Predstavujeme Prednášajúcich na Zhromaždenie Gazdovskej Obrody r. 24 v Zelenči
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc.
Centrum aplikovaného výskumu Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach,
Parazitologický ústav SAV v Košiciach
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., vedúci Centra aplikovaného výskumu Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, dlhoročný vedecký pracovník Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, v rokoch 2007-2016 ako jeho riaditeľ. Pôsobil ako učiteľ na viacerých univerzitách na Slovensku a v Poľsku. Je tvorcom medzinárodne uznávanej vedeckej školy pre výskum ekológie kliešťov v podmienkach globálnych klimatických a spoločenských zmien a pôvodcov nimi prenášaných chorôb na ľudí a zvieratá. Bol členom Predsedníctva SAV, vedeckých rád viacerých ústavov SAV a univerzít, vedeckého panelu EÚ pre 5. Rámcový program a Panelu NATO pre civilno-bezpečnostné vedy, spoluorganizátorom viacerých konferencií, aktívnym propagátorom a popularizátorom vedy. Relaxuje v prírode, s fotoaparátom, je fanúšikom folklóru.
Čo Vás vnútorne poháňalo a poháňa k tomu, aby ste sa tejto práci venovali takto naplno?
K vede a parazitológii som sa dostal už ako študent na vysokej škole, keď som 3 roky pôsobil ako pomocná vedecká sila na dnešnom Parazitologickom ústave SAV. Po 10 ročnom pôsobení v ČSLA som sa vrátil na tento ústav a založil oddelenie prírodne ohniskových nákaz so zameraním na kliešte a choroby, ktorých pôvodcov prenášajú na zvieratá a ľudí. Časom mi tieto krv cicajúce „upíry“ priam učarovali a začal som ich vnímať ako inteligentné tvory, ktoré si v evolúcii vydobyli svoje pevné miesto v prírode. Po 40 rokoch ich výskumu môžem pokojne povedať, že tým kliešťom začínam trocha rozumieť. Príroda ich obdarila dômyselnými schopnosťami prežiť veľmi nepriaznivé obdobia, aj sa maskovať počas cicania krvi na hostiteľovi, ale zároveň veľmi mu neublížiť. Tieto vlastnosti z neho robia ohľaduplného džentlmena, ktorý nám dáva dostatočný priestor, aby sme ho na seba nechytili, aby sme ho včas odhalili, bezpečne odstránili a ochránili sa pred chorobami. Ak sa už tak stane, je to aj naša chyba. To ma stimuluje venovať mu svoju pozornosť a súčasne šíriť poznatky o ňom a ako sa pred ním a prenášanými chorobami chrániť.
Čo je cieľom Vašej práce?
V súčasnosti sa zameriavam viac na aplikovaný výskum a spôsoby, ako sa pred kliešťami chrániť. Odkláňame sa od metód ich likvidácie v prírode pomocou chemických postrekov a prechádzame na metódy ekologické, takzvanej zelenej chémie, pomocou rastlinných repelentov bez toxických vplyvov na živočíchy i šetrné k životnému prostrediu. To si však vyžaduje nový výskum a všestranné šírenie nových poznatkov odbornej i širokej verejnosti. To je priestor pre nové výzvy v rôznych projektových schémach, ale aj výzvou zapájať do týchto výskumov aj vedychtivú mládež, ktorá prejavuje až nevídaný záujem o progresívne témy, a to nielen v oblasti parazitov. Táto časť mojej práce už prešla z kategórie „výskum“ do kategórie „záľuby“. Dal som jej názov „Cesta mladých k vede naživo“. Nápaditosť mladých ľudí, ich živý záujem o vedeckú prácu a nadšenie je tým hnacím motorom, prečo sa im treba a oplatí venovať. Úspechy na domácich kolách a postupy na medzinárodné súťaže, kde mnohí získali aj tie najvyššie ocenenia, je veľkým zadosťučinením pre tých mladých, ako aj pre vedúcich týchto prác. Máme na školách veľa mladých a šikovných ľudí, ktorý svoj záujem o poznávanie tajomného prejavujú už v predškolskom veku. Len ich treba včas podchytiť.
Aký odkaz, by ste si želali, aby tu ostal pre ďalšie generácie?
