Prekvapenia Gazdovskej obrody alebo: Ako vrchári zachraňovali Žiarislava

„Už sa ľudia schádzajú“ – zatiaľ hlavne tí, čo si pripravili niečo na predaj zo svojho umenia. Šikovnými rukami vyrábajú podomácky, ale aj profesionálne rôzne prírodné produkty.

„Už vás nemáme kam dať? Títo prišli bez nahlásení, ale predsa ich nepošleme domov? No tak sa ešte trochu posunieme a pomestíme sa všetci, nie?“ Výrobcov prišlo naozaj veľa  a krásne mali veci – boli tu prírodné liečivá – maste, olejčeky, bylinky, prírodné mydla a kozmetika, boli tu aj semená, sadenice, stromčeky, vrúble a odrezky, bolo tu aj jedlo a nápoje – syry, maslo, med, údeniny, sušené ovocie, mušty a vína aj medovina, boli tu aj odevy z prírodných tkanín aj kožená obuv a opasky, ľanové tašky, vankúšiky, kožené peňaženky, náramky a iné ozdoby, boli tu aj knihy s gazdovskou tematikou,  vrchárska hudba, boli tu aj výrobky z dreva – drevené lyžice aj truhličky,… Bolo skrátka na čo pozerať a z čoho vyberať. Máme šikovných ľudí, čo vedia svojimi rukami vyrobiť krásne a užitočné veci.

Burza vrúbľov starých a krajových odrôd sa každoročne teší pozornosti ovocinárov a iných hospodárov. Aj tomto roku Bruno Jakubec a Ľubo Kudláček priniesli mnoho chutných odrôd, ktoré by ste v obchodoch márne hľadali vrúble poputovali k hospodárom. Navyše sme priniesli aj stromčeky zaštepené z vrúbľov minuloročných.

 

 

Peter Pápay z hospodárstva Na slnečnom kopci dokazuje, že nielen samorodné, ale aj „klasické“ odrody viniča sa dajú pestovať aj bez chemických postrekov. Niektoré z ich priniesol v podobe vykvaseného, číreho moku.

Z dielne výrobcu praciek z Tisovca

Michal Smetanka hrá na nineru.

Ideme práve so Žiarislavom zo zadnej miestnosti k pódiu, keď počujeme, momentálne  vystupujúceho Mišu Smetanku, ako hovorí, že ide hrať pesničku „Ovčí zdych“ – pesničku, ktorú si vyžiadal Žiarislav a uvažoval o tom, že ak nik nepredstaví hynúcu, ale vzápätí piesňou oživenú ovcu, ako to poznal z podania Lazoríka, tak to zatancuje sám. Človek teda narýchlo zobral ovčiu huňu a išiel sa pripojiť k Mišovi, aby tradičným tancom – obradovým divadlom doplnil pieseň.

Ja som nechcela rušiť, tak som išla naokolo a prišla som do hlavnej sály bočným vchodom, priamo k hodovnému stolu, kde postávali skupinky ľudí, ešte zobajúc dobrotky a polohlasne rozprávajúc. Oni boli mimo hlavného hľadiska, stáli na boku a dianie na pódiu sledovali len kútikom oka. Mišo Smetanka práve spieval: „Hej, ovečka Kornutka coškaj zachorela, ta jej ikerečka pod bruškom sčarnela. Hej, ovečka zbečela a s nožečku trasla, už ši še ovečko, už ši še napasla…“  … Náhle sa ku mne rúti Kika a v úľaku hlesla: „ Ladomíra, myslím, že sa Žiarislavovi niečo stalo, nejako divne sa hýbal a triasol, spadol na pódiu a klepe sa na zemi .“ Vydesilo ma to. Bočným pohľadom som videla, že je to skutočne tak a že to stadiaľ nevyzerá dobre. A už som videla, ako sa celý hlúčik, na čele s vysokým chlapíkom, pohol k zadnému vstupu na pódium. V tu chvíľu mi ale blyslo, veď to je ten Ovčí zdych – veď to tam práve Žiarislav predvádza sklátenú ovcu. Pohla som sa tiež za nimi a keď chlapík už-už vbiehal na pódium v snahe Žiarislava zachraňovať, zaťahala som ho za odev a hovorím, nechaj ho, to je len hra – divadlo! Chlapík sa prekvapene otočil a hovorí „To je ale divadelník!“ Mišo spieval: „Hej, nezdychaj ovečko, už ci budze dobre, ešči ponad pňačky preskočiš šikovne“ a Žiarislav hrajúci ovcu sa začal zo zeme v tepe piesne zviechať a tak prešiel do tanca.

