Jeden pán v dedine, sused pri dvore, kde chovali niekoľko koní, nadával, že mu smrdí konský trus. Po čase ale zistil, že ten trus veľmi pomáha jeho záhradke, tak si ho chodil naberať. Už mu nesmrdel.
Naša väčšinová spoločnosť je tak nastavená, že jej prírodné hospodárstvo smrdí. Sedláci a lazníci sú terčom akože intelektuálov. Mäso a mlieko z prírodného chovu „sterilným“ pokoleniam smrdí. Sú návykoví na prechemizované, sterilizované, ožiarené a chemicky konzervované výrobky. Tie im nesmrdia. Že sú často spojené s civilizačnými nemocami, to im spočiatku nevadí.
Niektorí sa vzdávajú v strave všetkého živočíšneho. Pretože zvieratá trpia. Že keby to spravili všetci, museli by sme vyhladiť úžitkové živočíšne druhy, ovce, kozy a kravy, husi a sliepky… ktoré tu chováme od neolitu. Vyhladenie živočíšnych druhov by mnohým nevadilo. Mimochodom, zvieratá v prírodných chovoch netrpia, nie tak, ako ľudia v civilizácii.
Aj mnohí ľudia trpia. Prírodní trpia tým, keď im vládnu nedôvtipní meštiaci.
Na dediny sa sťahujú aj ľudia z panelákov. Mnohí z nich už zabudli, ako žili ich predkovia. Na hluk veľkomesta sa nesťažovali. Ale keď v susednom dvore zameká koza alebo zabučí krava, tak sa sťažujú. V sobotu vytiahnu kosačku a hlučia na celú dedinu, to im nevadí. Ale keď zakikiríka kohút, tak to je naozaj poburujúce.
Pastierske psy sa už môžu strieľať pri stáde. Ale zato mestské psy môžu chodiť do reštaurácie. Vidno, kto ten zákon zostavil. Dalo by sa povedať, že zohavil. Od roku 2009 to nik neopravil. Pastierske psy sú beztrestne strieľané, pretože ich už zákon nechráni.
Únia už má vymedzený čas, v ktorom chce vytlačiť kúrenie drevom. Teda určite to nevymysleli predstavitelia karpatských národov. Vymysleli to západoeurópski teoretici. Kozuby,. krbové vložky, tepelné kotle majú prudko narásť na dostupnosti, aj komíny. Dym z dreva im smrdí. Elektrické vykurovanie – z jadrovej alebo uhoľnej elektrárne – im nesmrdí. Polovica Slovenska je v lesných oblastiach. Mnoho obyvateľov teda môže kúriť pomerne výhodne drevom z neďalekej hory; títo sa majú stať závislí na elektrike a plyne, teda na globálnom systéme, so sťaženou možnosťou kúrenia drevom. Keď dnes povieme plyn, väčšina tým myslí vojnu. Skvapalnený, predražený, ten nesmrdí. Ani benzín a nafta nesmrdí, pokiaľ sa používa na prepravu skvapalneného plynu, či „sterilizovaných potravín“. Miestna sebestačnosť sa znižuje. A tým sa znižuje aj potravinová bezpečnosť. A nie len potravinová.
Skvapalnený plyn tak draho prepravovaný tankermi cez moria a oceány teda niektorým nesmrdí. Sebestačnosť smrdí. Ropné vojny nesmrdia. Krajina hlučných veterných mlynov mnohým úradníkom nesmrdí. V pokrokárskej Kalifornii už prvé pokolenie veterných elektrárni doslúžilo. Mali byť dlhodobo udržateľné a zdá sa, že sa zabudlo na ich rozklad. Takže nové veterné turbíny postavili pri tých starých, ktoré tam strašia naďalej. Vyslúžilé turbíny sa netočia, ale zato biznis s novými sa točí veselo. Ten, komu sa takáto krajina nepáči, je donkichot. Ten, komu sa to páči, je akože ekologický?
Mnohé akože ekologické návody často tvoria a zavádzajú ľudia odtrhnutí od prírody. To ako keby hudbu učili hluchí a výtvarníctvo slepí.
Pamätáte si, ako sa začal tento článok? Ten príbeh s pánom, ktorí nadával spoza plota, že mu smrdí kôň, ale potom si začal brať jeho trus a zrazu bolo všetko v poriadku… Ten príbeh sa naozaj stal, v dedine pri Trnave, rozprávala ho Divodara. Ten pán zažil gazdovskú obrodu.
Aj my chceme zažiť Gazdovskú obrodu. Najbližší víkend na Zbojskách bude desiate Zhromaždenie Gazdovskej obrody – s prednáškami, s hudbou, s trhom GO, burzov vrubľov a nedeľným snemom, na ktorom preberieme niektoré z týchto záležitostí.
Nie sme stratení. Po tých viacerých nepriaznivých správach je tu aj správa dobrá: Prírodné hospodárstvo je možné. V krajine môžeme žiť lepšie!
Zhromaždenie GAZDOVSKEJ OBRODY r. 25 – 10. ročník na Zbojskách
Ak chcete podporiť ďalšie nahrávanie piesní, môžete svoju podporu zaslať na účet, viac TU
Podporte nás 2 perc. z daní alebo inak na odkaze TUPodujatia: Hromničné koncerty a Gazdovská obroda nájdete TU
