Slnečný rujeň a znova každoročná záplava lienok. Tento rok doslova mračná lienok.
V noci je chladno, teploty klesajú k nule. To sú všelikde zalezené. Cez deň ale vystúpia aj na 15 stupňov. Keď sa takto do slnečna k poludniu oteplí, lienky lietajú všade, akoby sa rojili včely. Dom je celý bodkovaný. Kde nie je zatvorené okno, už hrnú sa do domu. Kde je zatvorené, tak pomaly preliezajú cez škáry starých oblokov. Ak sa priblížite s oslnenému múru domu, sadajú si vám na tvár a šteklia aj na krku. Púšťajú žltkavú voňavku. Nieto kam stúpiť. V detských rokoch sme ich volali aj „panbožkove kravičky“. Ak by to tak bolo, tak sme v zemi zasnúbenej.
Nikde inde ľudia takéto záplavy lienok vraj nevideli, ako tu, Na Medzi. Možno to súvisí aj s tým, že tohto roku mali naše včely nazbieranú takmer samú medovicu, čo je sladidlo – med z vošiek. A vieme, že lienky majú vošky radi. Ak boli na stromoch v lese záplavy vošiek, ktoré sme ale nevideli, tak by boli tie lienky ľahšie vysvetliteľné.
