Ako súvisí Sviatok všetkých svätostí s Dušičkami?

V pôvodnom – v rodnom duchovne – vo vedomeckom časníku dnes máme Sviatok všetkých svätostí a zajtra Dušičky. V štátnom kalendári je dnes Sviatok všetkých svätých a na druhý deň Pamiatka zosnulých. Sviatok všetkých svätých je sviatkom jednej a to u nás najsilnejšej cirkvi. Vyplýva to z dejín a aj zo skutočnosti, že iné vyznania u nás svätých spravidla neuctievajú. Ak je katolíkov na Slovensku okolo do 60 percent, tak asi toľkému počtu obyvateľstva prináleží opodstatnenosť sviatku jednej zvýhodnenej náboženskej spoločnosti, ktorá je štátom zazmluvnená.

Tým, že občania pôvodného – rodného vyznania slávia Sviatok všetkých svätostí, vyjadrujú nielen úctu ku svojmu duchovnu, ale aj úctu k duchovnám iným. Z tohto prístupu by si mal vziať príklad aj štát, ktorý podľa ústavy nie je vlastníctvom jedného vyznania, a ani ho nemá uprednostňovať pred inými, ale je tu pre všetkých občanov Slovenskej republiky a všetkým im aj má slúžiť. So znalosťou staroslovanského koreňoslovia vieme, že „svätý“ je ďalší stupeň slova „veľký“ a teda že aj človek neveriaci si v konečnom dôsledku v tento deň môže sláviť, čo je preň veľké, úctyhodné, a teda je to s krajinným poriadkom. Keďže rodné duchovno je prirodzené, a aj v dobe občín sme tu už mali slobodné duchovno, veríme, že to tak môže byť aj dnes.Sviatkom všetkých svätých (ľudovo „Všesvätých“) sa snažila západná cirkev vytlačiť pôvodné („pohanské“) zádušné sviatky, teda uctievanie duší (a duchovna) predkov a nahradiť svätenie predkov svätými. Slovania (ako i väčšina iných Indoeurópanov) uctievali duše predkov na jar, čomu zodpovedá skôr napasovanie sviatku sv. Ducha (Turíce). Vtedy hodovali s dušami predkov na miestach odprevadenia ich duší, teda pri božištiach (prírodných svätyniach) , v čase pohrebávania už na hroboch, ako sa to dochovalo u južných Slovenov. Tam pálili ohne a uskutočňovali na počesť predkov obrady, obradové hry, piesne a tance. Keďže na Západe boli bežní skôr Kelti, a tí mali zádušné sviatky na jeseň, tak uctievanie svätých nariadila západná cirkev na toto obdobie. Popri tom naďalej ľud uctieval Dušičky (predkov), tomu sa prispôsobila aj minulá štátna moc, ktorá tento sviatok označila ako „Pamiatku zosnulých“, teda v protiklade s ľudovým vedomeckým označením „Dušičky“, ktoré pripomínalo nesmrteľnosť duší.Dnes môžeme vnímať, že sa obrodzuje pôvodné – prírodné, a teda rodné duchovno a že tomu prispôsobujeme aj naše sviatky a naše vzdelávanie. Pritom nie je našim cieľom potláčať duchovná iné. My našim všeobecnejším názvoslovím vychádzame v ústrety aj iným duchovnám.

Našim cieľom je celkový spoločenský súlad. Sviatok všetkých svätostí umožňuje sláviť každému to, čo mu je milé. Kto chce Boha, kto bohov (Svarog, Mokoša, Perún…), kto chce Boha dvoj, troj, či štvorjediného, kto s takými alebo onakými prorokmi, ale i ľudia bez vyznania si v ten deň môžu sláviť, čo je pre nich veľké či dôležité. Tak by sme mali uvažovať aj pre budúcnosť a vytvoriť podmienky na to, aby sme v jeden pekný deň mohli sláviť sviatky tak, aby si v nich každý občan mohol nájsť to svoje. Je to v súlade s láskou k blížnemu, i s hodnotami rôznych duchovných pohľadov. Toľko nám hovorí nielen zdravé duchovno, ale aj (občiansky) zdravý rozum.

Pretože Duch sa s porozumením nevylučuje.

 

Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:  CHCEM PODPORIŤ