Koncom zimy prenikli k nám správy, že Ukrajina sa chystá na Donbas. Následne sa ukázalo, že NATO chystá cvičenia poblíž ukrajinských hraníc, čo Rusi považovali za podpornú akciu americkej páky, a vzápätí prenikli správy o hromadení vojsk Ruskej federácie na druhej strane hranice blokov.. Rusi dali najavo, že je to reakcia na chystané cvičenie NATO a hovorcovia štátov z okruhu NATO oznámili, že ruská odpoveď je nepatričná, pretože cvičenia NATO boli vopred riadne ohlásené (ako by asi reagovali Američania na riadne ohlásené ruské vojenské cvičenia v Mezoamerike?). V čase zvýšeného napätia medzi štátmi NATO a medzi Ruskom, ale i v čase rozhodovania o ruskej vakcíne Sputnik pre Slovensko, no i pre Čechy, prenikla z Česka ohromujúca správa o údajnom teroristickom čine dvoch ruských agentov, ktorí v roku 2014 údajne mali mať na svedomí dva výbuchy vo Vrběticiach.
Vzhľadom na to, že po vyše šesť rokov boli výsledky vyšetrovania českých bezpečnostných zložiek v nemennom závere, že munícia vybuchla v dôsledku neodbornej manipulácie pri vyskladňovaní muničného materiálu, nenašli sa nijaké zvyšky odpaľovacieho zariadenia a ani iné vonkajšie príčiny – a zrazu – v čase, keď sa žiada výraznejšie vyhranenie Ruskom – sa tu zjaví verzia s ruskými špiónmi… V týchto súvislostiach viacerí uvažovali o možnosti spravodajských hier. Na verejnosť totiž neprenikli v podstate žiadne dôkazy o tom, či výbuchy naozaj spôsobili ruskí agenti, čo potvrdil aj český prezident, ktorý tiež pripustil možnosť spravodajských hier a potrebu riadneho vyšetrenia veci. Svoj pôvodný výstup miernil aj český premiér, ktorý pripustil, že nemuselo ísť o konflikt ruských agentov s Českom, ale s bulharským kupcom zbraní, ktorý pôvodne nákup poprel, ale podľa prezidenta ČR ho usvedčili podpísané zmluvy.
Napriek tomu, že sa celá vec začala zapletať, a verejnosť nedostala v podstate nijaké dôkazy o tom, že by muníciu odpálili dvaja pochybní Rusi, Česká republika vyhostila 18 diplomatov a po žiadosti , s ktorou sa obrátila na iné štáty NATO, Slovensko, ktoré na rozdiel od českého prezidenta dôslednejšie prešetrenie neočakáva, vypovedalo troch ruských diplomatov. Po verejnom výstupe tých, ktorí vidia „suverénne“ Slovensko čo najhlbšie zastrčené v severoatlantickom či americkom lone (premiér, minister zahraničia a samozrejme prezidentka).
Otázka je, čo na to slovutné médiá. Kým komentátori sa pretekajú vo vyhlasovaní nepriateľstva s Ruskom, investigatívci mlčia. Napríklad – nikoho nenapadlo preskúmať, ako si len tak zbrane z krajín NATO nakupuje voľajaký podnikateľ z Bulharska, ktorý ich predáva ďalej, a pritom sa tvári, že s tým nemá nič spoločné? Ako sa niektoré zbrane dostávajú z Čiech nielen na Ukrajinu, ktorá bola v kauze priznaná, ale i do arabských krajín a to nie vždy do rúk, ktoré by boli v súlade so záujmami demokratickej Českej republiky? A republiky Slovenskej ? Prečo aj Slovenska? No a či zbrane , ktoré po konverzii neboli v súlade s obchodnou taktikou NATO, nevyvážali zo Slovenských skladov dlhodobo práve české firmy?
No slovenských investigatívnych novinárov to zdá sa, že akoby nezaujíma. Pre mnohých stačí na obživu jednoduchá politická dilema. Hoci aj falošná. A orientácia, ktorú predznamenali vlastníci ich riadkov.
