Chvála dreva – ako sa v zime zohriať a nezaúdiť.

Stromy môžeme vnímať ako blízke bytosti. Drevné, teda – staršie. Stromy tu boli bez nás celé veky a až na sklonku týchto vekov sa pod ich korunami zjavil človek. Smelo môžeme povedať, že bez stromov – v zmysle porastov – by nás tu nebolo. Sú to naši starší priatelia.  Sú jednou zo záruk nášho života. A tak – z duchovného hľadiska – sa na nich nemôžeme pozerať len ako na úžitkovú drevnú hmotu.

STROM – VIAC AKO HMOTA!

Napriek  tomu, že stromy sú zdrojom kyslíka, tak potrebného pre náš život, že sú zdrojom ovocia a iných pre nás neoceniteľných darov, môžeme vnímať aj ich drevo ako jednu z dôležitých služieb, ktoré nám skýtajú. Zo stromov si od nepamäti staviame príbytky, či už zruby, domy s kolovou kostrou, alebo z prútím vystužené mazanice, kedysi a hradiská. Dnes domy, chaty, stajne ba aj reštaurácie a iné stavby.  A v tejto, takzvanej plastovej dobe, milujeme drevený nábytok.  Nielen preto, že plasty sú z ropy a tá onedlho začne byť vzácnejšia a vzácnejšia. Pravda, málokto si ho vyrába sám, pisateľ tohto článku z časti áno, ale – pre stoličky, skrine a lavice sa dnes lesy nepľundrujú. Kiežby sme sa naučili z dreva vyrábať viac výrobkov a neprehajdákali tisíce ton dreva ako surovinu. Našťastie sa už aspoň sčasti darí brzdiť poslednú šialenú kapitálovú módu – vyrábať zo zdravých stromov štiepkové „piliny“ a na túto zvrátenú činnosť dokonca dotovať. Dnes sa však pozrime na takú celkom praobyčajnú vec: Na drevo, na ktorom si varíme stravu a v zime vyhrievame príbytky. My, vy, oni, ony, staro i novousadlíci, lazníci i novolazníci. Lebo tí to potrebujú azda viac. To, čo je pre starousadlíka samozrejmosťou, ľudia, ktorých rodičia sa kedysi presťahovali do bytoviek, sa musia prírodné znalosti znova učiť.

NOVOLAZNÍCKE PREKVAPENIA

Predovšetkým – čo sa týka lesného porastu – je Slovensko požehnanou krajinou. V horách jednoducho drevo je a aj keby ste zbierali len opadané haluze, nezamrznete. Kto si skúsil pustovníčenie, vie, ako vonia dym. Avšak mnohí, ktorí si to neskúsili a rovno sa vrhli na usadenie, spravili chybu, že si o tom málo zistili.

Prekvapivo – častý jav u novolazníkov je, že si na jeseň, teda pred zimou objednajú drevo a sú prekvapený, keď im z vétriesky v horskej oblasti chlapi zhodia síce kopu siahovíc za vyše 300 eur, ale všetko je to drevo mokré. To dnes je v takej cene, ako suché. Lenže suché pred zimou nedostať. Treba ho hotoviť aspoň rok vopred. Siahovice , ak sú hrubé, nakáľať, popíliť, podľa veľkosti pece i naštiepať. Mäkké drevo nechať na teplé obdobia, na zimu tvrdé. Samozrejme – v suchu a teda prikryté, alebo ešte lepšie – pod strechou.

Ak drevo musíte kupovať, alebo ak si ho chystáte v hore na lístok, je dobré vedieť slovník.

