Keď predseda vlády víťazoslávne vytasil svoj najnovší nápad – celoštátne hromadné testovanie s podporou armády v čase Dušičiek, považoval za veľkú prednosť, že o tomto „tajnom pláne“, o „logistickej operácii storočia“ vedelo len tridsať ľudí. Slovenská verejnosť, ako aj prezidentka SR, ktorá je vrchnou veliteľkou ozbrojených síl, sa o tom dozvedeli až po tom, ako sa s tým pochválil Angele Merkelovej. Občania si už zvykli, že o dôležitých veciach sa dozvedia najprv ak nie zo zahraničia, tak z fejsbukovej stránky nášho politika (ktorá je médiom súkromnej americkej firmy) niekde nad detinskými fotografiami a sebastrednými statusmi, ktoré by si rozvážny človek nevyvesil. Prchkosť a nevyspytateľnosť len málokto považuje za prednosti zodpovedného štátnika. Že o tom vedel len on a jeho verní a že je to šité horúcou ihlou, tak to nie je dôvod na uznanie.
Podľa pisateľovho osobného prieskumu z okruhu stránky pre pôvodnú a prírodnú kultúru vyplýva, že hromadného testovania by sa zúčastnilo menej, ako 15 percent ľudí, zo zvyšných vyše 85 sú mnohí smutní, ale väčšina je nahnevaných. Môžeme predpokladať, že aj v iných častiach obyvateľstva to v tejto chvíli nebude podstatne iné a nebude to výrazne presahovať 20 percent. Prečo? A prečo je tento horúci nápad z menej vydarených?