V pôvodnom duchovne počas sviatkov Svätenia jari máme tieto sviatočné dni:
Zelený štvrtok – svätenie posvätných stromov a ozdoba domácností pučiacimi vetvičkami
Veľký piatok – na počesť Veľkej Matky Zeme konáme obrady na pozemku, záhradke, sade. Ženskou svätosťou zodpovedajúcou tejto úlohe je Mokoša. Usporiadanie vecí. Kto nehospodári, môže uskutočniť obrady zladenia v háji (parku) alebo lese.
Biela sobota – usporiadanie domácnosti, obrad zladenia s dušami predkov, zapálenie Živého ohňa. Slávenie v prírode.
Svätojarná nedeľa – obrady na počesť Slnka, slnečné kraslice, zdobenie častí domu na počesť Slnka a jari. Uctenie Slnečného divu.
Svätojarný pondelok – svätenie vodou – diev na počesť plodivosti, hody.
Ak z pracovných, alebo iných časových dôvodov nám nevychádza takýto postup, zladenie a obriadenie (obrady) uskutočníme vtedy, keď nám to vychádza, spôsobom, ktorý považujeme za najlepší.
Časti domu spojené so slnkom, svetlom a ohňom
Vchod – východ: Ak to umožňuje postavenie domu, ktoré nebývalo náhodné, priečelí domu na východnej alebo južnej strane boli znamenia Slnka. Každý deň vchádza do domu Slnko a na znak jeho vítania boli na dome slnečné znamenia. Aj lúčovito usporiadané latovanie na priečelí malo tento význam. Nad štítom domu niekedy býval samorastlý stojan, v ktorom bolo umiestnené vajce, ako znamenie slnečného ducha, ktorý podľa povestí predkov putoval po oblohe v slnečnom vajci (Slnko).
Nad vchodom domu bývali – napríklad na Moravskom Slovácku – často oblúkovito usporiadané slnečné znaky. Keď človek vstupoval do domu, ktorý mal vysoký prah, čelom sa nahol smerom k tejto výzdobe. Vysoký prah bol nie len z dôvodu protipovodňového. V dreveniciach bol vlastne postavený na väzobnom tráme. Obyvatelia domu i hostia na prah nestúpali, ale ho prekračovali. Stúpiť na prah nebolo vítané. Prah bol totiž zasvätený duchom predkov. Cez prah domu neprechádzal nepriateľ. Poznáme ten zvrat – „Ten neprekročí prah môjho domu“. Pri vchode niekedy býval zavesený zväzok vratiča – na odpudenie nepriaznivých (zlých) síl. Nepriaznivé sily sa podľa ľudového vedomectva usadzovali v rohoch izby a preto sa aj tadeto – odspodu hore – vedie očistné vydymovanie a preto aj kňažky (Lucie) perom síce už nerozfukujú dym očistných zelín, ale „vymetajú kúty“, ako sa robilo aj vykiadzaním. Samozrejme, že „po slnku“, teda – pravotočivo. V dome sa nesmel zapratať vchod a jeho okolie a takisto musel byť voľný priechod medzi dverami a vetracím oknom. Okolo stolu boli lavice a stoličky. Hospodár sedel oproti dverám. Malo to aj bezpečnostný význam.
Pec bola v polozemnom dome v hornom rohu oproti dverám, v priestrannejších domoch s viacerými izbami bývala častejšie v rohu priľahlom ku vchodu. V tom prípade je kút predkov oproti peci. Tam má byť pripomienka na predkov, v starej dobe to boli aj sošky (ded, baba), dnes čokoľvek, čo nám pripomína dedičstvo predkov (dávny predmet, umelecký predmet, obraz s týmto významom, dávny hudobný nástroj, niečo iné). Nad pecou bývali v niektorých oblastiach posvätné ochranné znaky. Pec bola zasvätená predkom. Oheň zapaľovali vždy obradne, v dnešnej dobe aj keď zápalkami, alebo zapaľovačom, tak vždy so zatajeným dychom, v tichu, s pripomienkou daru ohňa, ktorý je spojený so vznikom nášho sveta. Keď v peci nehorí, nie je dobré tam dávať papiere, ktoré sa majú neskôr zapáliť, lebo to znemožňuje úctivý prístup. Ak sú nejaké papiere, ktoré chceme spáliť, dáme ich do papierového vrecúška na určené miesto a až po zapálení ohňa ich pridáme, najlepšie na dvorovom ohnisku, keď to nie je možné, tak v peci, keď už riadne horí.
Vo sviatočných dňoch, aké práve sú, možno dom vyčistiť tlejúcimi bylinkami v smere po slnku, ako sme to už písali viackrát. Pisateľova prababka to robila tak, že na pôjde mala pripravené zväzky rastlín práve na tento účel. Niektorí to robili aj tak, že do kameninového, hlineného hrnca, dali z pece uhlíky a na ne položili zelinky na to určené. V staršej dobe, ako i dnes, to robíme v obradnej nádobke určenej len na to, vyrobenej z hliny. Tlenie možno podporiť trochou dreveného uhlia na dne nádobky, aby dobre tlelo. Ak nie, tak môžeme dym rozfukovať vtáčím perom alebo krídlom. obradný vejár nemá byť z úmyselne zabitého vtáka. Perá nájdené v lese, na dvore, pri ceste, alebo inde. Takáto očista domu má samozrejme prajné a ochranné účinky, ak jej predchádza upratanie priestoru. Mrvu z očistných zeliniek a živíc možno dať i priamo na pec. V primeranom množstve. Pri očiste príbytku vykiadzaním treba mať otvorené okno (aby nepriaznivé sily mohli vyjsť). Nepriaznivá živa neznečisťuje okolie, príroda má vo veci živy samočistiacu schopnosť.
SVÄTENIE JARI – súbor článkov
Ak chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto: CHCEM PODPORIŤ
