Cesta k potravinovej sebestačnosti. Raj pod včelínom a ďalšie hriady.

Každá hriada, sláva, úrodu nám dáva.

Z VRCHÁRSKEHO ZÁPISNÍKA:

A už tu je ovocie práce urobenej v pote tváre. Zem rodí. Pod včelínom človek vykopal krompáčom 6 hriad dlhých cez 10 krokov, širokých na dva kroky. 1 hriadu s pomocou iných, 5 hriad sám, hnoj a zeminu vozil Vidimír. Hriady sú vystužené mačinami trávy a haluzinou. Ich vnútro tvorí hlina s chudobnou zeminou z vyklčovanej lúky. K tomu privezené staré seno, hnoj a privezená zemina zo starej záhrady. Je to akýsi pokus o vytvorenie úrodnej zeme, na hlinenej stráni porastenej trávou, papraďou a samosevnými slivkami , hruškami, osikami, brezami, hrabmi , tiež hlohom a hlavne pichľavými trnkami, šípkami, a ostružinou. Okrem krompáča teda tuho zaberá aj motyka krčovnica a sekera klčovačka. Tieto staroslovanské nástroje na klčovanie koreňov a tŕňov sú pri zúrodňovaní zdanlivo jalovej zeme na ostnatej stráni nenahraditeľnými pomôckami. Bola to drina, ale človek bol šťastný. Kopal a kopal a skladal a skladal stupňovité terasy a miešal v nich zeminu z hliny a hnoja. A potom sadil. Najprv jahody, ako si prial malý vrchár, potom aj s Ladou bôby, hrach, cícer, mnoho kalerábov, mrkva, červená repa, cibuľa…A to sú len doplnky k pôvodným záhradám založeným v minulých rokoch.

V pozadí je tŕňov prales, v popredí je klčované. A ty koza, zalez.

Tri hriady ríbezľových odrezkov sa pekne prijali, polieval ich vodou z novovykopanej studničky priamo z novej ohrady. Oplatilo sa, ujali sa krásne, 30 koreňov a to neráta ďalších 40 čo z odrezkov zakorenili na budúcoročné sadenie, aj pre Vidimíra, ktorý sa zaúča do gazdovania. Tri hriady ríbezlí sú v podobe terás zospodu vystužené neviditeľnými papierovými kartónmi , ktoré, kým sa rozložia, krásne zadržiavajú vodu až do zakorenenia odrezkov a zarastenia stien terás hustým trávnikom. Pravdaže, paprade, ktoré tvorili súvislý porast, treba kosiť a trhať. Lenže na vedľajších – zeleninových hriadach zarodili neskutočne krásne kaleráby a to v celkom krátkom čase, tiež hrach a iné plodiny. Človek strávil na jar pol dňa výpočtom počtu kapustných, kalerábových a iných hláv, hriad mrkvy, reďkovky, a všakovakých iných plodín v takom množstve, aby stačili na celoročnú spotrebu. Zistil, že kým niektoré plodiny pestujeme v dostatočnom počte, napríklad tekvice pečiarky, iné, ako napríklad mrkva, sa nedarí dopestovať v potrebnej miere a niektoré, ako napríklad kaleráby, vlastne ani nikdy neboli zasadené v potrebnej hojnosti.

Papraď kde-tu vyrazí, no úroda víťazí!

Kalerábov nám treba, odhadol človek, do roka tak 200, keď sme štyria jedáci a nejaký ten ďalší pomocník sa nájde. Kapusty sme v minulom roku spotrebovali vrátane naloženej do sudov takmer 100 hláv. Mäso, o ktoré sa v podstate nesnažíme, môžeme prinajmenšom rozdávať, lebo ho takmer nejeme, o to viac nám chutí zelenina. Reďkovky a cibuľka sa dajú pestovať mladé až do konca leta, takže ich človek sadí od jari priebežne, aj v prvých horúcich mesiacoch. A po úspechoch kalerábov sa rozhodol zahustiť nové hriady s ríbezľami. Vybehol do neďalekej dediny, kde pestujú priesady bez chémie a zakorenil medzi bujnejúce ríbezle ešte 50 korienkov kapusty, zelenej i červenej, papriky, rajčiny ďalšie, máme ich tiež cez 50 zakorenených rajčinových priesad a nejaké tie zelery, pažitky na nové hriady, muchovník, malinu a všakovaké iné dobroty. Vody je dosť, prší z neba a keď je sucho, pramene ponúkajú svoje dary.

