Úvaha o vode, rope a Nelíbii.
Napadlo človeka, čo by sa stalo, keby bola niekde na svete taká krajina, v ktorej ľudia by považovali územie krajiny za celkom samosprávne. A to až do takej miery, že by ho odmietli privatizovať. Ako by sa to mohlo stať? Napríklad priamou demokraciou – referendom. Referendum stojí peniaze, ale aj pod-, či zaplatení poslanci stoja peniaze. Takže hlasovali by nie poslanci, ale občania.
A tí by sa napríklad rozhodli, že nebudú rozpredávať štátne lesy, lebo by už napríklad nemohli chodiť na maliny a na huby, ale že aby mohli ísť do lesa na výlet bez kapitálu, tak občinový, a teda štátny les nepredajú. Ani vody. No a keby taká krajina mala ropu, tak by sa dohodli, že ani ropu nepredajú, lebo veď aj ropa je krv zeme. Takže ľudia by boli spokojní, nemali by závratné množstvo fiktívnych peňazí, lebo veď peniaze sú dnes len číselnou mágiou niekde v banke, ale mali by dosť na dobrý a spokojný život.
Ale ako to už býva, aj keď je väčšina ľudí spokojných, vždy je aj niekto nespokojný. Napríklad nespokojní by boli privatizéri. Lebo veď prečo by nemali mať oni slobodu obchodovať s vodou , lesom, ropou a tak. Prečo by mal mať každý prístup k vode, keď ju niekto slobodne môže sprivatizovať a potom ho vydierať. Veď človek musí denne vypiť dva litre vody, kôň aj viac, ale len ľudí keď je päť melónov, tak denne je to desať melónov litrov vody. Keď by bol liter za jedno ário a zarobilo by sa len pol ário, tak je to stále päť melónov ário za deň, a to nerátame stáda, ktoré by sa zdrcali, keby pili zo špinavej rieky, lebo veď fabriky frčia. Niekto by mohol namietať, že dnes kúpi v gumenej fľaši dva litre dovezenej našej vody len za dve tretiny ário. Lenže akonáhle by sa sprivatizovali lesy a hory a ľudia by mali celkom odrezaný prístup k pitnej vode, hádajte, čo by sa stalo? Voda by zlacnela, alebo zdražela? Uhádli ste. Taká podvodnikateľská firma s vodou by nás denne obtiahla o päť melónov ário a za rok je to tristošestesiat päť až šesť melónov našej vody ktorú vypijeme priamo z pohára. No a keďže spotreba pitnej vody je rádovo vyššia, nešlo by o stovky melónov, ale o melóny melónov, lebo veď pijú aj stáda, ale aj záhrady a polia, ľudia sa kúpu málokedy v jazere a ešte menej v potoku, kúpu sa v kúpenej vode a za vodu platia privatizérom, všakže. A nejde len o jednu privátnu kolóniu. A voda je potrebná nielen na pitie a zavlažovanie. Voda je potrebná aj na akúkoľvek výrobu. Aj na počítač, z ktorého teraz čítate a ak by ste počítali a nielen čítali, by ste vypočítali, koľko vody je potrebné na výrobu jedného priemerného, hoc nejestvujúceho, počítača. To sa stalo napríklad v Amerike že ktosi vypočítal novú menu – liter vody. Krčah vody je naozaj niečo, čo by ako mena mohlo zabrať. Ale len keby bola sprivatizovaná, lebo slovenské, pre domorodcov posvätné hory, ale aj iné pramene sveta by mohli spôsobiť devalváciu tejto vymyslenej meny. Alebo by boli Slováci bohatí. Alebo by boli bohaté firmy, čo by Slovensko rozkúpili, ale to by sme predsa nedovolili, všakže? Lebo Nielen soľ, ale aj voda je nad zlato. Ale čo ak by bola voda nad vodu? To by bol asi podvod.
V Afrike je napríklad voda ešte drahšia. Ale ropy je tam, či sa nám to páči , alebo nepáči, viac. Pre českých čitateľov – či sa nám to líbi, alebo nelíbi – napríklad niekde v Nelíbii. Ak tam by napríklad bola priama demokracia, ktorou by ľudia odmietli privatizovať vodu a ropu, čo by sa mohlo stať? No keby niekde striehli nedočkaví privatizéri, tí by mohli napríklad v takej Nelíbii predať zbrane nejakej fanatickej, nepovieme, že náboženskej skupine, ktorá by chcela, ako to už býva, urobiť prevrat na pravú vieru. Tým by vznikli nepokoje a vyvolaná občianska vojna by mohla byť dôvodom na zbombardovanie krajiny, keby sa toho ujali nejakí psychopati. Lebo veď z ropy kukajú peniaze, z vody kukajú peniaze a aj zbrane a bomby stoja peniaze a čo tu má niekto čo šaškovať s priamou demokraciou a stanovať pri prijímaní bielych golierov. Je to darebák, diktátor, jeho prejav sa nesmie zverejniť a treba to tam poriadne poprášiť. Trh sa otvorí, demokracia tam síce nebude, ale pár šikovných domácich privatizérov otvorí krajinu slobodnému trhu, ktorý ju zožerie a znova vzniknú historicky overené triedy, ako bohatí a chudobní. A môžete hádať, ktorých bude pár a ktorí budú všetci ostatní. Uhádli ste. Z tých pár bohatých, lebo veď volebná kampaň niečo stojí, by sa vyčlenila trieda poslancov a bola by demokracia ako vyšitá. Našťastie, to je len fikcia, všakže, hm.
No uznajte, kto by zverejnil takýto článok? Hodíme si mincu, či áno, alebo nie? Minca padla kriváňom dole. Čo je nezmysel, lebo kriváň je hore. Tak som ju otočil.
Vidimír
Zdroj: Ved.sk
