Pozor na extrém, extravaganciu, extravilán, exteriér a extrovertov.
Ktosi kdesi vymyslel nešťastný pojem „extrémizmus“, ktorým začali označovať násilné hnutia. Žiaľ, je to názorný príklad bežného nevedomstva, v tomto prípade koreňnoslovnej nevzdelanosti (etymologickej negramotnosti). Pojem „extrémizmus“ je tak nešťastne zadefinovaný, že umožňuje ľahko nepochopenie a zneužitie. Keďže dnes už jestvuje „trestný čin extrémizmu“, nie je to pletka, ale vážna vec.
Extrémne prejavy nemusia byť zločinom
„extrém“ znamená zvláštnosť
Slovo extrémizmus (záľuba v extrémoch) *1je odvodené od slovného základu „extrém*2“, čo znamená „krajnosť, výstrednosť “ *2. Významovo podobné výrazy, sú divnosť, zvláštnosť a výnimočnosť. Zo slovného hľadiska je to úplne nešťastné označenie pre trestný čin. To by musel byť každý malomeštiakom, aby bol v strednom prúde. Zdvojeným extrémizmom je napríklad doska Roba Grigorova „Z esktrému do ekstrému“, ktorej môžeme vytknúť dokonca extrémistický pravopis. Extrémizmom je teda aj pankový, hausový, podnikateľský, alebo dokonca tradičný slovenský (mužský) účes (dlhé vlasy, niekedy vo vrkočoch). Extrémistické môžu byť aj pracovné odevy, aké má kominár, policajt, potápač, farár… Ide o menšinové ošatenie, ktoré sa môže mnohým zdať výstredným.
Trestný čin? Extrémny šport – spravidla neškodný extrémizmus.
Dokonca aj hudobník, ktorý má rád basové tóny, má „záľubu v krajnosti“ a teda je extrémista. Nehovoriac o folkloristovi, ktorý po zostúpení z pódia sa stáva v kroji extrémistom. Čo sa týka správania, tak ako extrémista by mohol byť označený aj vegán, špičkový vedec, alebo športovec. Horolezec, aj výsadkár v extrémnych výškach. Polárny bádateľ. Ctiteľ extrémnych športov. Ak ich teda vnímame ako zvláštnych, divných, či výnimočných. Extrémizmus je teda veľmi nebezpečné pomenovanie pre trestnú činnosť. To sa zase poniektorí európski politici blysli v opaku bystrosti.
Slovo „extrém“ – (krajnosť), je pôvodom latinské a je tretím stupňom od slova „exter“ *3, z ktorého pochádza tvar „extra“, čo znamená zvlášty, mimoriadny*4. Napríklad „extra“ je výnimočné umelecké dielo a extrém je najvýnimočnejšie umelecké dielo, alebo hoci aj mimoriadne výnimočný článok (azda ma nezažalujú). Aj to je jazykovo vzaté extrémizmus (zaplesalo srdce priemerného nosiča stredného prúdu, ale len tak trochu, nie zase nejako extrémne). Za „extrémizmus“ by poniektorí mohli znovu odsúdiť disidentov. Koreň slov extrém a extra je „ex“, čo znamená vonku. S tým súvisí aj vonkajší, teda „externý“ a „exteriér“. V „extrémnom“ ohrození sú teda aj externí pracovníci a pracujúci v exteriéroch, keďže sú spätí s jazykovým poňatím extrémizmu. Z extrémizmu môžu byť obvinení i občania bývajúci v extraviláne, teda napríklad (novo)lazníci („neonaturalisti“).
Dosť bolo jazykovedy,
poďme ku spoločnosti a právu.
„Extrémizmus je definovaný ako neštandardné správanie, prípadne ideológia, ktoré sa významným spôsobom odlišujú od všeobecne akceptovaných a zaužívaných stanov. Extrémizmus nemusí automaticky znamenať kriminálne konanie, často mu však je pripisované popieranie či porušovanie etických, právnych alebo iných významných spoločenských štandardov“. Toľko v základe hovorí k extrémuzmu Wikipédia*5 a dodáva, že „extrémizmus býva často spájaný s rasovou, národnostnou, prípadne náboženskou neznášanlivosťou. Medzi základné druhy extrémizmu patria politický a náboženský extrémizmus. Vyhranený extrémizmus je často sprevádzaný verbálnou alebo fyzickou agresivitou“.
