Duc duc chcene pre stovky techno–bytostí a nechcene pre desaťticíce vrchárov a zvierat.
Horami a dolinami sa ozýva hlučné elektronické duc- duc- duc- duc. Technoparty. Začalo sa to cez víkend, ale neskončilo sa. Vrchári aj dolinkári sa vypytujú – dokedy? Bude to trvať dva týždne. Dunivá hudba sa z náhornej plošinky medzi Šoltýskou a Ďubákovom šíri na neuveriteľných stovkách hektároch Stoličných vrchov. Keby sa duc-duc konalo v nejakom údolí, určite by to nebolo také husté. Lesná zver ušla ktovie kde a ktovie s akými následkami. Kozy sú tak vyplašené, že sa nevracajú z paše a pred zotmením ich treba zháňať na kolešňu. Vrchárom aj dolinkárom sa zvýšil tlak a tep. V meste je po 22. hodine nočný kľud. V horách nie. Duc-duc ohlušuje aj po polnoci, aj po druhej v noci a hrá aj ráno. A samozrejme, celý deň. Mnohí sa sťažovali na polícii. Tá s tým nič nerobí, keďže lúka je prenajatá od obce a to legálne. Lenže prenajatá je len lúka, kde sa technopárty uskutočňuje. A nie ďalších dvesto hektárov lesa, kde hlučí. Aj na gazdovstvách vzdialených desať kilometrov je hluk badateľný a pre vnímavého človeka už po pár dňoch veľmi otravný.
Niektorí sa boli pozrieť na miesto elektronického počinu. Návštevníci technopárty sú spravidla úplne pohodový ľudia, v tomto smere asi nie sú žiadne ťažkosti. Majú tam stany i karavány, mnohí hovoria po nemecky. Predaj nápojov. Elektrinu vyrába agregát na naftu alebo benzín. Na hlavnej lúke je niekoľko reprobedňových stien, niektoré blikotajú. Sú vzdialené od seba okolo sto metrov, niekedy ani nie. Takže monotónne duc – duc hrá naraz na niekoľkých miestach a naraz v niekoľkých od seba nezávislých rytmoch, teda naraz štyri dunivé hudby. Citlivý človek sa k reproduktorovej stene nepriblíži. Údery hudby bez spevu udierajú na srdcovú oblasť mocne a nepretržite. Žiadny divoký šamanský tanec tam nevidno. Väčšina sa len nepatrne kynká z nohy na nohu, niektorí len pokyvkujú hlavou. Zopár ich aj dvíha nohy. Pri reprostene je ich tu zo päť, inde do dvadsať, niekde aj viac. To o desiatej večer. Počty nijako nie ohromujúce. Niektorí sedia pod poľnými bufetnými stanmi a popíjajú nápoje. Zdá sa, že ich nie je viac, a ak, tak nie oveľa viac, než koľko bolo ľudí na Slnovrate na Cisárskom. Tam bola prírodná hudba a prírodný spev, bez reproduktorov, jednu noc. Hlavne v tej hlučnosti je rozdiel. Niektorí sú opantaní možno nie až tak tým duc-duc rytmom, ktorí hrá spravidla rôzne varianty zrýchleného tepu srdca. Mnohí sú opantaní samotným hlukom. Stoja a pokyvujú sa tesne pred reprobedňami, akoby ich priťahovala nejaká magická sila. Všetci sa kývu čelom ku stene, nie k sebe, alebo kdekoľvek. Veľmi zvláštny výjav, pri ktorom by človeka mohlo napadnúť, či ide len o prechodne zmenený stav, alebo či to má aj trvalejšie následky, keďže to trvá dva týždne. Hlučnosť rovno pred stenou sa dá rátať na stovky decibelov. Nekončí sa to po dvoch hodinách, ako metalový koncert. Ide to vo dne – v noci.
Pár desiatok kilometrov vedľa je stretnutie Rainbow. Je podobne uvoľnené, avšak bez odpadkov, nie je chemické a hudba len prírodná, bez reprostien. Je tam viac ľudí. Hudbu počuť len v okolí, nešíri sa po lesoch tak bezbreho a agresívne, ako hudba technoparty. Z hľadiska hlučnosti je to neškodný zraz.
Zvykli sme si, že v mestách je hluk. Kvôli tomuto hluku sa niektorí odsťahovali na samoty a lazy do tichších častí krajiny. Útoky hluku však ani tu neprestávajú. Po laserových diskotékach v Tatrách možno nájsť pod bralami mŕtve telá zostresovaných kamzíkov. Lyžiarske vleky revú naľavo-napravo. Motorkári s motormi bez tlmičov brázdia hrebeňovky, na ktorých ešte donedávna bolo pomerne ticho. A decdibelomety technoparty ostreľujú z náhornej plošiny všetko živé, čo ešte má dušu nevymletú, takým hlučným spôsobom, že to aj mierumilovného človeka môže naozaj nasrať. Ak už naozaj nikde nebude tiché miesto, ktoré by človek civilizačný nezašpinil svojim chemickým a elektronickým odpadom a hlukom, tak potom si táto civilizácia naozaj zaslúži spravodlivý úpadok.
-slav-
podobné články:
Zdroj: Ved.sk
