Ďalšia socha, čo mnohých tlačí k hádkam, vedomejších ku vzdelávaniu.
Aj keď za prvého slovenského prezidenta považuje väčšina ľudí Jozefa Tisu, či sa nám to páči, alebo nie, v láske k pravde nájdeme slovenský pôvod už u Tomáša Masaryka, aj keď niektorí mu hľadajú aj nemecké, židovské, či iné korene. Nesporné je, že pochádza od Hodonína, čo je jasné Dolné Slovácko. V dobe okolo vzniku 1. Česko-slovenskej republiky rozoznávali Slovákov uhorských (uherských) a Moravských. Otov náučný slovník (český) hovorí doslova o Moravskom Slovensku. Aj keď v priebehu dvoch nasledovných česko-slovenských republík nesúcich sa v znamení českej majority sa slovácke povedomie moravských Slovákov postupne menilo na(len) moravské a až na české. Aj meno prvého prezidenta je západoslovenské nie české. Masaryk, nie Masařík. Ako hovoria moravskí Slováci na pomedzí – my neríkame „r“, my ríkame „r“. To prvé „r“ akože malo byť „ř“, ktoré oni ale nevyslovujú.
Tomáš G. Masaryk
K SLOVÁCKU SA NEPRIZNÁVAL
No, pôvod mal síce slovenský, ale nikdy to nepriznal, i keď hovoril pred Slovákmi „o láske k Slovensku a Slovákom“, mimo ich priamej prítomnosti poprel jestvovanie slovenského národa. Masaryk študoval i učil vo Viedni a učil od konca 19. storočia ako profesor i na Pražskej Univerzite Karlovej. Aby sme sa do toho lepšie vžili, prirovnajme vtedajšie Viedenské a Pražské prostredie k anglickému Londýnu, kde považovali napríklad Írov, či Škótov na nevzdelaných keltských „sedlákov“, podobne, ako vo Viedni či v Prahe považovali niektorí vzdelanci Slovákov za nevzdelaný národ bačov . Ani dnes napríklad Česi nevedia, že prvú systematickú gramatiku im napísal Slovák Vavrinec B. Nedožerský, a niektorí snobi považujú Slovákov za kultúrne zaostalejší národ (čo netreba brať osobne). Až teraz sa objavuje „bačovské čaro“ ,podobne, ako nedávno „keltská ezoterika“, avšak pred sto rokmi to bolo nemysliteľné. Takže Masaryk vyrastal v prostredí, kde sa slováckym pôvodom radšej nehrdil a možnože akosi zčasti podprahovo, zčasti geografickou a geopolitickou úvahou dospel k teórii o česko-slovenskom národe, ktorá mala svoje výhody aj nevýhody, avšak v tej dobe splnila svoj účel a prispela alebo priamo podmienila vznik česko-slovenského štátu.
Milan Rastislav Štefánik
ŠTEFÁNIK ODPÍSANÝ, HLINKA UVäZNENÝ
Masarykovi a jeho žiakovi Benešovi by sa nemohlo podariť ustanoviť novú republiku, keby nebolo ich slovenských náprotivkov Štefánika a Hlinku a v podstate aj mnohých ďalších slovenských vzdelancov a buditeľov horliacich z
a česko-slovenský štát. Slováci s Čechmi najprv spísali clevelandskú dohodu o Česko-slovenskej federácii a neskôr dohodu Pittsburgskú. Podľa tej malo mať v Česko-Slovensku Slovensko autonómiu.
Tomáš Masaryk túto dohodu podpísal takisto ako vodca slovenských katolíkov, zanietený čechoslovakista, ktorý však zdôrazňoval jestvovanie národa slovenského – Andrej Hlinka (bežní Česi a niektorí Slováci ho mylne spájajú s hlinkovými gardami, ktoré vznikli však až po jeho smrti). Po tom, ako Masaryk poprel jestvovanie Pittsburgskej dohody (jej originál sa neskôr našiel) a po tom, ako Masarykova vláda poprela dohodu so Slovákmi a nastoľovala centralistické zriadenie v ČSR, Andrej Hlinka pricestoval na Parížsku konferenciu o povojnovom mierovom usporiadaní Európy (1919). Hneď na to bol Masarykovým režimom zatknutý a uväznený v oddelení pre politických väzňov v Mírove (odtiaľ state jeho knihy Zápisky z Mírova). Iný osud postihol iného zanieteného Slováka – generála Milana Rastislava Štefánika. Ten, hoc podľa dobových pozorovateľov otváral Masarykovi dvere do diplomatických salonónov na západe aj východe, a navyše bol jedným zo zakladateľov čs. légií (dostal ich zložitou cestou zo Sibíre domov), bol Masarykom politicky odpísaný. Novopečený prezident zabudol na slovenského diplomata a generála (nazval ho drotárikom) a očakávané kreslo ministra obrany dal Klofáčovi (ktorý sa neskôr stal vodcom českých fašistov).