Môže, ale nemusí. Máme tu teda zameranie významu slova na politiku a náboženstvo.
Podľa tejto definície sa ako extrémizmus, prejavujúci sa „neštandartným správaním, či ideológiou“, mohlo chápať v zásade čokoľvek nie bežné, vrátane akéhokoľvek iného, ako väčšinového správania. Teda napríklad ako extrémista by sa mohol chápat aj dôsledný kresťanský askét, jogin, alebo aj akýkoľvek domáci ctiteľ pôvodného duchovna, keďže je pre bežnú väčšinu „neštandartným“. Tiež by sa ako extrémista mohol chápať cudzinec, ktorý sa pochopiteľne správa inak (hovorí cudzím jazykom, inak sa zdraví). Pritom ako extrémizmus sa bežne chápe odpor voči cudzincom a nie cudzinecké kultúry. Avšak podľa bežných definícii extrémizmu by sa ako extrémistická ideológia dal chápať i multikulturalizmus, ktorý sa rozhodne líši od pôvodných, teda v podstate konzervatívnych „všeobecne akceptovaných a zaužívaných stanov“.
Extrémizmus – neštandardné správanie, prípadne ideológia. No a čo?
Pojmová mätež spôsobená týmto nešťastným, či až hlúpym politickým termínom (extrémizmus) môže spôsobiť aj také logické vývody, že multikulturálny pracovník tretieho sektoru je tiež extrémista, podobne, ako fašista, proti ktorému on bojuje. No keďže podľa hore uvedeného ako „extrémizmus“ je chápané „neštandartné správanie“, snaha o definíciu extrémizmu ako trestného činu je v príkrom rozpore s pravidlami demokracie. V demokracii má totiž každý právo správať sa neštandartne, teda nestádovito. Pokiaľ týmto nepotláča práva iných. Nejestvuje žiadny právny predpis, podľa ktorého by sa mal občan správať, či vyzerať štandartne. Také predpisy boli skôr vo fašistických režimoch, nie v demokratických.
Navyše, v nacistickom Nemecku bol podľa známych definícií extrémizmom demokratický odboj, kým nacizmus, ako väčšinová ideológia, bol úplným štandardom (stredným prúdom, meinstrímom).
Ako to vidí ministerstvo?
Za socializmu vychádzal pre príslušníkov ZNB a ministerstva vnútra Kriminalistický zborník, v ktorom nevzdelaný autor nepravdivo informoval bezpečnostné zložky, že pankáči sú fašisti. Podľa toho sa potom policajti aj správali, keďže nesprávne vyhodnotili punkové nosenie svastiky. Dnes sa môžu stať podobné omyly, keďže napríklad podľa správy Ministerstva vnútra SR *6 sa definuje extrémista
d) manifestovaním príslušnosti k záujmovej skupine alebo hnutiu svojím vzhľadom (vrátane tetovania), odevom, fyzickým a verbálnym prejavom, vytváraním, rozširovaním materiálov (napríklad tričká, CD nosiče, iné tlačoviny, internetové stránky, odznaky),
e) finančným, materiálnym a iným podporovaním extrémistov a extrémistických skupín.
Podľa samotného bodu d) by teda bolo možné označiť ako extrémistické hnutie akékoľvek takto sa prejavujúce mládežnícke hnutie, vrátane takých, ktoré nie sú pre spoločnosť nebezpečné, alebo sú dokonca kultúrne prínosné. Bod d) napríklad, snáď s výnimkou tetovania, úplne sedí na folkloristov.
Čo tým chcel (definíciou extrémistu) básnik (politik) povedať, môžeme pochopiť z úvodu a z bodov a), b), c), podľa ktorých sú v podstate extrémistami násilníci a útočníci (agresívne správanie voči iným… ) a tiež nepriatelia demokratického, alebo akéhokoľvek štátu (menovaní sú skinhedi a anarchisti). Je nám jasné, že správa ministerstva vnútra voči folkloristom zameraná nebola, ale bolo by dobré, keby právne predpisy a pojmy boli stanovované a tiež pomenované tak, aby neboli zneužiteľné. Ak ide o potlačenie násilnej činnosti, tak sa to má označiť ako násilná činnosť a nie ako krajnosť. To by bolo pochopiteľné.
Ako káže biblia?
