Pozná to každý, ku komu sa dostanú správy: Premiér Robert Fico a jeho ťaženie „ do jadra EÚ“. A to je tak všetko, čo sa o tom dozvieme. Čo si pod tým predseda vlády predstavuje, to je veľká otázka. Pod heslom cesty do jadra EÚ zachraňuje koalíciu, necháva si to odobriť ministrom (prečo nie národu?) ale nič, nič podstatné o tom nehovorí.
Ťažko povedať, ako treba komunikovať s premiérom, ktorý odmieta rozhovory s médiami a s bežnými občanmi sa samozrejme nebaví. A tak si teda môžeme o tom uvažovať bez neho a máme na to plné etické právo. Keďže – s ním to nejde. Veď ani on s nami nehovorí. On si porozpráva len s kým chce a kedy chce, ako keby bol len súkromnou osobou, vybalí akoby celonárodný cieľ európskeho jadra, ktorý nikomu nevysvetlí a potom si zase nastúpi do volieb s celou tou svojou ekonomickou mašinériou. Opantaný počtom . A to bude asi jeden z podstatných dôvodov jeho „európskeho jadra“. Eurofondy a podobné toky sú to, bez čoho by oni neprežili. Povedal to dobre – bez eurofondov by sme neprežili. Ale nemali by sme to vzťahovať na slovenskú krajinu, ale len na jeho (stranícko- zákulisné) hospodárske toky. Rusku sa hospodársky začalo dariť, odkedy naň Západ uvalil embargo. V Rusku kvitnú nové sady, v obchodoch sú konečne ruské jablká, namiesto tých prechemizovaných , „európskych“. Rusko hospodársky rastie. Prečo? Lebo sa spolieha na seba. Lebo rozvíja vlastné hospodárstvo. Čo robí premiér Fico? Pravý opak. Čím viac sa Slovensko oddáva peňažným štruktúram Európskej únie, tým je to s ním horšie. Behom krátkej doby vrcholnej integrácie Slovenska do EÚ, ktoré spočíva v prijatí eura a ďalších opatreniach, v čase, keď západné Slovensko platí za prívod vody zo slovenských hôr Francúzovi, sa podľa odhadov potravinová sebestačnosť znížila zo 60 percent na chabých 30 percent. To nestačí. Premiér sa ženie do jadra EÚ. Na koľko chce znížiť potravinovú sebestačnosť? Na desatinu?
Po žiadostiach pôdohospodárov o vylepšenie zákonodarstva, ktoré nahrávalo rozpredaju slovenskej pôdy cudzincom, teda neobčanom SR, za Ficovho pôdohospodárskeho ministra Jahňátka, prišla ďalšia pohroma. Namiesto toho, aby vyhranil právo vlastníctva pôdy pre občanov SR, vláda pretlačila zákon, podľa ktorého už poľnohospodársku pôdu občania SR vôbec nemôžu kupovať, teda nad pätinu hektára, pokiaľ nie sú podnikateľmi, alebo pokiaľ nemajú poľnohospodárske školy. Čo drvivá väčšina gazdov nemá. Dôvod, prečo nemôže byť vlastníctvo pôdy vyhradené občanom SR? Dôvod je európska integrácia. Čo navrhuje predseda Fico? Ešte väčšiu integráciu.
„Dvojrýchlostná Európa“ bola zavedená, aby si hospodársky menej zdatné krajiny stihli vypracovať spôsoby na ochranu svojho hospodárstva pred silnejšími „dravcami“. Či sa to Slovensku podarilo, na to sa opýtajte Slovákov, čo by si chceli vo svojej krajine kúpiť pôdu a gazdovať. Aké jadro EÚ? Slovenskí občania zarábajú rádovo niekoľkokrát menej peňazí za tú istú prácu, ako občania Nemecka, Francúzska , či napríklad Talianska. Minimálna mzda Slovákov je päťkrát menšia, ako minimálna mzda Nemcov a podpora z Nemecka pridelených migrantov. Napriek tomu, (alebo snáď práve preto?) má zahraničný kapitál na Slovensku daňové prázdniny, kým Slovák platí. Je to už od Dzurindu opačne, ako by to malo byť. Robíme to presne naopak, ako to robia o svojej vlasti rozhodujúci Švajčiari (aj prostredníctvom referend, priamu demokraciu premiér Fico zavrhuje). Slovenská vláda trvalo zrádza Slovákov v prospech cudzincov. Pravičiarska, ľavičiarska, z blata do kaluže. Aj dnes. Slovenskí gazdovia, ktorých zdiera vlastná vláda, chodia robiť paholkov do Talianska. Slovenskí otroci tam oberajú 30 krát postriekané jablká, ktoré by v živote nejedli, len preto, aby im dom nezobral exekútor. Slovensky chodia robiť do Rakúska slúžky. Darebáci ženú mládež k vysťahovalectvu. Za týchto okolností znamená ešte hlbšia integrácia hospodársku samovraždu. Speje to k tomu, že nám západniari môžu vykúpiť pôdu tak, ako to urobili Angličania v mnohých oblastiach Walesu. Pritom platy Angličanov boli len o niečo väčšie , ako platy Walesanov, nie niekoľkokrát menšie, ako je to v našom prípade. Aj to stačilo na vykúpenie pôdy tými o niečo bohatšími. Premiér Fico sa s nami nebaví. Neodpovedá na otázky. Len sa oháňa akousi hmlistou integráciou do jadra EU. Majú sa Slováci po strate vlastnej meny vzdať aj zvyškov zvrchovanosti? Lebo za jadro EÚ sa považuje eurozóna, v ktorej už sme. Tak, ako integrácia do NATO neznamená, že by Slováci vo viditeľnej miere spolurozhodovali o stratégii tohto paktu, tak aj „členstvo v jadre“ EU neznamená, že by sa s nami Nemci s Francúzmi išli nejako vážne radiť o podstatných hospodárskych otázkach. To je haluška. Je to ako keď sa zlúči majiteľ desiatich hektárov s majiteľom jedného hektára a výsledok bude nič iné, než ako že aj o tom jedenástom hektáre bude rozhodovať ten väčší. Predseda Fico to predsa musí vedieť. Čo na nás hrá? O čo mu ide? Čo za to dostane?