Štefánika vymenoval za ministra vojny, a keďže vojna sa práve končila, takto ho prakticky vyradil z vlády. Štefánik po konflikte s Benešom (Štefánik 1., 2. Pavol Blaho, Bohdan Pavlu, Štefan Osuský) vracal sa zo spriazneného Talianska vzdušnou cestou (aby sa vyhol Maďarsku) a zahynul za dodnes nevyjasnených okolností. Tesne predtým , ako mal s Benešom a Masarykom prebrať jeho dôležitú otázku – ako to, že Slovensko (a Morava a podkarpatská Rus) nemá dohdodnutú autonómiu. Po smrti Štefánika a zatknutí Hlinku sa rýchlo zabudlo na Masarykove sľuby, ako „Bude slobodné Česko, bude slobodné Slovensko, každá vetva bude pánom vo svojej krajine“(Masaryk, 1918) a štátne usporiadanie sa priblížilo inému Masarykovmu výroku: „Niet slovenského národa, je to len vynález maďarskej propagandy“ (Masaryk, v rozhovore pre Le Petit Parision).
Andrej Hlinka
RANY NA BRATSKÝCH VZŤAHOCH
V tej dobe sa zaužívalo tvrdenie o „agrárnom Slovensku a priemyselnom Česku“, čo však nebola pravda, keďže Slovensko bolo už od stredoveku banskou oblasťou a boli v ňom desiatky banských a priemyselných miest, Slovensko bolo najpriemyselnejšou časťou Uhorska. Bolo v rámci vtedajšej politiky naviazať slovenský priemysel na český, čoho dôsledkom bola napríklad krvavo potlačená krompašská vzbura. V banícko-hutníckej hnileckej doline boli priemyselné vzťahy s Poľskom po českom zásahu prerušené a po zlyhaní sociálnej politiky sa veci dostali do tej hroznej podoby, že do krompašských robotníkov a ich žien strieľali českí žandári (masaker sa odohral za prezidentovania Masaryka). Takéto a iné udalosti veľmi zhoršili slovensko – české bratské vzťahy rozvíjané už od dôb Štúrovcov a nie je to len horkokrvnosť „baťku“ Vajanského, ktorá podnietila známeho spisovateľa k tomu, aby na Masaryka zaútočil dáždnikom.
Jednoducho – aj keď si moravskí Slováci prezidentovi Masarykovi pri návšteve rodného kraja tak slávnostne uctili, že mu slávnostne vyzdobili cestu – „koptem“ mu vedmy načiarali kvetinovú 70 metrovú mandalu, na Slovensku nebol Masaryk považovaný vo všeobecnosti za „tatíčka“ tak, ako v českých krajoch.
Zväzok Slovákov s Čechmi bol dôležitý tak pre Slovákov, ako pre Čechov. Nešťastím však bolo, že sa nikdy nepodarilo naplniť v clevelandskej a pittsburgskej zmluve dohodnutú rovnoprávnosť. Či to vôbec bolo možné, o tom sa dá dumať. Ale to, že Masaryk dohody so slovenskými predstaviteľmi porušil, je historicky dokázané. A tak hoci aj bol slovenského pôvodu, bol a je síce dôležitou, ale súčasne pre Slovákov spornou osobnosťou. Isteže si svojou prácou pre národné i demokratické uplatnenie Čechov i Slovákov (a zčasti aj Moravákov a Rusínov) zaslúži poctu. Ale, ako hovoria západní Slováci – odtál potál.
Ž.slav
podobné články:
30.9.10 PREČO ŠTEFAN KRÁĽ ZA SVäTÉHO VYHLÁSENÝ BOL alebo AKO IŠIEL VAJKO ZA KARIÉROU – Po dvoch rokoch väzenia prišli k oslabnutému staroslovenskému kniežaťu Vazulovi kati. Boli to poslední ľudia, ktorých videl. Najprv ho oslepili. Potom mu naliali do ucha roztavené olovo. Škvrkot páliaceho kovu, ktorý sa prepálil až do hlavy bolo to posledné, čo počul. Lebo potom ho prevalili na druhý bok a žeravé olovo mu naliali aj do druhého ucha.Kto mu to urobil? Jeho bratanec – kráľ Štefan, ktorý mal predtým meno Vajk, zakladateľ Uhorska, ktorého napriek jeho ohavnej povahe vyhlásili neskôr za svätého. článok TU
x
12.8.10 Bol Svätopluk slovenským kráľom? Bol slovenským?
A bol kráľom?
Svätopluk – v staroslovenskom prepise Svantopolk, bol od 50. rokoch 9. storočia doloženým vládcom Slovenov v nitrianskej (staroslovenskej) časti štátneho útvaru známeho dnes ako Veľká Morava (vtedy len Morava). viac TU
x
Zdroj: Ved.sk
