Z vrchárskeho zápisníka, Žiarislav píše:
Kučerica našla náhradú mamu
Je koniec ľutňa roku 2014. Zima sa končí bez toho, aby začala. Čaká nás včasnojarný mrazivý úder, o tom nevieme, ale skutočnosť je taká, že tráva pučí a bahniatka pokračujú v tom, čo začali už v inokedy mrazňovom decembri. Ovce sa pasú na stráni. Jedna sa ale nepasie. Kučierka. Ovečka, čo stádo vodí, len stojí a pozerá. Nie je zdravá. Kučierka najprv pochudla. Potom chudla, chudla, až vychudla. Pri živote ju udržiavalo pivo so sirupom. Po pive – tretina pollitrovej desiatky, ohriatej, alebo zmiešanej s horúcou vodou, ešte žrala a žuvala. Inak nie.
Kučierka je z klenoveckého vrchárskeho chovu, posledná z miešaných valašiek od gazdu z ponad Chorepy. Prešiel na laktonky a „frické“ ovce a tak človek od neho kúpil poslednú miešanú valašku. Kučierka bola skvelá dojka – dávala denne liter a pol mlieka, čo je na ovcu dosť.
Kučierka ale vrhla dve mláďatá – ovečku Kučericu a barančeka Kučeroha. Mali len pár týždňov, keď začala chradnúť. Má už do desať rokov, to nie je na ovcu málo. Dostala odčervovaciu látku, ale jej to nejako nepomáha. Ani šrot, ktorý mala veľmi rada, neprijíma. Žuje len tak trochu, už to nie je tá mocná a bystrá Kučierka, ktorá sa chodila pomaznať. Nemá dosť mlieka.
Baranček sa napije, koľko sa dá, pre ovečku nezostane. Malá Kučerica sotva stojí na nohách, zdá sa, že sa nevládze postaviť. Malú ovečku zachraňuje koza Maľovánka.
Tá prišla o mladé hneď po vrhnutí a teraz má struky plné mlieka, dojíme ju dvakrát za deň. Malá ovečka sa k nej vďačne pricucla. Prvé mlieko – mlezivo – jej spôsobilo hnačku, ale dostala z neho veľa sily. Ovečka pije od kozy dvakrát denne. Pozbierala sa. S Kučierkou je ale čoraz horšie. Malá ovečka je zachránená, ale jej mame pomoci nieto.
Trochu teplého piva so sirupom dvakrát ráno a večer ju síce udržiava pri živote, ale aj tak melie z posledného. Včera ležala celý deň. Už na boku, s nohami vedľa seba. Človek k nech chodil do stajne, pohladkať ju. Ku koncu dňa už mala oči takmer nehybné. Mala v nich slzy. Ťažko dýchala. Večer sa rozbehla. Len v duchu. Behala ako malá ovečka po slnečnej stráni, vyskakovala, bežala ku bráne slnečnej, upletenej z konárov živých stromov. Kučierka ležala v stajni a zo dve minúty šklbala nohami, ako keď sa niekomu sníva. Potom zmeravela. Už sa nepohla. Človek jej dal do úst posledný hryz a pokropil ju vodou. Chvála za dary, z čistého zdroja, chvála aj bytosti, cez ktorú prišli. Bola to dobrá ovečka, dávala pozor na svoje deti aj na stádo, dala nám mnoho jahniatok, ktoré sú tu, alebo išli do chovov. Večné svetlo… Človek povedal mudry a poprosil darcu života pre ňu o dobrú cestu.
Niektoré veci treba urobiť, aby bolo všetko v poriadku. Kučierkina duša vyvanula, jej telo zostalo. Človek vykopal jamu, ale nie pre celé telo. Vo svahu postavil z niekoľkých tehál narýchlo čosi ako piecku a dal na ňu hriať vo veľkom hrnci vodu. Čuva a Bora sú dobré čuvačky a zaslúžia si riadnu stravu.
Kučierkyne telo poslúži v gazdovskom kolobehu. Človeku sa do toho nechcelo, ale nakoniec 
zarezal nožom do kože na kĺbe zadnej laby a začal drať kožu. Kožušina je hustá, koža zo starej ovce pevná, môže ešte poslúžiť. Nebudeme predsa zbytočne kupovať spacáky a odevy z ropy, keď môžeme využiť to, čo zemi chýbať nebude. Nebudeme kupovať pre psov granule z odpadov, keď máme pre nich dobré mäso. Človek prezrel vnútornosti. Pľúca nevyzerali nijako zvláštne. Stehná a krkovinu dal do hrnca s vriacou vodou. Väzové šľachy zavesil na konár, aby sa vysušili, poslúžia ešte pri výrobe silného luku. Kožu prevesil cez haluz. Po hodine práce si dal dole kožené rukavice a vydýchol si. Po zahrabaní vnútorností sa pach stratil. Dym čistil ovzdušie. Človek si nalial na ruky pálenku, jablkovicu z okolitých jabloní vypálenú, nalial doplna aj do skleničky a vypil. Oheň prešiel útrobami a po nepríjemnom zápachu neostala ani stopa. Až teraz, po očiste, rozjímal s pohľadom do ohňa, medzičasom sa zvečerilo. Človek bol rád, že urobil to, čo bolo treba. Bora ešte dojedala slepačí, mastný vývar z Černice, ktorá tiež zhynula na starobu, po tom, ako nám znášala po tri roky vajcia.
Teraz sa Bora ani nepohla od záhrady a čakala, kým človek dovarí, čakala dve hodiny. Dostala zadné stehno, Čuva dostala dve stehná, lebo nie je taká nadupaná, ako Bora. Mačky zvládli behom hodiny ohrýzť ostatnú labu. Do vývaru s krkovinou zajtra zavaríme šrot a ovsené vločky. Je ľuteň. Mesiac, v ktorom majú psi dobré jedlá. No, dnes mal byť človek na stretnutí , ktoré usporiadal jeden včelár – zamerané to bolo na prírodné včelárenie bez medzistienok. No, čo už, gazdovstvo si vyžiadalo svoje. U toho včelára sa skúsi zastaviť inokedy.
Večer človek nakŕmil ovce i kozy a priložil sirotu Kučericu ku koze Maľovanke. Napila sa, až jej vypučilo brucho. Zdá sa, že malá ovečka je zachránená, po týždni kozieho mlieka ožila. No, čo už. Mladá krv. Ovca zhynula, ale stádo žije.
Človek vzal fujaru a zanôtil posledný raz Kučierke, tej Kučierke, ktorá tak rada počúvala fujarku.
Héj, bola to ovečka,
čo stádo vodila,
hej, ale už nebude,
veru nám zhynula…
Dobrú cestu tvojej duši, drahá Kučierka.
29.6.12 KUČIERKA PREŽILA O CHLP Z Vrchárskeho zápisníka
14.3.13 Prvé jarné kozľa: HÁJKO V HÁJI – Z vrchárskeho zápisníka
20.4.11 BORKA ODCHÁZDA – Z vrchárskeho zápisníka, Žiarislav TU