Možnože to vymyslel niekto iný.
Podľa Roberta Fica Slovensko spĺňa podmienky na to, aby sa dostalo do jadra EÚ. Že Slovensko splnilo podmienky západu, je zjavné. Otázka je ale, či je to preň aj dobré. Ako jediná krajina V-4 sa Slovensko vzdalo hospodárskej zvrchovanosti prijatím eura. Ostatné krajiny sa na to nechystajú, skôr naopak. Tretia najvýraznejšia ekonomika únie – Taliansko – podľa príznakov smeruje k vystúpeniu z menovej únie. Možnože sa od Slovenska očakáva rozhodný postoj za zachovanie eura a vecí s tým spojenými. Po vystúpení Británie a možnom odpadnutí po Nemecku a Francúzsku tretej najsilnejšej ekonomiky únie – talianskej – budú pre nemecko-francúzske vedenie dôležité aj neveľké štáty. Malí vazali do počtu… Dejinný vtip je v tom, že Nemecko spolu s Francúzkom tvorili základ franskej ríše. Jednou z dávnych hraníc bol tesný západ slovenského územia. Ficova páka sa pred svojimi voličmi uchádza o nasledovníctvo Svätopluka. Opak je však pravdou. Oproti tomu, čo robili Samo, Rastislav a Svätopluk, snažiaci sa o nezávislosť od franského ríšskeho vplyvu, Fico robí dnes pravý opak – ženie nás do „ríše“. Nemecko-francúskej. Do ríše viac nemeckej. Tiso to robil z donútenia, Fico z vlastného popudu. Aj za cenu rozpredaja zvyškov hospodárstva, bez toho, aby na to boli skutočné hospodárske a politické predpoklady, ženie nás do akéhosi „európskeho jadra“, v ktorom nás za týchto okolností nečaká nič iné, než nerovnoprávne a potupné postavenie. Čo nám dajú? Čokolády s takým istým obsahom kakaa, aké majú oni? Dajú nám dobré cukríky? Už pre nich nebudeme „biely odpad“? Už nebudeme smetiskom podradného tovaru? Platy nám skočia na päťnásobok? V piatok trinásteho? Budeme rozhodovať o európskej stratégii? Hm. Nemec s Francúzom sa neporadia bez Slováka? Ha.
Jedno je isté. I keď premiér Fico riadne nevysvetlil, čo to jeho „európske jadro“ znamená, isté je, že sám považuje tento „hardkor“ za prínosný. Onedlho sa možno dozvieme, prečo. Prečo to robí. Triezvy rozum napovedá, že slovenskí farmári nerozbijú výklady obchodných štvrtí a nepresadia si svojprávne postavenie, na rozdiel od francúzskych. Slovenskí politici nebudú, na rozdiel od nemeckých, rozhodovať o Európe, pri tomto postupe oni už možno nebudú rozhodovať ani o Slovensku. Žiadny plán tu nevidíme. Len názov ťaženia. Do jamy levovej. Nič viac. Robert Fico rozhoduje bez toho, aby to vysvetlil. Jeho voliči ho volili, pretože sa tváril ako alternatíva voči západoeurópskemu diktátu. Tváril sa ako taký partizán. A teraz nás vedie rovno do jamy zapadajúcej Európy. Nieže len bez zbraní. Bez gatí. Žiadne účinné obranné a ochranné hospodárske prípravy nevidíme. Nič. Len mlčanie jahňatok. A prázdne reči o európskom jadre. Slováci predsa nepotrebujú byť v európskom jadre. Slováci si potrebujú predovšetkým dobre spravovať svoju krajinu. Len takto sa ocitnú opäť v srdci Európy. Lebo tu sú už od pradávna. Ak kto si chce ísť inde, nech si ide. Ak tu má robiť galibu, nech si ide hoci aj do Bruselu a už sa ani vracať nemusí.
Prečo sa oplatilo zradiť V-štvorku v jej pomerne hutnom obrannom prístupe k západnému eurocentrickému diktátu? Prečo sa oplatilo zradiť slovenských voličov, ktorí možno za istých okolností chcú byť v Únii, ale určite len odtiaľ – potiaľ?
Máme azda veriť tomu, že sa príde nemecká kancelárka Merkelová radiť s pánom Ficom o ďalšom postupe v otázke prisťahovaleckej politiky? Alebo že sa s ním bude baviť ten rozšafný a nadutý euroaparátnik Junker ako rovný s rovným? Že si s ním porovná viazanku bez toho, aby ho plesol po krku?
Vo vesmíre je možné všeličo. A tak slovenskí občania pokorne vyčkávajú, čo im láskavo zvestuje ich osudový pán, ktorý zo zásady neodpovedá. On má totiž víziu, ktorou stmelí aj bývalých nepriateľov. On udrží vládu, ktorá „nemá alternatívu“. Pán je vyvolený. A vlk sa bude pásť spolu s ovcou. Ach, tá slepá dôvera.
