Robme prácu, ktorá nás baví, a zapojme ju do obrody!
Ako žiť s duchovnou obrodou, keď, ako hovoria mnohí, treba jesť, platiť nájom, keď bez obeživa je dnes život v spoločnosti takmer nemysliteľný ? Čo je obeživo? Peniaze a predstava (mágia) s nimi súvisiaca , v podobe cenných papierov, elektronického účtu a podobne. Obeživo predstavuje nejakú hodnotu, prostredníctvom ktorej môže spoločnosť tržne obchodovať.
Že nechceme byť otrokmi trhu, to ešte neznamená, že by sme mali byť nepriateľmi trhu. Naopak, uvedomujme si , že trh je užitočný, ale nie ako hodnota číslo jedna. Nie ako svätosť, ktorej máme slúžiť. Peniaze môžu byť užitočným sluhom, ale sú zlým pánom. Kto je otrokom trhu, nie je priateľom duchovnej obrody, pretože ju zákonite potláča.
Ľadovec sa topí. Počasie sa mení. Živé reťazce na Matke Zemi sa narúšajú viac, ako inokedy. Hrozia veci, o ktorých neradno ani veľa písať, ale vieme, prečo si máme posilňovať odolnosť. Uctievanie trhu k tomuto nebezpečnému stavu silne prispelo. Aj slepí môžu vidieť, že kult trhu speje k slaboduchosti a znásilňovaniu prírodných a prirodzených vecí. Nevidia to len tí, čo to nechcú vidieť. Nevedomí to nevidia. Veľa času nemáme na to, aby sa nevedomí prebudili.
Ale, ako vravíte, z niečoho žiť musíme. Mimochodom, nežijeme z peňazí, to je len slaboduchá predstava. Žijeme zo živy, ktorej toky sa peniazmi niektorí snažia napodobniť, alebo aj usmerniť. No dobre, žijeme pravdaže zo živy, ale je tu nejaká spoločenská dohoda o trhu. To je vporiadku, že je nejaká dohoda, ktorá je vyjadrená aj právnymi a spoločenskými zákonmi. A je tiež vporiadku, že táto dohoda sa postupne vyvíja, mení, a môže sa nielen zhoršovať, ale aj vylepšovať.
Je zaujímavé, že trh niektorých nevedomejších upozorňuje, že treba niečo robiť pre iných, aby aj iní mohli zabezpečiť niečo pre nás. A teda trh z istého uhla pohľadu môže nielenže nevadiť duchovnu, ale môže dokonca plniť určitú duchovnú úlohu. Ale nie je jedno, či trhovú výmenu uskutočňujeme len preto, aby sme prežili a teda z donútenia a často s nechuťou, alebo či aj prostredníctvom trhu uskutočňujeme duchovne dôležité veci. A teda v žive, v záľube, na duchovnej ceste. Treba si ale uvedomiť, že trh je len jednym z viacerých možných spôsobov výmeny živy, v zásade nie hlavný spôsob. Predsa mama nevyučtuje dieťatu materské mlieko a nepárime sa v obchode alebo servise na to určenom. Podstatné veci nerobíme tržne, ale v žive, v láske, v duchovnom nasadení.
Vôbec nie je jedno, čím „sa živíme“. Na to, aby sme mohli pracovať na duchovnej obrode, musíme pracovať na niečom, čo nás živí. Ktosi minule povedal – ale nemysli si, že tieto gazdovské veci robím na to, aby som tým zarobil. Človek odpovedal – no ale to by bolo dobre, aby si tým aj zarobil. To by znamenalo, že to nespúšťame zbytočne. A či by azda bolo dobré, keby niekto vo voľnom čase čistil v rodnom kruhu rieku, a na druhý deň by v práci do nej vypúšťal jedy a odpad? Hľadajme si, súrodenci, takú prácu, ktorá je na prospech obrody. Ak sme na to dosť silní, tak si také práce vytvorme. Ale robme aj veci, ktorými peniaze nezarobíme. Toho sa duchovný človek nemôže vzdať. To nie je len cnosť, ale aj podmienka duchovnej cesty. Je to jeden zo spôsobov obetiny. Podobná obetina je, že keď z práce, ktorou „zarobíme obeživo“, obetujeme časť obeživa na duchovné ciele. Bez toho obroda v krajine nie je možná. Jednoducho, snažme sa, aby trh bol zapojený do duchovnej obrody, ale robme tak, aby nám trh nevládol.
Čo to znamená v našich podmienkach a súvislostiach? Napríklad to, že výročné sviatky, alebo obrady robíme bez spoplatnenia, bez zapojenia do trhových reťazcov. To ale neznamená, že by na slnovrate nemohli rozložené výrobky našich remeselníkov, ktoré sú ponúknuté aj na predaj. Pokiaľ si uchovávame aj schopnosť daru, je to tak dobre a napomáha to obrode. Je však dôležité, aby bolo jasné, že trh napomáha duchovnej obrode, a nie aby duchovno slúžilo trhu. Alebo inak , vieme, že nahrávky novodrevnej hudby sa dajú kúpiť, teda sú síce v malom, ale sú aj na trhu. Lenže koľko ľudí už vďaka týmto nahrávkam začalo spievať a hrať, a teda sa oslobodili z predstavy, že hudbu majú robiť len profesionáli a mnohí ľudia vďaka takýmto hudobným nosičom dostali sa k duchovnej obrode, väčšej osobnej slobode, vyjadreniu, tvorivosti, celostnejšiemu vedomiu a radosti zo života.
Skúsme pouvažovať, bytosti, o takýchto a ďalších veciach, ako vylepšiť svoje cesty, ako lepšie spustiť obrodu v krajine a vylešiť stav na Matke Zemi.
ŽiariSlav
Zdroj: Ved.sk
