Takto to vyzeralo z pohľadu zhora. Ďalšie snímky z nadzemských výšin v závere článku.

Na veľké krajinné oslavy Letného Slovratu Rodného kruhu, rodnovereckých spolkov a hostí, sa ľudia schádzali už niekoľko dní. Kým prišla slnovratová sobota. Dvanásť obradových skupín pracovalo na výprave, príprave piesní a ďalších obradových prvkoch. Každý sa do niečoho zapájal. Starší zaúčali mladších, skúsenejší novších, každý si niečo chystal alebo na niečo spoločenskom pracoval. Počas dňa boli obrady uvítania novorodeniatok. Po západe slnka na náhornej plošine medzi Látkami a Poliankami začali hlavné obrady, do ktorých sa zapojilo do sto ľudí v strede vytýčeného slnečného kruhu a k nim sa pridalo ešte viac, ktorí prišli zo slnečnej koruny do stredu svargy. Po chválach a obvetinách nastal aj obrad očistných postrižín a po ňom obrad prijímania mien. Ráno tí, čo merali noc, vítali Slnko piesňami, ktoré zneli po celú noc a na svitaní sa zvláčnili. Takto a ešte aj inak prebiehal 20. veľký Slnovrat, ktorý sa konal v strede slovenskej krajiny. Za to aj za iné veľká chvála.

Rodná cesta.

Marek Zemislav píše:

Ach, ako neúprosne beží ten čas. Ešte prednedávnom sme slávili deň Živy a akoby švihnutím čarovného prútika sme sa ocitli pred najväčším sviatkom roka – Letným slnovratom. Občina Mokošin kruh, ktorej som členom aj ja, sa rozhodla osláviť letný slnovrat u skúseného Žiarislava, ktorý viedol slnovratový obrad už po dvadsiaty krát.

Perún oslavuje slnovrat a cesta na Polianky

“Perún oslavuje slnovrat…” povedal som si, keď som sa v piatok o približne pol druhej ráno zobudil na poriadny rachot. Človek si až pomyslel, že niekde Parom metol svojou sekerou, no našťastie to bol len planý poplach. Iba bujará oslava.

Dobrá nálada ma sprevádzala aj napriek tomu, že budík ma upozornil na vstávanie niečo po tretej ráno. Času nazvyš tak či tak nebolo a zatiaľ čo búrka bičovala Zem, bytosti občiny Mokošin kruh sa chystali na cestu.

Cesta zbehla pomerne rýchlo a osobitná vďaka patrí šoférovi SAD, ktorý nám zastavil tam, kde vôbec nemusel. Privítala nás nádherná príroda, studenšie počasie, ale i nadšenie ľudí, ktorí sa na mieste konania osláv už nachádzali.

Deň veľkej vatry

A je to tu, konečne nastalo sobotné ráno. Spoluspiaci ešte načerpávali sily, no mne ako to už býva zvykom, nedalo spať a tak som sa vybral von rozdúchať oheň, nanosiť drievko a popri tom nasávať silu posvätného rána.

Neoddeliteľnou súčasťou slnovratových slávností je vatra a keďže mali byť až štyri, tak som sa so skupinkou Slovenov vybral do hory na drevo. Napokon, vláčenie dreva sa vyplatilo, nakoľko noc bola chladná a vatry boli v nočných, ale i ranných hodinách našimi hrejivými slnkami.

Plamene dotýkajúce sa nebies

Zima sa zahrýzala do kostí, zatiaľ čo bytosti vyčkávali v kruhu na zahájanie obradu. Samotný obrad sa skladal z viacerých menších obradov, ktoré vytvorili čarovnú atmosféru pre obrad vatier, na ktorý čakal každý od zimy sa trasúci človek.
Obradné podrobnosti opisovať ako tomu už je zvykom nebudem, nakoľko internetom sa čarovná atmosféra nešíri – človek ju musí zažiť a užiť si ju osobne.
Po ukončení hlavnej časti vedenej Žiarislavom sa každý presnul k niektorej z vatier a začalo sa hodovanie, spievanie ba niektorí si aj zatancovali. Tak to má ale byť, ak chceme, aby plodivé sily prírody umožnili vyrásť našej poživni.

Cesta domov a jej dumky

Cesta domov bola iná. Natešenie vystriedala nielen únava po prebdenej noci, ale i pokoj a pocit očistenia, o ktorý sa postarala príroda, obrad ale i poobradové hodovanie. Ďalším rozdielom bola cesta samotná. Už sme necestovali vlakom, ale s podobne cítiacimi bytosťami z východu, ktoré nám ponúkli odvoz na plechovom koni.

Keď som vystúpil z auta a vydal sa na dlhšiu cestu k obydliu, uvedomil som si, že som bol tri dni mimo siete internetovej, ale i telefónnej a div sa svet, vôbec mi to nechýbalo. Na druhej strane som ale spoznal mnoho ľudí, za čo som vďačný. Hoc sme každý iný, všetci sme sa na chvíľu dokázali zjednotiť pre spoločnú vec – veď nakoniec slnko je len jedno. Nakoniec som došiel domov a hlavou sa mi ozvala ozvena slnovratovej piesne:

Ktosi si v noci
poklad v hore hľadá.
Ráno si spieva,
že ho má v srdci.

Zemislav Marek / prevzaté z https://www.zemislav.eu/den-ktory-sa-nekonci-aneb-oslavy-letneho-slnovratu-2018/

Iné ohlasy:

Pozdravujeme zo Spiša. Vďaka bolo krásne, prajeme zdravíčka, lásky a Živy.. posielam pár záberov.. Lukáš Vratko

Bol som na Slnovrate a chcem pochváliť výborné bytosti ktoré k tomu pomohli. Chvála Vám. Nesmierny zážitok. Už dlhšie hľadám cestu a oslovuje ma aj gazdovská obroda.Tak ešte určite prídem . Peter

Kamaráti, ďakujem….bolo mi s vami výborne….SLÁVA! Oliver

„Když jsem letos dorazil na letní oslavy slunovratu na Poliankách, velmi příjemně mne překvapila první setkání, kdy mě nezávisle na sobě přišlo se zájmem a otevřenou náručí pozdravit postupně hned několik bratrů 🙂 Překvapen takovou srdečností jsem byl tím spíše, že jsem od slavností roku 2017 s nikým z nich nebyl v kontaktu – chvála a zdar, bratři! Přijel jsem pobýt s lidmi stejné krve, uctít síly přírody, ale i přijímat ducha obřadů, oslavy i lidu, a tak lépe poznat, kudy (po)vedou mé kroky v životě i obřady, které budu iniciovat ve dnech příštích. Uvědomuji si, že zvláště co se týká předávání ostatním, je třeba být zodpovědný, aby předávané bylo co nejblíže pravdivosti toho, jaký život žiji, a také spojující (ne rozdělující). Práce každého z tvůrčích prvků celých slavností (a že těch s danou rolí odhaduji dohromady na 40!) je pro mě velkou inspirací a velmi děkuji za každého, kdo se přidal k dílu („role nerole“) – chvála! Kéž se spolu všichni setkáváme každodenně v duchu – to je podstatnější než fyzicky. Sláva!“ Budimír