Čitateľská recenzia – Henrieta Remišová
Bola som pri tom, keď sa kniha predstavovala svetu prvýkrát na sútoku riek Moravy a Dunaja.
Bol piatok, predvečer jesennej rovnodennosti.
Ešte v ten večer som knihu doma otvorila. Nenapadlo mi, že v tú noc sa už veľmi nevyspím.
A že sa veľmi nevyspím ani tú ďalšiu.
Tých takmer 400 strán som nakoniec zhltla za víkend. Nedalo sa inak. V pondelok som šla do práce so spánkovým deficitom. Príbeh nepustil, emócie silné…
Jednoducho skvelé čítanie, živé, pútavé o to viac, že nešlo o fikciu, ale pravdivý život človeka. Reálne poznanie, ktoré každému inému vnímavému človeku mnohé objasní aj z jeho vlastnej cesty.
Je to kniha plná múdrych postrehov na základe prežitého života v priamom a čistom spojení s prírodou.
Nevravím, že je to návod na život pre každého, no pre každého je v nej veľa inšpirácie, čo do svojho života pridať, čo ubrať.
Aj som sa schuti zasmiala, aj som sa dojala, aj som si poplakala. Raz, keď človek spomínal deda, lebo to aj o mojom dedovi v tej chvíli hovoril, a potom keď som spoznala príbeh, ktorý je za piesňou Všetko je dar .
Tú pieseň poznám dlho, páčila sa mi vždy, ale s tým príbehom, s tou knihou, s tým poznaním čo prináša, má pre mňa ešte väčšiu hĺbku.
Pre mňa je to silné aj preto, že ťa poznám, že poznám tie miesta a že som vlastne pri čítaní mala v ušiach tvoj hlas, ako keď si niektoré príhody spomínal kedysi dávno, keď sme sa u teba zastavili.
Aj ma mrzelo po víkende, že som knihu dočítala, ale tak nejako verím, že človek píše ďalej.
Vďaka za tú knihu Žiarislav.
Vďaka za tú odvahu, priamosť a otvorenosť, s akou si sa o časť svojho života podelil.
Kniha Na vrchárskom chodníku je plná múdra a inšpirácií a prajem jej i Tebe, nech sa dobre predáva a nech vyzve čo najviac ľudí odložiť pózy a masky a žiť v pravde. Chvála