Zvuk sekerky zvoní v uchu – hodovný stôl bude v suchu.
Snímky: Žiarislav, Ladomíra, Vidimir Verše: Žiarislav
„Tu u vás neprší„? – pýtajú sa hostia, čo prišli v piatok zo západu. Zoran hovorí, že tentoraz nejde. U nich, na klenoveckých lazoch – tesne na východ – vraj leje už po celý piatok. A tu, u nás, Na Medzi, stále polooblačno. Perún držal ochrannú ruku aj v sobotu. Až v nočnej tme padli prvé kvapky. To už bolo, pravda, po obradoch a všetci mali možnosť byť v prístreškoch. Lebo – pripraveným šťastie praje. Mnohých síce odradila predpoveď počasia, ale tí, čo prišli, neoľutovali. Čo tam predpoveď!
Aj keď už boli prístrešky v minulých rokoch postavené, rozhodli sme sa tento rok vylepšiť dožinkový stôl dlhý cez desať metrov – strieškou. Minulého roku sme kúpili takmer dvadsaťmetrový bal hustej, hrubej celtoviny. Žiarislav vybalil šijací stroj, že pásy hrubého plátna zošije. Stroju sa však šiť nechcelo. Tak vzal všetky ihly, čo našiel a tiež pevné, ľanové nite. „Keď sa do toho pustia desiati, do pol hodiny to môžeme napínať“. A tak sa aj stalo. Desiati šili, štyria onedlho zošité plátno napínali. A – ako sa ukázalo v noci, nápad to bol dobrý. Napnuté plátno nepremoklo. Obradná práca priniesla svoje ovocie.
To hlavné ovocie vykladali na stôl azda všetci. Stretli sa tu prírodní hospodári a hospodári vo vývoji z rôznych končín Slovenska, ale aj z Čiech, Moravy a z Poľska. Zoznámili sa noví priatelia a pohovorili sme o spôsoboch spolupráce a dianí v gazdovskom hnutí.
Keď už boli stoly plné obetín z úrody prírodných hospodárstiev, začalo sa písanie na brezovú kôru – názvy hodspodárstiev a mená hospodárov, ktorí priniesli obetiny. Dlhočizný stôl sa zaplnil. Najrozličnejšie druhy ovocia, zeleniny a iných výpestkov, syry, a iné živočíšne výrobky, tiež ríbezľová medovina z hosťujúceho gazdovstva. Na stôl pribudli aj domáce chleby, pečené koláče i kockáče, kapustníky a všakovaké iné pečivo. A ďalšie poživatiny. A pred stolom už visel veľký, dožinkový veniec z letorostov hostiteľského hospodárstva. Uvila ho Bylinka, kým Svorad dopekal placky z troch druhov celozrnnej múky. Žiarislav pochválil živly, divy, rodné a prírodné sily a predkov. Obetoval z rohu vodu na 4 strany a med svätostiam a všetci v jednom kole spustili „Chvála za dary z čistého zdroja“ a Večné svetlo“. Po vyslovených mudrách nastalo slávnostné hodovanie. Predtým však bol jeden z najstarších dochovaných obradov – „Vidíte ma spoza tohto koláča“, ktorí obradník skrytý za svargovníkom. Na kladnú odpoveď prítomných dáva obradné prianie: „Tak o rok nech je koláč taký veľký, aby ste ma spoza neho nevideli!“ Zvuk preťali Veleslavove trojhlasné gajdy. Po jeho vstupe mal koncert Vejan, s ktorým hral Bohumer a ten hral aj v ďalšom hudobnom vstupe – Žiarislavovom. Aj keď väčšina poslucháčov bola pod prístreškom, dáždik, ohlasujúci hranicu leta a jesene, neodradil niektorých od divotancov pod otvoreným nebom.
V nedeľu bolo vlhko, ale príjemne. Dáždik ustal a ľudkovia znovu hovorili o dianí a o prírodnej obrode v krajine. Kiežby tak, ako sa začala Gazdovská obroda – v sieti prírodných hospodárstiev, kiežby sa s poctivým záujmom a čistými úmyslami už začala aj hospodárska obroda v celej krajine.
Duchapełne Dożynki – článok, ktorý vyšiel na poľskom webe przybylowka.
Tak ľudkovia premilí – dlhé plátno zošili.
Šijem, šijem tam a späť, hotové to bude hneď!
Už sa veru, už sa strojí, taký veniec – dožinkový!
Ku zdaru spel tento čin – posvätný kruh z prírodnín.
Či na slnku, a či v kroví, je to pravzor nadčasový. On a ona, obroda, z toho kuká úroda.
Jeden deň hojno, druhý deň – hrozno! Nechce sa ti variť, drahá? Jedz surové! Zdravá rada.
Ľahko sa ti prestrie stôl, keď je plodov navôkol. Komu sa nelení, tomu sa zelení, červení i žltí, na tej rajskej plti. Neveril to predtým nik, jak je dobrý kapustník. Chvála za dary z čistého zdroja, chvála za dary, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli, aj tomu, kto ich pripravil.
Veďže nahlas riekni, aký je on pekný! Keď ješ, z vety utni, taký on je chutný!
A tu ďalší svargovník! Delíme sa, žiaden krik.
Na brezovej kôre nájde chvály zore.
Kto ho jedol, pučil beľmo, bo mu chlebík chutil veľmo.
Aspoň v duchu strúhaj, čo priniesol juraj.
Toto jedlo krkom zbehlo. Jak mu meno? Hľadím nemo.
Nejednému tečú sliny. A nie je to z umeliny!
Akcia je dneska isto – všetko je za percent tristo! A nijaká zľava! Pravá láska dáva!
Keď opadnú vášne, uhorky sú kvašné.
Ktosi z čistej lásky napiekol nám placky.
Kto verí, kto neverí – aj tak sa raz zvečerí. Sviečky „guľoblesky“ svietia spoza liesky.
Chvála ešte Tomu hore, že nepustil na nás more. Nepovedal by to nik, že príde aj trpaslík?
Sedia, oni sedia, do ohníčka hľadia…
slovka nepovedia…
Kto v nedeľu vstal, raňajky si dal, na nás zamával.