Kubík dreva znamená meter kubický a to bez medzier, či ide guľatinu, alebo rezivo. Kým „meter“ v prípade sena znamená metrický cent, teda hmotnosť, tak pri dreve sa ako „meter“ myslí priestorový meter – aj so „vzduchom“. A teda siahovice – metrovice v objeme meter krát meter krát meter. S medzerami. Keďže priestorový meter je takto ľahko merateľný. „Meter“ dreva (napr. palivového, nemusí byť celkom rovné) sa (pri predaji) zväčša preratúva na kubík dreva zhruba v praktickom prepočte v pomere 10 metrov (m3 dreva s medzerami) je 5,6 kubíkov (dreva bez medzier), v prípade dreva s hrubou kôrou (borovica, dub) je kľúč len o málo odlišný. Takže „kubík“ dreva, teda meter kubický (dajme tomu paliva) predstavuje menej ako dva „metre“ (priestorové s medzerami). Bežne sa ráta pomer kubík:meter 1:1,6.

Mimochodom, suché drevo má zhruba takú výhrevnosť, akú má hmotnosť. Teda – či mäkké, či tvrdé, záleží na tom, aké husté, a teda v podstate ťažké. Preto je na zimu dobré tvrdé a teda hustejšie a výhrevnejšie drevo.

KOĽKO DREVA TREBA NA ZIMU?

Záleží, ako vyhrievate, aký veľký je dom, aké sú vykurovacie telesá. Ale desať kubíkov na zimu je nie veľký objem dreva, samozrejme – tvrdého. Hovoríme o kubických metrov dreva bez medzier.  Čím je vykurovanie šetrnejšie, tým je jeho zabezpečenie drahšie. Nie je to pravidlo, ale – nejako tak to často vychádza.   Pec, teplovzdušné potrubia, komín, zateplenie…

Áno, zima sa dá prežiť aj s mokrým drevom. Pisateľ to pozná z čias pustovníčenia. Drevo často zbieral v hore na poslednú chvíľu – opršané, zasnežené, niekedy aj surové. V izbe stojan – sušiak, kde sa štiepance dosúšali. Niektoré ešte v peci syčali. V komíne sa zrážajú dechty, smrad, vlhko a teplo len tak tak. Ajajaj, popol na vlasoch z rozdúchania, všetko zaúdené. Mnohí si to skúsili. Podajedni v núdzi čistili zapchatý komín kameňom na šnúre a ten im zapadol nad pecou.  Všakovaké neuveriteľnosti sa stanú. Ale dobrá správa je, že – komín je dobré vyčistiť.

Zľava: 1. bradatica na staroslovanský spôsob – kutá prierazná sekera vhodná na sekanie aj kresanie, 2. kresačka (topor, širočina) vhodná na kresanie hrád veľmi dobrá stará práca , 3. Káľačka – momoriadne hrubá a ťažká sekera s tupým uhlom ostria vhodná na káľanie siahovíc a polien, 4. dobrá kutá sekerka zo značkou výrobcu, čoraz vzácnejšie 5. Továrenská sekerka pomerne dobrá, natenko vybrúseá, 6. Továrenská sekera nie veľmi dobrá, mimoriadne zvoní (nezakalená), porisko z riedkeho dreva puká.

