Aj Smrtná nedeľa aj začiatok jari sú v tomto roku v tom istom čase.
Tak, ako si ctíme Slnko a Matku Zem, tak si ctíme aj chody a javy, ktoré svojimi cestami ukazujú. Ak zo slnečnej – Svarogovej žiary bol podľa staroslovanskej báje uhnietený tento svet, a ak naše žitia a vývoje súvisia taktiež so Zemou, tak striedanie ročných období naskutku až posvätným chodom po veky sa javilo. I keď na to v dvadsiatom storočí mnohí pozabudli, dnes, po vzhliadnutí vedeckých i dejotvorných drsných filmových videní aj menej uvedomelí ľudia začínajú chápať, aká dôležitá je prírodná rovnováha a jej počasné pravidlá. Vítanie jari naisto je jednou z najdôležitejších udalostí roku.
Vo vedomom svete nieto človeka oddeleného od prírody. Človek je súčasťou prírody a príroda je jeho kruhom. Dôkazom toho je jednoduchá skutočnosť, že príroda bez človeka žiť môže a človek bez prírody nie.
To, čo sa odohráva v človeku, je tiež súčasť prírodných chodov. Ľudia počas vekov v rôznych ročných obdobiach menili stravu a súčasťou tohto kolobehu bol aj predjarný pôst. Ten mal okrem očistného telesno-duchovného pochodu aj napomôcť mocnejšiemu vnímaniu jarných osláv.
Chovatelia zvierat vedia, že domáce zvieratá, hlavne ovce a kozy, majú na rozdiel od ich divých bratov – napríklad muflónov a kamzíkov, posunutú brezivosť a bežne rodia o niekoľko mesiacov skôr – už v zime. S tým je spojený takzvaný zimný úhyn. Ľudia v zime mali menej zelenej stravy a neraz i menej akejkoľvek stravy.
Preto zima bola spojená s výživovým i tepelným strádaním. Mesiac február bol v slovanských jazykoch označovaný ako „ľúty“, čo v staroslovančine znamená „krutý“. Aj preto ľudia oddávna hľadeli na jar ako na „božie spasenie“. Dnes to tak nie je. Ale i dnes máme dôvod sa na jar čistiť, i sláviť príchod Vesny. Jar spôsobuje v našej duši i tele pochody, ktoré ak sa nezladíme, tak nezvládame, ak sa zladíme, očistíme sa i posilníme. Duša potrebuje viac rozjímať – vybrať sa do prírody a precítiť jej chody. Kto sa nezladí, môže trpieť jarnými únavami (príroda mu stiahne živu, keďže s ňou nie je, dostávajú ju rastliny a živočíchovia, čo v tom sú) a tie môžu vrcholiť jarnými chrípkami. Liečebný priemysel na nich pekne zarába, ale vedomejší môžu poukazovať na duchovno-prírodné zladenie, ktoré nám pomôže lepšie, ako tabletky. Aby mohlo toto zlaďovanie prebehnúť mocnejšie, ľahšie a účinnejšie, vytvoril sa reťazec jarných obradov, v ktorých okrem všeličoho možného môžeme rozoznať i vedomecké jadro.
Vynášanie Moreny je jeden z najznámejších jarných zvykov. Nielen príroda ovplyvňuje človeka, ale aj človek ovplyvňuje okolitú prírodu, dnes to poznáme skôr v zlom zmysle. Môže tak byť aj v dobrom. Postava Moreny, ktorá predstavuje už podľa samotného mena smrť, má prejsť očistnou bránou ohňa a nekonečnej vody, aby dostala priestor jar so svojim znovuzrodením. Tento obrad sa zvykol uskutočňovať na smrtnú nedeľu, ktorá je
dva týždne pred Svätojarnými (veľkonočnými) sviatkami. Tie sú odvodené od jarnej rovnodennosti a prvého mesačného splnu, po ktorom pondelok je spojený s očistou i oslavou. V tomto roku je Smrtná (Čierna) nedeľa totožná s prvým jarným dňom a teda aj tí, čo vynášajú v čase rovnodennosti, aj tí, čo podľa uvedeného kľúča, vynesú asi v jednom čase.
AKO VYNIESŤ MORENU?
Môžete si spraviť s rodinou alebo priateľmi samostatný malý obrad pri najbližšom potoku, alebo v rieke, isteže nemusí byť sprevádzaný horením veľkej slamenej postavy Moreny. Ale ak sa zíde väčšia skupina ľudí, isteže to má svoje čaro. Obvykle pri tom nechýbajú piesne a pôsobivé sú tradičné alebo novodrevné odevy s vyšitými ochrannými znakmi.
Dnes už asi v takmer každom meste a v mnohých dedinách tento zvyk poznáme aj vo folkloristickej podobe. Ak nemáte práve iné plány, aj živou účasťou na takomto podujatí môžete napomôcť tomu, aby sa folklór naplňoval a posilňoval duchom. I keď obrady v duchaplnom naladení sú akiste pôsobivejšie, ako len zvyky.
Tí, ktorí budú práve v Bratislave, môžu prísť ako obvykle na sútok Dunaja a Moravy na Devín. Morenu vynesieme tentokrát neskôr večer – po ôsmej hodine, keďže v Bielej Ľalii má Horana o šiestej naplánovaný koncertík a mnohí chcú stihnúť to i to. Obrad Moreny tradične vedú divice, tak možno ju pripravia už v ľalii. Keďže málokto má v Bratislave v stajni odloženú zvyšnú slamu, urobme to tak, že ktorí pôjdu do Ľalie po ceste zoberie chumáč suchej trávy a tých mnohých chumáčov urobíme tam tú postavu, nech je nielen obrad, ale i príprava spoločná. A porozprávať sa s priateľmi je tiež dobrá vec.
Tak sa očistime, kto má hudobné nástroje pôvodného rázu, nech si ich nezabudne doma, lebo spev a hudba, to je veľké čaro veru.
Žiarislav
Zdroj: Ved.sk
