Koho voliť? – pýtajú sa mnohí, lebo sú bezradní pri výbere politickej strany. Je medzi nimi množstvo prírodných ľudí, nie len novolazníkov, priaznivcov hodnôt, ktoré vo volebných programoch naozaj chýbajú a takmer nik o nich nehovorí. Oni nechcú vyššie dotácie pre dotačných pôdohospodárov, oni chcú prirodzené podmienky pre rozvoj prírodného hospodárstva; a podobne je to i v kultúre, duchovne, školstve, v zdravotníctve, pôrodníctve, skrátka takmer vo všetkom a to tu chýba. Tie kampane sú ako keby súperiskom im nevlastných, cudzích síl. Je v nich primálo vedomstva a priveľa boja.
Dnes už skutočne vidno v predvolebnej kampani mnoho profesionálneho vírenia, ktoré je vcelku bohapusto vypočítané, politicko-mediálne útoky zasadené s presnosťou na jeden deň, ktoré sa vôbec netýkajú spoločenského pôsobenia, ale bulvárnych okruhov, vyhrážky zatváraním podané takým spôsobom, až si mnohí kladú otázku, či tí výhražníci budú útočiť naozaj len na zločincov… Zdá sa, že jazyk sa priostril viac, ako inokedy a že niektorí to s herectvom tak prehnali, že vlastne stratili, že politickí dejatelia, ktorým prihára, alebo sa topia, mlátia okolo seba o dosť viac, ako je na ich záchranu nutné, až hrozí, že vyfackujú sami seba. Hnevlivé mlátenie v podstate mierumilovnému voličovi, lebo zas Slováci nie sú až takí nenávistní a nenávisť, ktorá má byť strhujúca, sa po čase stáva otravnou a odpudivou, mierumilovnému a čo i len trocha triezvemu voličovi to vadí. Áno, hnev patrí k životu, ale odtiaľ – potiaľ. Na niektorých predvolebných mítingoch s protidemonštráciami boli tak vyvolávané provokácie, že v krajinách s južanskejším zápalom by už asi tiekla krv…
Viacej čítajte TU
