zvaní Rusi, čo je dejinne známa vec, boli z doloženého rodu Rurikovcov, „rus“ znamená moreplavec, vo vikingskom jazyku. Potom sa kyjevská, teda „ukrajinská“ Rus zariadila podľa východorímskej ríše a prevzala s byzantským kresťanstvom aj cisárstvo – cárstvo. Žiadne slovanské snemy na kraji svätohája sa tam už voľne nekonali, ale tvrdé cárske samoderžavie, ktorého poriadok udržiavali zo stepí pozvaní kozácki jazdci, čo občas stínali hlavy vzbúreným slovanským roľníkom, aj keď inokedy zas chránili štát pred cudzími vojskami. Potom komunizmus. Už boli rady, nie cár, ale nie duchovné rady – porady, ale rady komunistické, so svojimi samopalmi a gulagmi. A potom prechod od známemu k neznámemu. Toľko dejiny. Toľko k veľkoruskému štátu. Ten ešte nie je sám osebe zárukou slovanského vedomstva. Ruský štát si ešte len hľadá svoju podobu a my mu môžeme pomôcť len tak, že budeme husto pracovať na svojej spoločnosti, na svojom duchovne, na našom vedomectve. Samozrejme, môžeme pomôcť takto hlavne sebe. Všetci tí, ktorí si myslia, že z ruského východu sem príde nejaké súvislé, zachované, slovanské duchovné učenie, ktoré sa ako súvislé vraj zachovalo niekde na Sibíri, v krajinách pôvodne patriacim ázijským „indiánom“, sú sklamaní, keď po dôslednejšom prieskume zistia, že knihy, čo sa vydávajú za prastaré sväté slovanské písma, sú v podstate podvrhy, ktorých akosť a duchaplnosť či slaboduchosť zodpovedá vhľadu ich novovekých tvorcov. Áno, na Sibíri, ako aj v našich Karpatoch, iste mohli prežiť vedmy a vedomci, ale kto môže naozaj popravde doložiť nejakú súvislú pôvodnú duchovnú kultúru v celostnej podobe? Skutočne slovanské duchovno nepotrebuje si vymýšľať umelé dejiny a umelé letopočty. Pravda niekedy nevyzerá okázalo, ale v tom je sila, že je holá, netreba dávať na ňu umelohmotné šaty. Pravda je krásna, ale nie každý to vidí. Mohli by sme samozrejme postaviť nejaké umelé, potemkinovské dejiny, ale tie by ľahli v prvej víchrici, neboli by vhodné na prezimovanie ani toľko, ako jazvečí brloh.
A teraz naostro k vedúcej úlohe slovanstva. Predstavte si, že niekto ešte ani nevie poriadne jazdiť na koni, ale už by chcel byť vedúci pretekár. Čo to znamená – vedúci? Slovania ovládnu Francúzsko, Nemecko a Britániu? Budú im púšťať slovanské techno, hiphop a zmutovaný rokenrol? Vieš, prečo je teraz vedúca úloha Germánov, a prečo letí germánska angličtina? Lebo sa oni veľmi snažili. A v mnohom aj poctivo. Pozri sa na dejiny novodobých vynálezov – kopa mien, azda väčšina je anglická. Malý kmeň Angličanov, veľkí asi ako Slováci, lebo Íri, Škóti a Velšania sú Kelti – Galovia, nie Saso-anglovia. Áno, Anglovia boli prirodzení sebci, ale to by na ich vedúcu úlohu v dnešnom pobítlsovskom svete nestačilo. Títo Angličania rozbíjali atóm, áno, bol tam aj ten Mendelejev v Rusku, Ajnštajn v Nemecku a iní, ale Briti si urobili z ostrova fyzikálno-chemickú kuchyňu – laboratórium, zakladali si časopisy, konferencie, teda vedecké snemy a tešili sa ako malé deti, keď niečo vynašli a prešlo to overovaním. Potom sa im zadarila jazyková expanzia s pomocou koloniálnej siete a potom aj populárnej hudby a sme tam, kde sme. Pravda, podarilo sa rozbiť nielen atóm a dé-en-á, ale aj prírodné reťazce rastlín živočíchov, takže teraz je rad na niekom, kto príde s duchaplným životom bez toho, aby musel stále niečo rozbíjať. Západ je dosť zahľadený do seba a všetko speňaží už v zárodku, je príliš chamtivý, takže duchovná sila západu je predaná a využitá. Západ už predal aj svoje hračky a značky a teraz sa diví, že je ohrozený svojimi vlastnými zbraňami a je zavalený „značkovými“ výrobkami, ktoré sa rozpadnú do dvoch rokov, alebo aj do dvoch týždňov. Smerovanie k technickému pokroku bez pokroku duchovného že hlúposť. No a v Európe je neusmernená slovanská sila, ktorá sa usmerňuje tým, že napodobňuje západ a to aj v tom, čo už tam upadlo. My tu ale máme zvláštnu, akoby mimočasovú hodenú rukavicu návratu slovenov v našom jadrovom duchovne. Do neho, do vedomstva sa ale nedostanú pretekári, lebo tí si vždy budú naháňať svoj chvost a stav duchovného naplnenia sa v stave naháňačky nekoná. Naháňačka je dobrá len ako telesné cvičenie na rozprúdenie živy, len ako hra. Takže – vedúca úloha je možná len vtedy, keď viete, a nesnažíte sa pretekať. Vedúca úloha v duchovne je možná len vtedy, keď sa snažíte o správny život, a nie o vedúcu úlohu. Takže – akoby tu nebola.
A je tu?
Hm.
Podobné články:
Zdroj: Ved.sk
