Gazdovské dni pracovného pokoja a pokojnej práce

Z vrchárskeho zápisníka, Žiarislav píše

Dni v týždni, dátumy a sviatky sú pre prírodného človeka iný svet. Tu, v lese, práca včiel či spev vtákov a svrčkov nijako nezávisí od ľudského kalendára. Tu sa všetko riadi počasím, kolom roka a skutočným okamžikom. Takto seba vedú rastliny, živočíchovia a aj prírodný gazda.

V piatok bol sviatok oslobodenia. Prírodný gazda, bez toho, aby o tom hútal, robil novú hriadku pod políčkom pod konskou ohradou. Ďalšie pokusné políčko trvalo zarodilo ovocnými kríkmi a prestalo byť pokusným, ako sa to tu spravidla stáva. Nejako sa zaplnili jeho stupňovité terasy a chýba na ňom miesto na posed a na zber úrody. Tak človek vzal krompáč a lopatu a po obrade s Matkou Zemou sa pustil do práce. A už mačiny jedna po druhej putujú nižšie, aby z nich vznikol svah pre ďalšiu terasu. Občas sa nejaký hosť pýta vrchára, či tu má aj vyvýšený záhon. Človek sa na to len smeje a odpovie: Tuto, na vrchoch, je každý záhon z jednej strany vyvýšený!

A tak sa človek počas sviatku oslobodenia cítil oslobodený aj od sviatku, takže spravil kúsok práce. Na ďalší deň je sobota – deň pracovného voľna a hneď na to tretí voľný deň – nedeľa – keď sa „nedelá“ – deň pracovného pokoja. Počas dňa pracovného voľna gazda pracoval voľne a počas dňa pracovného pokoja gazda pracoval pokojne. Počas dňa voľne a pokojne budoval podpery na vznikajúci pivničný vchodový oblúk, by kamene počas stavania nepadali. Večer zdojil kozy. Zdojiť  treba, aj keď majú veriaci ľudia prácu zakázanú. Vedomý nemusí byť takto veriaci. Gazda by mal byť zodpovedný a nemusí byť zodpoverný. Podľa jednej povesti keď stvoriteľ pracoval na stvorení sveta, na siedmy deň oddychoval a preto aj človek na siedmy deň má oddychovať a nemá pracovať. Podľa tohto reťazca povestí stvoril najprv stvoriteľ človeka a pre potešenie mu potom z rebra vyrobil aj ženu. A teraz nie je isté, či aj žena má na siedmy deň nepracovať, alebo je od práce oslobodený len človek, teda mohli by sme voľne povedať muž. Bolo by smutné, keby bola žena v menejcennom postavení. Že by aj na v nedeľu varila, prebaľovala dieťa a človek (muž) by len oddychoval. To by bolo naozaj mrzuté. A tak gazda dume a dume, ale nie dlho a vydume, že gazda nie je Boh a tak pracovať môže aj na siedmy deň. Inak by musel už na šiesty deň zahlušiť kozy, aby sa im nezapálili vemená a aby nemal namiesto ženy otrokyňu.

tesarik

Tesárik sa venuje terárčine aj v nedeľu a stane sa, že vo štvrtok má voľno. Snímka: ŽS

Je taký vtip z knihy židovských anekdot: Žid v sobotu nemôže pracovať, teda keď je ako taký veriaci. A tak rieši otázku sabatu (soboty) vo vzťahu ku krave s plným vemenom: Ako ju zdojiť, aby to nebol hriech? Tak sa nejako dohodne s ďalšími a urobia to na sabat takto: Jeden príde do stajne a postaví pod kravu vedro, odíde. To predsa nie je práca. Druhý príde do stajne a pozerá: Krava trpí s plným vemenom, tak jej pomôže – zdojí z nej mlieko, ktoré náhodou tečie do vedra. Pomohol trpiacemu zvieraťu, to predsa nie je práca. A tretí príde do stajne, a čo nevidí: Plné vedro mlieka pod kravou. No len aby ho neskopla. Vezme teda vedro a odnesie ho do domu. To predsa nie je práca. A tak je dojenie v sobotu vybavené.

No, človek nie je zas tak viazaný sobotným prikázaním, ani nedeľným. Ranní kresťania uctievali tiež sabat ale potom si to posunuli na nedeľu. Snáď aby sa odlíšili. Človek je rád, že je na samote a údery sekery pri stavbe podpery na oblúk pivnice nikoho nerušia. A preto ani človeka nikto neruší. Robí v úplnom pracovnom pokoji, pritom rozjíma a vychutnáva si čaro pracovného rozjímania. Pohmkáva si pesničku. Jeleň sa pasie, svrček spieva a všetci si tu žijeme bez zbytočných rečí. Pekný deň. Večer človek dojí. Mladá koza Šumienka, prvôstka, dostala priezvisko Spievanka, lebo pri dojení spieva. Aj človek si spieva. Aj Matka Zem spieva. Máme spoločný kalendár – spoločný časník bez čísel – máme ho v srdci.

Podobné články:

2.4.15 Malý vrchár si zdôvodňuje beťárinu dedične – Z vrchárskeho zápisníka

26.3.15 ZACHOVÁME PESTOVANIE ĽANU? – V strednej Európe ľanu nieto.  Semená nemá ani šľachtiteľský ústav – Marek Rusiňák píše

2.3.15 HORSKÁ KÚPEĽ NA MEDZI

25.2.15 Včely vyleteli na prvý pracovný výlet: Bzum bzum: Kvitne lieska a rakyta!

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/gazdovske-dni

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.