Pri žiare ohňa sa rozozvučala hudba a v lesíku pri hadovitej riečke Botič, v Prahe Hostivare, sa ozval tretí mohutný výkrik: Turóóóň! Spoza pralesných stromov sa vynorila postava s veľkými rohmi a za zvuku bubna, píšťaly, chrastidiel a husličiek sa ozvala stará turonia pieseň s opakovaným popevkom medzi slohami: „Už ten turoň tancuje, nech úroda dobrá je…“ Spoza korún stromov presvitali svetlá panelákov a pohyblivé svetla električky a áut sa kdesi rozplývali, už bez zvuku, lebo spád rieky a obradná pieseň vytvorili spoločnú hradbu civilizačným ruchom a oheň zjedol ich bezpohlavné zvyšky. Spolu s nami tancovali aj predkovia a nad nami sa dvíhali ochranné ruky divov. Spoločná chvála predkom i silám divov ukončila liečivý jarný obrad. Nie , nebola tu nijaká postava Moreny, horiaca a topiaca sa. Na duchovno predkov sme sa napojili spálením kusa dreva alebo kôry, každý mal ten svoj kúsok, ktorý niesol a v ohni očistil trápenia, zranenia, krútňavy a bôle. Nakoniec si každý chytil kúsok ohoreného dreva a hodil ho do prúdu riečky, tesne pred jej spádom. Vo večernej tme leteli žiariace ohníky a iskry do rieky a tá ich uhasnuté uhlíky odnášala so svojou piesňou, ktorou nám oznamovala, že robíme dobre a že sme spolu nielen s predkami a divmi, ale i s posvätnými živlami, ktoré sú našou súčasťou a my sme súčasťou nich.
Jedinečným zážitkom pre účastníkov bola domáca strava, ktorá sa stáva na našich podujatiach bežnou. Teraz to boli kapustníky a nepresladené koláče, kváskové chleby, v kotli na ohni varený bezmäsitý guláš, zeleninové fašírky, zemiaková kaša zo zemiakov z prírodného gazdovstva a iné ľahké pochutiny nadchli účastníkov a pritom neohrozili jemnohmotné vnímanie sveta v sústredení, ktoré trvalo od piatku do nedele – 48 dlhých a bohatých hodín.
V Prahe sme mali čarovný priestor – pri prírodnom parku , v chránenej oblasti Botič. Týmto sme uzatvárali druhú vlnu a pripravili sa na tretiu, jarnú. Jarné obrady sme už ale začali. Končili sa večerným obradom Turoňa v lesíku pri riečke, pri ohni bola – ako obyčajne – hudba – doby, koncovky, husličky a spev. Tí, ktorí chceli veľa „praktických obradov“, si prišli na svoje.
V oblasti „Slovanské duchovno “ sme premietaním desiatok máp zvýraznili pôvod a presuny indoeurópskych kultúr s dôrazom na baltoslovanskú a prešli do obdobia rozširovania slovanských kmeňov – z oblasti protoslovanských – až do dnešného osídlenia. Tiež sme si vysvetlili, ako je to možné, že „naši predkovia tu boli už predtým, ako sem prišli“. Praslovanské kmene Slovanov, Venedov a Antov sme sledovali v rozpuku do desiatok až stoviek kmeňov a zastali sme pred bránou cikvných štátov, ktoré v podstate zrušili slovanské duchovno a samosprávy slovanských rodových spoločností. Prešli sme povstaniami Slovanov a Baltov proti franským, nemeckým a iným križiakom, prešli sme aj utajenou genocídou slovanských kmeňov v nemeckej ríši a úspešným mnohokmeňovým štátom známym ako Litovské veľkokniežatsvtvo , v ktorom baltské a slovanské národy mali ako v jedinom stredovekom štáte skutočnú slobodu vyznania, teda aj pre pôvodných a aj pre kresťanské prúdy, pretože tento štát od Baltu po Čierne more bol pod správou nábožensky tolerantných „pohanov“. V trojke sa dostaneme ku koreňom indoeurópskeho a pravekého duchovna a vo 4. vlne sa vrátime ku vzniku kresťanských štátov , ktoré u Slovanov a Baltov prišli o 500 až 1000 rokov neskôr, ako na západe. Čo znamená, že Kelti a Germáni a v podstate všetci Románi prišli o pôvodné duchovno a podrobili sa biblickému o pol tisícročia až o tisícročie skôr, ako Slovania a Baltovia. To naznačuje aj väčšie udržanie pôvodných duchovných koreňov v stredovýchodnej Európe a tiež to naznačuje, že to bude práve naša oblasť, z ktorej sa rozšíri prírodné duchovno pre tretie tisícročie. Aj keď väčšina občanov našich spoločností o tom ani netuší, na vedomeckej ceste je to vec známa, i to, že pripravujeme obradový základ pre nejaký nie malý krúžok, ale pre rastúci strapec krajín. A keď sa pozrieme na vzťahy medzi slovanskými kmeňmi, vidíme, že Slováci a Česi sú po roztržkách južných a východných Slovanov príkladným spôsobom aj kultúrneho spolužitia a počet nedorozumení je tak malý, že výhody nášho spojenectva a spoločnej obrody vysoko prevažujú nad nevýhodami.
V Českej tlači (Regenerace) vyšiel Žiarislavov prvý diel slovanských výročných obradov a onedlho vyjde v slovenskej tlači prvý diel osobných obradov. Tento rokom rozpuku našich kvetov. Zatiaľ na malých hriadkach. Kým tie prinesú aj iným, ako nám plody, to ešte potrvá, ale vieme, že o hriadky sa treba starať, treba ich zabezpečovať … Máme iný spôsob sebaobrany a zvolíme si svoju polohu i svoje spôsoby, ktorými budeme postupovať. Nadýchnuť sa, otvoriť čuvy a urobiť niečo pre obnovu dobrých hodnôt.
Vo vedomectve pracujeme so svojim vedomím a podvedomím a s ich prepájaním. Spoznávať tieto hodnoty a úrovne duše. V 3. A 4. dieli Vedomeckej cesty pochopíme zákonitosti osobných a milostných vzťahov – vo vede a silách 4 živlov. A potom prejdeme na širšiu spoločnosť. Kto nevie vylaďovať vzťahy v malom, nevie to ani vo veľkom. A preto musíme začať od seba.
Snímky: Karolína, Budimír, Katka
O 3 dni začíname 3. Diel na Morave (program tu) a nie je isté, či bude aj v Čechách, preto Česi môžu prísť na moravskú koncotýždňovku – od piatku. Slovensko bude potom o dva týždne.
Viacej k Vedomeckej ceste TU
Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, trvalým príkazom, alebo poukázaním 2% z dane z príjmu – tuto: CHCEM PODPORIŤ