Celý hlúčik, keď zistil, čo je vo veci, sa zase stiahol nazad na bok sály a bolo vidno, že si všetci riadne oddýchli. Zoran ku mne prišiel a hovorí „Teda Ladomíra, to som sa vážne zľakol“ a držal sa za srdca. Ostatní prikyvovali a rozprávali, že to vyzeralo naozaj ozajstne.

No, keby počúvali piesne a aj ich texty, vedeli by, o čom sa spieva a ostali by kľudní ako tí, čo sedeli priamo pred pódiom, ale že sa rozprávali a nepočuli o čom pesnička je, pekne ich pripravený výstup vydesil – určite na toto divadeľné predstavenie dlho nezabudnú. Liečiteľský tanec Ovčí zdych mal byť prekvapením a aj bol a to aj pre kameramana a fotografa, takže ho nemáme vôbec zaznamenaný.

Mišo Smetanka a Žiarislav

 

 

„Buchajtramka nedorazí!“ Hlási Jerguš Tesák.

„Ó, to je škoda, a akože to? Čo sa stalo?“

„Speváčky pochoreli, teraza leží v horúčkach a brat si dnes odfikol na hoblovačke končeky prstov. Na gitare dnes nezahrá“

Ajajaj, to je nemilé, no čo sa dá robiť. Jerguš ale doviedol jedného harmonikára a jedného bongistu a keď začali hrať Bytosti prišli a pridali sa k nim. No, 7 hrajúcich a spievajúcich  chlapov – dvaja bubeníci, traja huslisti, harmonikár a píšťalkár – to bola sila! Hrali hlavne z ľudového súdka – a spievali, až sa steny otriasali. Pridávali sa k nim samozrejme aj poslucháči a tak to znelo zo všetkých strán a poriadne nahlas. Aj sa tancovalo – bol to poriadny virvar a živa prúdila naplno.  Myslím, že väčšina ľudí to vnímala ako zaujímavé spestrenie vystúpenia Žiarislav a Bytosti a že aj keď bongo sa k ľudovkám hodí menej, ako dob, užili sme si neopakovateľnosť tohto náhodného hudobného zoskupenia. Po skončení koncertu sa hralo a spievalo bez aparatúry.

Svedectvo o prednáškach vám prinesieme nabudúce.

Text: Ladomíra, Žiarislav

Snímky: Ďurino Shelley

Chlapská jazda – prepojenie skupiny Žiarislav a Bytosti s časťou skupiny Buchajtramka – snímka: Ladomíra

 

 

 

Nie švédsky, ale slovenský stôl. S pochutinami z hospodárstiev celej krajiny.

Chvála za chlieb náš domáci.

Dávne odrody prežívajú, dávne rody ožívajú.

Niektoré izby sú povedľa halaša.

Prednášky s premietaním. As besedami. Bolo toho naozaj dosť a všetko veruže zaujímavé. A – užitočné.

Prvá hudobná vsuvka – ovčiarske piesne. Počas Jergušovej prednášky o ochrane stád pastierskymi psami. Jerguš a Filip Tesákovci so Žiarislavom.

Jeden z obradných koláčov.

Gazdovských a remeselných stolov bola plná sála.

Zuzana Besson alebo Zuzka Bačovka – prednáška o postupoch pri zložitých pôrodoch.

Nestavaj sa medzi medveďa a fotografa.

Radostníky, svargovníky, mrváne…

Žiarislav uvádza ovocinára Bruna Jakubca, ktorý priniesol vrúble starých a krajových odrôd.

Košíky z dielne Belomíry.

Bartek Krzeviński hovorí o potravinovom využití divých rastlín.

Vidíte ma spoza tohto koláča?… Tradiční gazdovský obrad. snímka: Ladomíra

Každý by si mal odlomiť kúsok z obradného koláča.

Prehliadka domáceho hospodárstva.

Jožko Kučera hovorí o domácom garbiarstve.

Toho roku bol hodovný stôl naozaj preplnený. Chvála!

Mňam! Nielen chutné, ale aj zdravé!

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/go-19

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.