Aj keď v čase socializmu sa ustálil názov tohto sviatku v podobe „Pamiatka zosnulých“, budeme používať pôvodný názov „Dušičky“, ktorý prežíva aj v ľudovom podaní. Je to sviatok pocty dušiam predkov.
Archiv RC
Vieme, že potrebujeme premostiť dávne so súčasným, aby sme zachovali spojitosť, aby sme zachovali kultúru a život. Máme prirodzenú úctu k predkom a túto kultúru môžeme udržiavať aj v rodinách a vo vzdelávaní. Ako na to?
O sviatku Dušičky môžeme pohovoriť na hodine etiky, kam to rozhodne patrí. Tiež na vlastivede, dejepise a iných predmetoch. Vo vedomeckom vzdelávaní pestujeme aj zručnosť a tuto máme peknú príležitosť – zhotoviť sošky Deda a Baby podľa dávnych spôsobov – zo samorastlej – obrátenej rázcochy, na ktorú stačí pridať ruky a jednoduchými rezmi naznačiť hlavu, prípadne z konopného pazderia zhotoviť vlasy (a fúzy), či z kúskov plátna ušiť šaty. (viď dole)
Úloha doma i v škole znie – aby rodičia povedali deťom zaujímavé príhody o svojich rodičoch a prarodičoch. Teda – o ich prarodičoch a praprarodičoch. To sú veci, ktoré sú skutočné , na rozdiel od filmov, ktoré sú pre nich prinajmenšom druhoradé, nie sú s nimi tak rodovo zviazané. Úcta k predkom patrí ku skutočnej rodovej výchove. Priame rodové príbehy sú zároveň spôsobom udržania celostnej svojeti. Tu je treba dbať o udržanie a rozvoj prirodzenej úcty. Ak tá je dodržaná, rodové príbehy sú nielen silné, ale aj bezpečné pre duchovný vývoj dieťaťa – človeka. Je to niečo naskutku prirodzené.
Helovin ako komercia, Dušičky ako podstata
V posledných desaťročiach k nám prišla zo západu móda „Helloveen“ – britského sviatku na americký spôsob. Tá je taktrochu plná umelej hmoty. Ako by to mohlo vyzerať prirodzene?
V podstate používanie masiek u našich staroslovanských a staroslovenských predkov bolo vo vzťahu k predkom dvojakého rázu: Maska, presnejšie náličnica, mala chrániť obradníka (teda aj bežného človeka) pred duchmi zo sveta mimo tohto života. Tanec v maskách je zaznamenaný nielen v čase pohrebu (obradu odprevadenia duše) ale aj v čase zádušných sviatkov. Iný účel prestrojenia (masky) bolo spojenie sa s nejakou postavou z kultúry (duchovného sveta) našich predkov. K tomu patrili aj hry. Tieto hry môžeme spriechodňovať v rôznych podobách.
MASKY: Ak by masky mali vyzerať prirodzene a nie gumeno, museli by sme si ich vyrobiť. Prečo nie? Kôra, brezová, alebo iná, papiere, škrob, tapetové, či iné lepidlo, sádra, vosk, plátno, pazderie, iné pomôcky – môžeme tvoriť bezodne.
Karol Plicka: Vyšívačka z Čičmian
PRÍBEH PREDKOV: Dieťa sa v rodine dozvie príbehy predkov a vyberie si z nich tie , ktoré ho prirodzene zaujímajú. Rozpovie ich pred spolužiakmi. Oni hovoria tiež. Môže to byť v triede v kruhu lavíc, pričom sa môže ísť s malými deťmi „na preskáčku“, alebo „po slnku“. Staršie deti môžu napísať úvahu, alebo črtu – o význame predkov. Alebo – príbeh z ich života… Skrátka, pozornosť by mala byť upútaná na predkov.
PIESEŇ PREDKOV: Ak sa v rodine spieva oddávna nejaká pieseň a je po predkoch, dieťa sa ju naučí. Môže ju i zaspievať, môžu mu pomôcť spolužiaci, učiteľ a pod.
PIESEŇ PREDKOM: Dieťa, potomok, deti, trieda, spoločnosť môže zaspievať pieseň, akúkoľvek vhodne vybranú, pre predkov, pre prastaré mamy a prastarých otcov, od ktorých máme dedičné správy pre život. Úcta sa spája s radosťou.
KRESBA PREDKOM – Deti kreslia príbehy spájané s ich predkami. Tie sú vystavené v kútiku predkov.
SNÍMKY – prastarých otcov a mám, báb i dedov , alebo ich kresby a kópie. Sú vystavené v kúte predkov, na Dušičky okrášlenom prírodninami. V tomto kútiku môžu byť aj sochy – Deda, prípadne Baby, ktoré si deti zhotovili (s pomocou dospelých).
Hovory a písanie slohu o svojich predkoch a ich dôležitosti má teda miesto na hodine slovenského jazyka (v Čechách samozrejme českého…).
SOCHY A SOŠKY – v súlade s ľudovou tvorivosťou deti s pomocou dospelých vytvárajú (z polosamorastov) sošky báb a dedov, z prírodných hmôt, podľa dobových vzorov s využitím súčasnej tvorivosti.
Rozpravy s učiteľom a žiakmi o starých dobách, voľné a priateľské hovory, bez vzdelávacieho naliehania. Príjemné ovzdušie, dobrá nálada.
Vedomecké vzdelávanie: V deň Dušičiek prišli deti na vzdelávanie pripravené. S rodičmi vybrali podobizne ich predkov a porozprávali príbehy z ich života. ŽS
Zapálenie sviečok v rozjímaní minúta ticha, podanie čaju, prípadne slávnostného koláča, ak máme priestor v čase mimoškolskej činnosti.Ak máme takú možnosť, zapálime oheň na počesť predkov. Ak nemáme priestor pre ohnisko, tak zapálime sviečku – v zodpovednosti dospelého.
Chvála predkom – dokola – po slnku – každý povie niečo.
Detské hry, veselie, oddych a uvoľnenie – pracujeme tak, aby sa deti cítili dobre a aby mali na tento sviatok pekné spomienky.
Môžeme si teda vybrať čokoľvek z toho, čo sme opísali, alebo – vyhútať aj niečo ďalšie. Zlatá niť tohto sviatku je úcta k predkom.
Tieto – dušičkové sviatky – teda slávime prípravou, uskutočnením a uvoľnením. Dbáme o dobré naladenie, ktoré je predpokladom prepojenia mladej a dávnej sily – je to predpoklad prežitia rodu a rodov a v konečnom dôsledku aj národov a ľudstva. Vyzdvihujeme prírodný súlad. Dbáme o zladenie tela s duchom, minulosti s budúcnosťou – a v prítomnosti. Nezabudneme na chvály dobrých vecí, ale nie sme pritom únavní. Nachádzame dobrú mieru. Tak, bytosti, do toho – každý vo svojom okruhu. Našim predkom sláva!
