Žiarislav píše a fotí:
Na rozoberanie drevenice sa prihlásilo dosť ľudí. Ako sa neskôr ukázalo, presne toľko, koľko bolo treba. Medzi Novým rokom a nedeľou boli len dva pracovné dni a k tomu sobota na prevezenie a tak si dal človek záležať, aby bol včas na mieste. Vstal o štvrtej ráno, keďže predtým sme Na Medzi balili do noci výpravu, ušli sa mu sotva tri hodiny spánku. Aby mohol byť o siedmej na mieste. Prekládka z Nivy do cestného auta a náročný prechod na Sihlu, pretože na deravej ceste bol vyliaty a zmrznutý potôčik. Také malé klzisko.
S ČÍM POČÍTAČ NEPOČÍTAL
Pri zisťovaní najkratšej cesty zamudrovala navigácia a tak sa tentoraz rozhodol, že nebude zastavovať a dívať sa do mapy, ale dá možnosť počítadlu, nech ukáže , čo vie. Ukázalo. Po prechode cez Horehronie a nízkotatransku vysokú Čertovicu vbehol, ako obyčajne, do liptovskej doliny a podľa počítačového nasmerovania vyšiel do akejsi uličky v dajakej dedine až na kraj horného konca, kde bol drevený mostík. Oproti práve šlo po ňom auto. Na tom mostíku mal človek videnie, že azda príde aj ďalšie prekvapenie. Prišlo. Prešiel cez nejaké dediny a cesta s vyšmýkaným snehom, ktorý sa leskol ako klzisko, viedla do hory. Ženský hlas z hybníka oznámil, že po šiestich kilometroch bude treba odbočiť a človek odhadol, že to je práve dĺžka horského prechodu, za ktorým by mohla byť nejaká tá dedinka s ľuďmi.