Podľa správy ministerstva vnútra SR*7„za extrémizmus možno považovať konanie a aktivity vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a snažia sa ho nahradiť systémom typu totalitného režimu alebo diktatúry“.
Je jasné, že na západe sa ako extrémistické hnutia môžu chápať popri tých domácich aj niektoré radikálne, invázne moslimské prúdy, ktoré tam po multikultúrnej móde získali pevné podhubie. Toto asi zavážilo, keď bol zavedený pre násilné a protidemokratické prúdy zvolený onen pojem „extrémizmus“. Zaujímavým sprievodným javom boja proti extrémizmu je skutočnosť, že medzi extrémistické materiály by podľa dôsledných vývodov mohli patriť aj výtlačky biblie.
„A všetku korisť a domáce zvieratá synovia Izraela vydrancovali pre seba. Len všetkých ľudí zrazili ostrím meča, dokiaľ ich nevyhladili. Nezanechali nikoho, kto dýchal. Tak ako Jehova prikázal Mojžišovi“… (časť Jozua – Starý zákon Biblie, považovanej mnohými za „sväté písmo“). Na snímke obete inej genocídy – druhej svetovej vojny.
V biblickom materiáli je pravzor k nedemokratickému obsadeniu územia cudzej kultúry (Filištíncov – Palestíncov), je tam kladne popísaná genocída tohto a ďalších národov „vyvoleným národom“ a v týchto tlačovinách je tiež nepriateľský prístup k „pohanom“, teda k príslušníkom iného duchovného vyznania. Je jasné, že nemecký nacizmus si bral príklad práve z tohto zdroja a zakázať spochybňovanie nacizmu nemeckého a nariadiť svätenie toho starozákonného vyzerá ako protichodná činnosť a nemôže to priniesť trvalé dobré výsledky. Podľa MV SR je Extrémistický materiál *8 je „písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel, alebo symbolov skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd…… Za extrémistický materiál sa považuje materiál, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie…“
A teda za extrémizmus by z nestranného hľadiska mohli byť považované aj kázne poniektorých kňazov proti „pohanom“, ako oni označujú aj príslušníkov pôvodného, prírodného vyznania. Vieme napríklad, že v Krivanoch po kázni miestneho farára proti „pohanským sochám“ došlo k vypáleniu skladu umeleckých diel a kňaz za svoju nenávistnú kázeň z extrémizmu obvinený nebol, i keď svoje tvrdenie o „pohanskosti“ zničených umeleckých diel potvrdil v televíznej reportáži. Často v nich dochádza podnecovaniu neznášanlivosti, alebo k odlišnému zaobchádzaniu voči „pohanom“. Pravzor tohto „extrémistického správania“ možno vidieť v cyrilometodskom prevrate*10, po ktorom boli občania pôvodného vyznania predávaní do otroctva, mrzačení, zabíjaní a ožobračovaní . Šírenie ideológie, ktorá k tomu viedla, sa deje dodnes, a to za podpory štátu, keďže odluka cirkvi od štátu sa doteraz neuskutočnila. Takže – nemáme náhodou extrémizmus aj v štátnej správe?
Extrémistická skupina *9 „je spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu“.
Ľaľa, čo všetko sa zmestí do jedného krajného pojmu.
zdroje:
*1, *2 Ivanová – Šalingová Mária, Maníková Zuzana – cudzích slov Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1979
*3, *4 Rejzek Jiří – Český etymologický slovník LEDA, Praha 2001
*5 http://sk.wikipedia.org/wiki/Extr%C3%A9mizmus
*6 http://www.minv.sk/?a-z-index&sprava=extremista
*7 http://www.minv.sk/?a-z-index&sprava=extremizmus-1
*8 http://www.minv.sk/?a-z-index&sprava=extremisticky-material
*9 http://www.minv.sk/?a-z-index&sprava=extremisticka-skupina
*10 21.11.12 Konštantín a Metod zakázali pôvodnú kultúru našich predkov a ustanovili náboženské prenasledovanie DRUHÁ STRANA „SVäTEJ“ MINCE
obrázky: 1. http://levice.sme.sk/c/6349100/riaditela-sluk-u-fascinuje-goralska-hudba-a-tanec.html, 2. www.tvoravia.sk, 3. www.piotrslotwinski.com, 4. www.dobrodruh.sk
Zdroj: Ved.sk