Moja rodina tvrdí, že vedecký pracovník nie je profesia, ale diagnóza. Ja vravím, že veda a výskum je životná filozofia, spôsob myslenia, konania, sebazdokonaľovania, spoločenského uplatnenia, ba dokonca sa stane aj koníčkom. Nie je to však zadarmo. Je to veľké odriekanie bežných vecí, pracovná doba nepozná hraníc, nová myšlienka odoberá veľa času, ktorý by sme inak venovali práci doma, rodine, priateľom. Ak sa nedarí nájsť cestu, trápi nás to a oberá o čas i pohodu. Ak ju nájdeme, tak opäť aj veľa osobného voľna venujeme novým nápadom. Často zabúdame na svojich blízkych, i na seba. Porozumenie rodiny alebo partnerov je naozaj veľkou odmenou. Ak sa niečo podarí, tak sa dokážeme na čas odpútať a všetok čas venovať rodine, priateľom, užiť si atraktívnu dovolenku. Ak si našu prácu a výsledky spoločnosť všimne a nás za to aj ocení, je to veľké zadosťučinenie a posilnenie presvedčenia, že ideme správnou cestou.
Chceli by ste nám o sebe ešte niečo doplniť?
Na druhej strane musím povedať aj to, že vedecká práca je u nás málo oceňovaná. Najmä začiatky sú ťažké. No vedecký program Európskej únie Horizont poskytuje veľa možností mladým vedcom získať štipendium pre pobyty na vedeckých pracoviskách v zahraničí, naučiť sa niečo nové, významné. Už nie sme závislí len na domácich vedeckých agentúrach. Tých lepších si tam aj na nejakú dlhšiu dobu ponechajú a otvárajú sa netušené možnosti. Napriek tomu čo som povedal, chcel by som najmä mladým vedcom odkázať, aby na ceste k vede naživo nezastavovali, stojí to za to.
Dr. Peťko ešte dopĺňa ku svojmu vstupu na Gazdovskej Obrode 24:
Do môjho programu som navrhol aj dve témy, ktoré som robil so študentkami gymnázií, ktoré sa zviditeľnili na biologickej olympiáde, z ktorých „Anka so sliepočkami“ získala na medzinárodnej súťaži Genius Olympiad v júni v USA mimoriadnu cenu.
Využili sme experimenty staré 45 rokov publikované v knihe V.I.Klasena „Magnetizácia vodných systémov“, 1982. Slovenský preklad vyšiel vo vydavateľstve Alfa Bratislava v 1984, mám ju požičanú z vedeckej knižnice v Košiciach a oskenovanú časť o využití v poľnohospodárstve vám prikladám. Knihu na seminár donesiem.
Napájaním vodou upravenou jednosmerným magnetickým poľom dosiahli s rovnakým množstvom krmiva za rovnaký čas väčšiu znášku vajec nosníc a väčšiu produkciu mäsa brojlerov. Niekoľko rokov predtým sme porovnávali klíčivosť a rast klíčkov žeruchy siatej pri zalievaní magneticky upravenou vodou. Veľkosť klíčkov za 5 dní bola o 16% väčšia ako pri obyčajnej vode. Študentka získala medzinárodnú cenu.
Druhá práca študentky Niny Vavrekovej bola v prídavku prášku z kôry stromu Moringa oleifera do krmiva nosníc a kozy. Vo vajciach sa znížil obsah cholesterolu na polovicu, stúpol obsah nenasýtených a poklesol obsah nasýtených mastných kyselín. Vyrobila vajce s mimoriadnymi nutričnými hodnotami. Pozitívne zmeny boli aj v mlieku. To je dnes cieľ, kvalita, aj keď aj kvantita je lepšie.
Pozval som obe študentky, aby predstavili svoje práce na tejto konferencii, ktoré sú v súlade s tradičným poľnohospodárstvom bez zbytočnej chémie. Touto formou by som rád vyzval chovateľov hydiny k vyskúšaniu týchto metód, čo by sme podrobnejšie dohodli po prednáškach.
Doc. Dr. Peťko vystúpi na Zhromaždení Gazdovskej Obrody v Zelenči s prednáškou:
- O kliešťoch Slovenska a chorobách, ktoré prenášajú
- O výskume nárastu mliečnosti, zlepšenia rastu zvierat a kladenia vajec
Pripojí sa k nemu Študentka Nina Vavreková, ktorá robila štúdiu o výživovom doplnku z Moringy Oleifera s prednáškou:
- O výživovom doplnku z rastliny moringa pre nosnice na ovplyvnenie nutričnej hodnoty vajec
Pán Peťko,Nina už sa na Vás a Vaše vstupy veľmi tešíme! Vašu lásku k vede a poznaniu cítiť aj na diaľku.
Udalosť tu: Gazdovská Obroda r. 24
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
