Predstava, že človek by sa mohol vyvíjať postupne a to hoci aj „schodovito“ z pračloveka, mnohým nevonia. Veď pred 3 – 4 pokoleniami žili predkovia v domoch s hlinenou dlážkou a chodili v doma tkaných šatách, boli bez samohybných strojov a o masmediálnych novinkách s výnimkou tlačovín nechyrovali. Dnešná „smotánka“ sa k tomuto nepriznáva. Už vôbec nie k dobám dávnejším, keď predkovia žili v polozemniciach či v príbytkoch s kostrou z mamutích rebier. Človek sa predsa nemohol vyvinúť z ľudoopa, nikdy nechodil nahý, niekto by povedal – fuj. Lenže najnovšie ho vraj neuhnietil Boh z hliny, ani ho nestvorili inak božské bytosti. V bytovkových okruhoch odtrhnutých od zeme, niekde medzi druhým a pätnástym poschodím, sa šíri novinka novodobej ezoteriky – taktrochu gagarinovská: Človek prišiel z vesmíru, na vesmírnom korábe.
Áno, vo svete možného i nemožného vlastne nemôžeme, aspoň z filozofického hľadiska, celkom vylúčiť, že by niekto niekedy z vesmíru na vesmírnej lodi nemohol priplávať. V podstate môžeme dokázať, že niečo je (alebo sa stalo), ale filozoficky vzaté nemôžeme dokázať, že niečo nie je (alebo sa nestalo). V duchovnom – vedomeckom (šamanskom) svete na priplávanie z vesmíru, či do vesmíru, nepotrebujete žiadnu loď. Ale dnešná technokratická fantastika na mnohý spôsob, nejde len o jednu vlnu, či vetvu, ráta s priletením predkov, či záchrancov, na vesmírnych strojoch. Je to pomerne zložité riešenie oproti niekdajšiemu presvedčeniu, že Boh, či bohovia môžu uskutočniť divy všakovaké, a teda i vytvoriť ľudskú bytosť priamo na Zemi. V zásade toto viac ladí s dnešnou vedou, podľa ktorej napríklad železo (v krvi) je hviezdneho, a teda „nebeského“ pôvodu, a teda i zlato, čo si mysleli už staré kultúry. Vlastne i sama Zem je vesmírneho pôvodu a teda aj my, akiste. Niekto by povedal, že božského. Tak prečo by sa bohovia zaoberali nejakými technokratickými, v podstate zbytočnými riešeniami – vesmírnymi loďami?.
Presvedčenie o nutnosti vesmírneho korábu býva opačníctvom (opozitom) voči pre mnohých nechutnej, darvinovskej predstave o pôvode človeka v ľudoopovi. Predstava o zvieracom pôvode je jednoducho pre mnohých nechutnejšia, ako predstava o pôvode v nejakej chemickej zlúčenine . Pre dávne národy so vžitým totemizmom by podobná predstava predkov z prírodného sveta nebola nijako zvláštna, naopak, zvieracie vzory od medveďa, vlka, jaguára, býka až po holuba boli zaujímavé. Lenže v postmodernej spoločnosti , ktorá prešla predstavou „transcendentálneho“ božstva a načisto netranscendentálnym duchovenstvom, je spriaznenie s prírodou vo vývoji pre niektorých dosť nechutnou predstavou. Takže – dnes, keď kadejaké stroje lietajú , sa stávajú „vesmírní lidé“ na mnohý spôsob bežným javom. Matka Zem je pre niektorých zdá sa iba macochou.
I keď predstava predkov vystupujúcich z vesmírnych strojov je celkom zaujímavá, hlavne v dobe fantazy, v zásade nedáva na otázku pôvodu človeka vôbec žiadnu odpoveď. Ba naopak – so skutočnou odpoveďou sa zákonite vylučuje. Ak by naši predkovia prileteli z akejsi inej planéty, ako to niektorí šíria, tak znova by sme stáli len pred tou istou otázkou, ktorú neprajníci predstavy vývoja v prírode odmietli. Stále by sme stáli pred tou istou otázkou – odkiaľ sa vzali na tej planéte, z ktorej k nám prileteli? Keď sa tam nevyvinuli v tamojšej prírode, z nejakých tamojších ľudoopov, lebo veď to je znova len tá istá „hriešna“ myšlienka vývoja „ z opice“, tak kde sa tam vzali? Na tej inej inej planéte? Bola tam vôbec príroda? Nejedli, nepili, len takto robili? Prišli tam z ešte inakšej planéty? Hm. A tam sa vzali z ďalšej inej planéty? Sú naši predkovia akýmisi ufologickými kočovníkmi, ktorí sa plížia z jednej planéty na druhú, znovu a znovu sa potom ohadzujú kadejakými oštepmi, ktoré časom vyvíjajú (no toto) a znovu sa potom premiestňujú vesmírnymi korábmi na iné zeme? Trochu zložité riešenie. Otázka – či je lepšie sa vyvinúť z ľudoopa, do takej lepšej, azda aj trochu duchovnejšej podoby, ako prísť na vesmírnej lodi, stratiť stotisícročný kalendár a vracať sa do stredoveku a žiť v galibe?
Je ešte aj taká možnosť, že našich predkov by mohli stvoriť bohovia na inej planéte a odtiaľ by sa oni zložitými vesmírnymi strojmi dostali na Zem. Lenže ak to boli naozaj bohovia, prečo by ich nestvorili rovno na Zemi?
Samozrejme, je tu ešte možnosť styku Zeme s meteoritmi, či inými telesami , ktoré by mohli niesť stopy živých, jednoduchých „organizmov“ , čo je predmetov úvah niektorých vedcov. Z hľadiska teórií spomenutého mimozemského pôvodu predkov by to však bola v zásade rovnako nechutná predstava vývoja človeka z primitívnych, teda jednoduchších bytostí, hoc aj „privezených“ zvonku.
Záver: Vyvinúť sa z menej vyspelej bytosti na vyspelejšiu, na tom nie je nič také hrozné. Vlastne by to mohlo byť potešiteľné. Je to určite omnoho lepšie, ako sa nevyvíjať, alebo sa „vyvinúť“ opačne.
1 komentár
to proste nie je pre ľudské chápanie a preto si myslím že existuje niečo ako boh ,ktorý ovláda galaxie a nekonečno