Bubon – dob veľký
Niekedy sa ľudkovia pýtajú na šamanské bubny. Šamanský bubon nie je druh bubna. Šamanský bubon je taký, na ktorý hrá šaman. U kočovných národov to býval ľahko prenosný rámový bubon, u usadených to častejšie bývali bubny z kadlubov. V našej oblasti prírodného duchovného neoznačovali ako šamana, ale ako vedomca. V hĺbavej či obradovej hudbe možno používať či už kadlubové bubny doby, alebo aj bubny rámové. Je to už vyše dvoch desaťročí čo sme obnovili obradovú hru na kadlubové bubny z dutých stromov. Takýto bubon má celkom iné vlnenie ako bubon z umelými fabrickými súčiastkami. Jeho zvuk pôsobí nielen prirodzene, ale aj príjemne – keďže má približne valcový tvar, má prirodzené súbežné tóny (alikvoty) na rozdiel bubnov od zvoncového či lievikového tvaru. Preto so súladnou – harmonickou hudbou sú vhodné práve takéto bubny a tiež bubny rámové (v tvare sita), ktoré majú takisto prirodzené súbežné tóny. Vo výbave dávnych Slovenov boli tiež rámové tanečné bubny a bubienky označované aj ako tamburíny, mohli byť obohatené o samozvučné pliešky. Kedysi sme takéto bubny robili zo starých jaseňových sít. Hra na bubny ustúpila spolu s píšťalami ešte v predvalaskom období, keď z juhu, z rímskej oblasti, dostali sa na Slovensko slákové nástroje.
Malé tanečné bubienky
Dnes ostal v ľudovej hudbe tanec dupák, v ktorom sa bubnuje nohami po podlahe, zakrpatený bubienok na ozembuchu a v niektorých slovanských krajinách aj veľký bubon alebo bubon náplecný, ako ho poznáme zo stredoveku. V novodrevnej kultúre znovu ožili bubny doby.Po dlhej dobe umožňujeme koncotýždňové sústredenie na výrobu bubnov kadlubových i rámových. Pripravené je drevo a kože surovizne v takom stave, že bubny možno pomerne rýchlo zostrojiť a naozaj to za dva dni stihnúť. A ešte si aj zahráme – spočiatku na bubnoch, ktoré účastníkom požičiame. Cena koncotýždňovky aj so stravou a zabezpečením nepresahuje cenu takého bubna a účastník si ho prinesie domov spolu so znalosťami výroby. Tak to vybubnujte aj svojim priateľom. Živa!
Viacej o podujatí TU
