Zdá sa, že je posledný deň sčítania obyvateľov. Je to každého vec, aké vyznanie napíše sebe a svojim deťom. Keď sme o tom hovorili s deťmi, starší syn, bude mať 11 rokov, sa prekvapil, že sa ho na to vôbec pýtame a zdalo sa dokonca, že sa ho to trochu dotklo. „Samozrejme, že to isté, čo vy – rodné duchovno“. Rozumie tomu dostatočne, máme predsa domáce hodiny dejín, etiku, vlastivedu, slovenský jazyk, a hlavne, spievame spolu piesne, slávime spolu sviatky, spolu s nami víta jar, s nami svätí slnovraty, chváli dary pred jedom … je teda tej istej duchovnej podstaty, ako celá rodina.
Najmenší syn síce týmto veciam ešte nerozumie, pretože ako 5-ročný to nerieši, obrad prijímania po narodení mal, v budúcom roku bude mať postrižiny, zúčastňuje sa s nami tak sviatkov, ako denného života a teda je spolu s nami takisto, tom istom duchu. Preto obidvom deťom píšeme rodné duchovno. To je aj odpoveď pre tých, ktorí sa pýtali na podobné veci. Je prirodzené, keď dieťa, ktoré vyrastá v rodine, má vpísané tak národnosť po rodičoch, ako aj duchovno po rodičoch, lebo to je aj svedectvo o jeho výchove a rodinnom vzdelaní. Keď bude dospelé a bude si písať samo, napíše si to, čo bude mať vo vedomí a čo bude cítiť v duši . Tak je to prirodzené a tak je to správne.
V záujme ochrany našich práv a pôvodnej – prírodnej kultúry – prírodného duchovna – v sčítaní ľudu sa hlásime v odseku vyznania (náboženstva) k „INÉ“ a po rozkliknutí si píšeme „RODNÉ DUCHOVNO“. Viacej článkov TU