V tomto roku človek vzhliada naisto zakorenených 10 koreňov viniča, niektoré už rodia, takmer všetko samorodné a odolné odrody, ktoré sa zaobídu celkom bez postrekov. Rodia aj záhradné čučoriedky. Tieto burovky kvitnú a plodia, len keď im prisypuješ smrekovú hrabku, ale tu máme, takže idú. Na dome sa už pekne rozrastá staré hrozno, ktoré po lanskom lepšom ohradení už neničia kozy. Ďalšie políčko – tekvicové – sme spoločnými silami ohradili pod hnojiskom a už je tam zo 25 koreňov tekvíc – pečiarok . Aj nejaké tekvice fľaškové. Z noviniek sa pekne ujala pšenica dvojzrnka. Zvlášť silná je odroda od Michala zo Zaježovej, teda od jeho známeho. Je vysoká dva metre, slama bude na strechu polozemnice. Ale čo je dôležitejšie, má krásne, silné, pevné klasy. Mali sme jej zo dve hrste a teraz ju pekne rozmnožíme. Je to ozimina. Koncom zimy vyzerala, že jej krásne jesenné výhonky odumreli , ale na jar sa rozbehla zo zeme nanovo a zarodila omnoho krajšie, než ako sme dúfali. Bude aj na semeno a na dožinky si z nej dáme pražmo. Pekne odnožuje. Takže pred pár dňami ju človek obradne odovzdal pri novodrevnom sobáši mladomanželom ako znak dvojjednosti – dva klasy vyrastajúce z jedného zrna, čo je dávny sobášny slovenský zvyk.

Krásavica dvojzrnka – tohtoročná novinka. Vyrástlo nám pod stenou zrno dávnych Slovenov.

V tomto roku teda pribudli dve záhrady o rozlohe takmer pol hektára. Aby bolo jasné, tuto v raji Na Medzi záhrady nezahradzujeme len tak z roztopaše, ale aby sme chránili úrodu hlavne pred našimi domácimi zvieratami, ktoré tu žijú navoľno. Spolu s tými skôr ohradenými je to spolu, hm, jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem záhrad, malých i väčších, ktoré vznikali postupne ako pokusné, na šikmých svahoch, ale každá z nich si zaslúžila ďalšiu opateru, lebo veď všetky pekne rodia. Len tá ohrádka nad domom rodí nadivoko, lebo do nej človek zasadil také divé rastliny, ako tisy, drienky, pravda, sú tam aj nejaké josty a ušľachtilá drienka, čo zasadila Lada. Už človek ani neje tú zeleninu z obchodu, čo tu máme, lebo stále sú tu nejakí hostia, ale chrumká dary z hriady. Tak to bude až do jesene. Aj malí vrchári to milujú. Ten, čo má len štyri zuby a ešte len vajatá, sa nahlas smeje, keď mu človek dá na lyžičke rozpučený čerstvý hrášok.

Čerstvý hrášok bez chémie chrumkáš a tak dobre ti je.

Alebo ríbezle. Pri jahodách a inom ovocí vydáva zvuky pôžitku a včera sa oblizoval pri mede. Jak sa včely rozmnožili z 5 rodín na 20, tak im človek nevyberá med, lebo veď ho veľa nemajú, keď sa tak pekne namnožili. S výnimkou dvoch silných starých rodín, ale aj tým len s mierou uberie, aby netrpeli núdzou. Včera vytočil 4 nie celkom plné plásty medu a boli z toho takmer dve uhorkové trojlitrové fľaše. Všetci sa oblizovali. Niekto by povedal, že pre 8 kíl medu sa ani neoplatí zadžabať medomet. My ale viem, že to je veľmi, veľmi veľa. Chválime tie dary. Aj keď na pohľad nevyzerajú byť veľké. Ale sú podstatne väčšie, než v aké sme dúfali.

Chvála za dary z čistého zdroja,

chvála aj bytostiam cez ktoré prišli.