ŽIARISLAVOVA RODO–DIVOTANCOVAČKA nakoniec BOLA.
Dialo sa to na veľkonočnú nedeľu v detvianskom K-klube. Keď sme prišli pozhovárať so Žiarislavom po koncerte, ukázal dlaň a povedal – po druhom kole. Použil slovník z tancovačiek – „kolo“. Ako predkoncert hrala Horana piesne zo svojich „Tisícročných huslí“. Ľudia usadení na bokoch klubu sa oddali obrazom jej básnických textov a chvíľami drsne hranému, inokedy malinovému zvuku korýtkových huslí . Medzitým dochádzali poslední cezpoľní od Hrušova po Kežmarok.
Žiarislav predvapil poslucháčov „opakovačkou“ (lupom), ktorá opakovala pár naživo predhraných taktov, do ktorých pridával ďalšie a ďalšie, až nakoniec hral s dvama až desiatimi „stopami“ rôznych nástrojov a viachlasov nové piesne podobne, ako to robí v štúdiu.
Očakávaný výsledok sa nedostavil – ľudia sa udivene dívali a divotance na začiatku neprepukli. Trochu viac zabrali piesne z Perúnovho dreva a Bytosti hore, ako napríklad Voláme Roda… Ale stále to nebolo ono. Žiarislav sa spýtal na priania a zahral všetkým, čo si priali. Boli to väčšinou známe piesne z posledných platní a ako si priala osadníčka zo Zaježovej, „nie tak chaotické, ako tie hrané s opakovačkou“.
Po prestávke rozbalil piesne mesačné, ako „Šiel Šuhaj Mesiačik“ , alebo „Keď horí tvoja tvár“, ktoré vzbudili potlesk, ale stále nie tance. Tie prišli až s piesňami nikdy nenahranými, ale hranými na slnovratoch a iných sviatkoch, ako „Chvála ti za svetlo, hrejivé slnko, hej…“ a „Večné svetlo…“. V tom čase už polovica ľudí tancovala.
Žiarislav zahral aj svoje „tromfy“, tentokrát multiinštrumentalistické, aj jednoduché novofolklórne, folkové a korenisto novodrevné piesne na želanie. Nakoniec odpálil „A keď vyjde Slnko“ s elektrickou gitarou (namiesto drcátka používal vtáčie pero), basou, dobmi, husľami a píšťalou a keď sa pridali spevom aj poslucháči, na koniec prilepil slohu „Nad Tatrou sa blýska“. Spievali aj metalisti, ktorí obsadili pri pódiu pravé krídlo.
No a po tomto kole udivil znova. Po druhej prestávke vyšiel medzi svoje osikové stojany plné nástrojov s Rodanom a Veleslavom (husle) a Mišom (doby), aby spustili „ľudovky“. Na laze, na laze, Oči oči, Keby moje ručki, A na medzi čerešenka a Dzifče počarovne a ďalšie piesne už roztancovali všetkých, čo mali uši a nohy. Hralo sa od siedmej do jednej po polnoci a pri konci sa to všetko vrtelo, krútilo, skákalo a spievalo. Žiarislav sa tak rozšupol, že odzemky tancoval hrajúc ich pri tanci na husle. Tentokrát udivil ani nie až tak tým, že hral na rôzne nástroje, ako skôr tým, že hral na rôzne spôsoby. A stále to bolo v štýle „rodo“.
– vml –
Zdroj: Ved.sk