Lepšie je drevo nahotoviť na najbližšiu aspoň v letných mesiacoch, teda – ak je už odumreté. Mokré drevo by sa malo sušiť aspoň rok, znalci doporučujú aj dlhší čas. Naskladať ho v siahoviciach (metroviciach) a prikryť plechom alebo voľačím iným. Na popílenie je cirkulárka šetrnejšia ako motorová píla. Teda ak máte elektriku.  Ak si niekto zvolí ručnú pílu bez pohonu, aj to sa dá, ale treba sa triezvo odhadnúť. Už aj štiepanie napíleného dreva je pre začiatočníka skúškou. Stáva sa, že novolazník, ktorý je tak zbehlý v rôznych zložitých civilizačných činnostiach, to jednoducho so sekerou nezvláda. Hrubá sila nepomôže, ak neviete, kde zaťať. Hlavne nie do stredu polena. Najlepšie do priľahlého boka a to naproti pukline. Vyhýbať sa hrči. Zničenie násady sekery je pre začiatočníka bežná vec. Niekedy povolí porisko skôr, než puknú prvé mozole. A pritom sa to dá robiť aj zľahka. Pravda, najlepšie to ide zľahka, keď je chlap silný, presný a vytrvalý. Nemusí byť valibuk, stačí keď je živáň. Ak je chlap mäkký, tak možno práve rúbanie dreva mu môže pomôcť k lepšiemu stavu. Sekery sú rôzne, tak, ako aj počítače, treba si vybrať tú správnu. Ak na kresanie je dobrá sekera s dotenka kutým a brúseným hrotom, tak na štiepanie je lepšie ostrie s tupým uhlom. Na hrubšie hrčaté polená, hlavne na tvrdé drevo a tiež na káľanie siahovíc  je dobrá  káľačka, dnes sú na svete aj štiepačky a na taká tá stará, dobrá sekera s dlhým rovným poriskom, so značkou výrobcu, s pomerne nedlhým ostrím, tak to je to , čo už tak ľahko nezoženiete. V obchodoch sú bežne také tie nepríjemne zvoniace, nezakalené sekery s epoxidom nadžuganým do neforemného poriska snažiaceho sa tváriť anatomicky, s viditeľne riedkymi a často aj šikmými letokruhmi. Lepšie trafíte svoj milimeter sekerou sekerou s neanatomickou – priamou násadou.

VEDIEŤ, AKO NA TO

Vyrobiť ho – ešte zriedkavejšie. V zásade je na to skvelý jaseň – spustený v zime v mraze. Ten treba naštiepať a ohobľovať. Rezať pozdĺž priamych vlákien. Ak by ste aj zohnali násadu už hotovú, treba jej koniec zrezať na mieru a to po tom, ako ju niekoľko dní sušíte pri peci. Násadu treba orezať presne.  Pred nabitím poriska kovovú sekeru, hlavne oko, nahrejete a tak ju nabijete. Kovová časť sa stiahne a suché porisko neuvoľní, ale treba doň nabiť kliník. Drevený kliník si vyrobíte rezaním, štiepaný sa ľahšie uvoľní. Kúsok násady by mal trčať z vrchu von. No, treba si to skúsiť. V niektorých dedinách sú chlapi, čo to robia na objednávku. Zoženiete ich ľahšie, ako kováča na prekutie neforemne nabrúsenej alebo poničenej sekery.

Staroslovanské sekery – bradatice sa nasadzovali zhora, ako krompáče, mali väčšie tuľajky. Preto nehrozilo, že keď sa zaženiete, sekera vyletí ako piga a s prižmúrenými očami čakáte, kam dopadne.

Ostrieľaní zálesáci majú pri peci alebo pri kláte ešte jednu malú sekerku – na štiepanie triesok.

No a jahôdkou na torte je ukladanie štiepancov suchého dreva  do riadkov. Začiatočníkom to všelijako padá, starousadlíci to cvičia od detstva. Je to inak pekná práva na rozjímanie. Niečo medzi škrečkovaním a murárčinou.

No a ak máte nablízku brezový les – pred zimou je dobré vybehnúť s mechom na kôru. Z popadaných briez, alebo zo štiepancov je dobré nazbierať kôru (bez lykovej vrstvy). Tá horí lepšie ako akýkoľvek papier. Na rozdiel od papiera brezovbá kôra navyše aj lahodne vonia.

Dobre to vraveli predkovia: „Zima sa ťa spýta, či si robil v lete“. Mať zásobu dreva, suchú zásobu pri dome alebo neďaleko domu – a to až do obdobia jari – to má zásadný antristresové účinky. Aj keď udrie mínus dvadsať a naváľa pol metra snehu, človeka to nezlomí.

Dobre sa nám pieseň peje, keď nás v peci ohník hreje.

Keď vymrzneš do kosti, vrátiš sa do radosti.

Fazuľa je dobré menu, len keď ju máš uvarenú.

Lepší, jak čaj sypaný – je vriacou vodou zmáčaný.