KOMERCIA znamená obchod. Nič viac.
Slovo komercia je z rímskeho jazyka. Znamená doslova čosi ako „spojenie tovarov“, „sútovarie“. Teda obchod. Kým u nás obchod súvisí so slovom obchádzať a výrobok (tovar) znamená niečo vyrobené.
Často počujeme spojenie „komerčná hudba“, „komerčné filmy“ a iné spojenia kultúry s komerciou – s obchodom. Otázka znie – prečo je to tak, prečo ľudia vnímajú tak často komerčné umenie ako podradné, brakové, síce silné v obchodných súvislostiach, ale slabé v akosti.
Dôvod je jednoduchý. Kultúra znamená pôvodne tu, čo si ctíš. Je to slovo latinského pôvodu a súvisí s kultom. V slovenskom jazyku je kultúre významovo najbližšie slovo duchovno – v širšom zmysle (nie náboženskom). Duchaplné môže byť teda kultúrnejšie, slaboduché asi ťažko. Veľmi často sa skôr slaboduché umenie ukazuje ako obchodne priechodnejšie, čo súvisí s tým, že duchaplný stav nie je tak bežný v každodennom živote. Na duchaplnú kultúru sa treba naladiť, nedá sa ňou bombardovať bezbranné obyvateľstvo niekde v kaviarni, kým slaboduchú kultúru mnohí znesú bez výraznejšej zmeny (nie práve duchaplného) stavu.
Kultúra ako taká vzniká teda ako súbor vyjadrených hodnôt, ktoré súvisia aj s hodnotovým rebríčkom. I keď rebrík sa nám môže javiť ako dosť necelostný a skôr pyramidálny výraz. Ale aj tak – obchod pôvodne nebol a ani dnes nie je vrcholovým rebríčkom skutočnej kultúry, isteže, nemyslíme tým braky.
Otázka je, či jadrová kultúra ako taká má byť obchodom ovplyvniteľná. Odpoveď je, že áno, i nie. Človek odpovie ako áno a ako nie.
Objasnime si najprv, čo je obchod. Obchod v širšom zmysle nie je už len obchádzanie zákazníkov, ale je to v skutočnosti spôsob výmeny hodnôt. Na to je isteže mnoho názorov, ale umenie ako súčasť kultúry a teda širšieho duchovna poukazuje na určité javy, vedomstvá, v ich predstavenom, akoby zástupnom priestore (hudba, slovo, obraz, príbeh) , pričom čím viac sa ho priamo dotýka, tým je skutočnejšie. Obchod v tom nehrá podstatnú úlohu. Z tohto hľadiska obchodná – komerčná kultúra je skutočne slabá, slaboduchá, pretože nedostatok ducha – vedomia, sily, presvedčenia, musí nahrádzať dostatkom peňazí, inak by ju „umelec“ aby nebol schopný vytvoriť, nemal by na to… V tomto zmysle v kultúre prebieha akýsi boj vzájomného opovrhovania medzi spotrebnou (komerčnou) kultúrou a medzi „nekomerčnou“ kultúrou. Vtip je v tom, že napríklad aj v obchodne úspešnej kultúre môžu byť hodnotné veci, takisto, ako aj braky a v obchodne neuplatnenej kultúre môžu byť takisto duchaplné veci, ako aj odpad. Samotné obchodné uplatnenie ešte teda o ničom nesvedčí. Aj keď dnes je zažité presvedčenie „stredného prúdu“, že (obchodný) úspech je dôležitá vec. Obchodný úspech neznamená nič viac, len to, že dnes niekto získal, dostal, alebo vzal obeživo od ľudí. Už zajtra to môže byť celkom iné. Najľahšia cesta k obchodnému úspechu je sledovanie stredného prúdu (meinstrímu) a prúdov, ktoré „letia“ (trendy). Je to zároveň aj pomerne veľká istota, že už zajtra to vyjde z módy. Je to ako výrobok ,ktorý sa vám o pár dní rozpadne a ako taký poputuje na smetisko, s väčšou, či menšou výhliadkov na otočenie (recykláciu) v prospech iného výrobcu.
Obchod by teda nemal byť najpodstatnejšou silou v jadrovej kultúre. Obchod však v kultúre určitú dôležitú ulohu plní. A nemusí to byť obchod ako si predstavujeme dnes. Ak je obchod výmenou hodnôt (to je ale nielen obchod), tak ak umelec vytvorí nejaké dielo, čo je hodnotné, s pomocou obchodu sa toto dielo môže dostávať medzi ľudí. Títo tiež môžu dielo podporiť svojou živou, v podobe obeživa napríklad, tým, že si dielo kúpia. Na tom by nemuselo byť nič zlé, keďže umelec vytvoril dielo pre ľudí, vedomecký umelec napríklad na účely duchovného naplnenia, alebo hocikto pre hocičo iné, užitočné, pre krásno, pre vedomý presah, pre citové prežitie, pre oživenie, pre poznanie, pre vytrhnutie zo šedej jednotvárnosti… Takéto umenie , takáto kultúra teda nie je komerčná v tom zmysle, že sa neriadi obchodom, obchod nie je prvoradou hybnou silou. Avšak obchod je jedným z viacerých podmienok, aby sa takáto kultúra ľahšie dostala medzi ľudí. Niektoré kultúrne hodnoty sú však aj mimo bežného obchodu.
obrazok: www.mirageshopping.sk
Podobné články:
71. záznam z 21.10.14 –Konzumný spôsob života a kultúra obchodu – prevziať
Zdroj: Ved.sk
