Dožinková VATRA 2016 – svedectvo jednej čarovnej noci

…..ja som z Oravy a priniesla som slivky a orechy a syr od našich kôz a bola som pri príprave hodovného stola,….my sme od Pezinka a priniesli sme hrozno a mok a koláče a tekvice a paradajky a pomohli sme s prístreškom,…. ja som od Žiaru a priniesla som chlieb a bylinky a mohla som sa podieľať na príprave obradných spevov,….. a priniesol som figy z našej záhrady,… nátierku,….jablká, …tekvice… a pečivo….

V kruhu bytostí, za svitu mesačného splnu a srpňovej dožinkovej vatry sa ozýva od každého, čo prišiel  – meno, odkiaľ je, čo doniesol na hodovný stôl a čím prispel k našej spoločnej oslave – kruh veľký a bohatý, nemožno všetko zjesť za jeden večer,… štedrosť a radosť z dobre vykonanej práce – tej celoročnej ale aj tej prípravnej dožinkovej. Na tomto podujatí bolo v sobotu okolo šesťdesiat gazdovských hosťov.

Toho roku sme Vatru poňali trochu ináč, ako po minulé roky, kedy bola skôr festivalom novodrevnej hudby a slova.  7. ročník nášho festivalu sme chceli uchopiť inak, chceli sme osláviť  skutočnú podstatu nášho tradičného letného stretnutia: dary Matky Zeme, čistotu živy z nej plynúcu, opravdivosť žitia v lone prírody, silu napojenia na Ducha a súznenie s bytosťami podobne zmýšľajúcimi.

Tento rok sme totiž na Medzi vynaložili veľa našich síl na obrobenie širšej pôdy a teda sme aj viacej vypestovali a od jari sa môžeme živiť čistými plodmi. Je to pre nás ako zázrak a stále cítime vďaku a uvedomujeme si, že to nie je také jednoduché si vypestovať potravu na celoročné živobytie.

Človek, ktorý si môže zaobstarať potraviny v obchode, si toto zväčša neuvedomuje, lebo v obchodoch je stále jedla dosť a zdá sa, že je to jednoduché ho vyrobiť. Ale opak je pravdou – nie je to také ľahké a stojí to veľa síl a preliateho potu. Ale stojí to za to.

A tak sme pripravili dožinkovú slávnosť, ktorá bola súčasťou a zavŕšením našich pestovateľských snáh. A prišli aj ľudia podobne prežívajúci a cítiaci. Bolo ich o niečo menej ako po minulé roky, keď bol festival skôr hudobný, ale o to to bola väčšia sila – na hodovný stôl každý niečo doniesol, zo svojich výpestkov a výrobkov. Aj šikovných ľudí, čo niečo vyrábajú, prišlo dosť a ponúkli svoje výrobky a tak dlhočizný, pätnásťmetrový  stôl, k tejto príležitosti vyrobený, sa zaplnil. A ešte sa nevmestilo všetko.

Celé dožinkové sústredenie bolo prípravou na túto slávnosť a prebiehalo v duchu spevov, hovorov, obradov a spoločných činností – príprava koláča, príprava venca, príprava prístrešku a stolov, príprava spoločného jedla.

Ono sa povie – urob dožinkový veniec, ale taký veniec – to je celá veda. O tom by Pavlína z Čiech mohla niečo porozprávať. A nie len ona ho robila. Taký dožinkový veniec má svoje zvláštnosti – musí byť veľký, a musí byť kruhový a taktiež svargový do štyroch strán a pekne ozdobený kvetmi a plodmi… A tak sa dievčiny vypytovali a snažili a nakoniec aj dvojzrnku, čo tu vyrástla, do nej dali a veniec bol na svete – čisto z prírodného materiálu, žiadne drôty a mašle – konopný povrázok a príroda. A keď ho robili ešte si krásne zanôtili.

A ten obradný koláč? To ako bol urobený taký veľký? No na dožinky musí byť predsa velikánsky, aby dobre poslúžil v obrade koláča. Janka sa zhostila úlohy urobiť koláč – pravda, pec sa ešte nepodarilo dokončiť a tak sme vymysleli koláč – plackáč. Z cesta na placky. Len sme zase nemali dosť veľkú platňu na pečenie a tak Žiarislav vymyslel – nech je dvojvrstevný, do tvaru štvorramennej svargy. A bol – urobili sme si strih z papiera, vlastne dva – jeden na spodné a druhý na vrchné poschodie. V priemere mal nakoniec 68 cm – to už je riadne kolo. A tiež bol čisto z domácich surovín – domáca pšeničná a ražná múka z Kolíňan, jablká a ovocné nátierky z Medze, slivky a  orechy doniesla Hanka a lekváre sa tu zišli z viacerých kútov. Mňam…

Za súmraku sme sa zišli na východnej plošinke, kde muži pripravili vatru, prístrešok – keby pršalo a hodovný stôl a mohli sa začať obrady, ktoré viedol Žiarislav. Vzdali sme spoločne chválu a vďaku Matke Zemi, ktorá nás všetkých živí, štyrom živlom, ktoré sú všade okolo nás i v nás, Všeduchovi za všeobjímajúcu priazeň, predkom za to, že tu môžeme byť a hospodáriť, Slnku za svetlo, teplo a živu,… bolo to silné, lebo každý bol súčasťou a činiteľom obradu, lebo každý sa podieľal svojou časťou na príprave.

Po obrade „Vidíte ma spoza tohto koláča…“ nás obradník vyzval k hodovnému stolu – každý už hladný po celodennom pôste vychutnával všakovaké dobroty s láskou pripravené, v čistote vypestované.

A potom sa oslavovalo – zahral Žiarislav, Dominik N3O a Vejan, zaspievala Kvetana Svetlana, striedali sa, hrali spolu, bez elektriky a aparatúry a všetci spievali a tancovali a spoločne nám bolo dobre.

Splnová noc sa pomaly menila na ligotavé ráno.

Boli to silné dožinky. Chvála za dary z čistého zdroje, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli.

snímky: Ladomíra