Letný slnovrat ’21 – píšeme svoje dejiny

Slnovratové oslavy v roku 2021 boli silné. Noc do rána meralo ešte viac ľudí. A napriek niektorým nepriaznivým spoločenským podmienkam, akými sú chrípkové súvislosti a medzisieťové blokády (napríklad nám počas sčítania ľudu na sociálnej sieti zablokovali prístup na stránky a skupiny ako  Rodné duchovno a Žiarislav) bola účasť vyššia, ako inokedy. Slnovratové slávnosti boli na Dubovom vrchu v stredoslovenských novosopečných horách a po prvýkrát po veľmi dlhej dobe miesto nebolo oznámené na sieti.

VESMÍR MÁ PRAVIDLÁ A PôVODNÉ DUCHOVNO TIEŽ

Tohto roku boli tie isté podmienky účasti , ako v minulosti, rozdiel bol v tom, že viac sme dbali na ich dodržaní. Neboli nijako samoúčelné a vyplývali zo samotného zamerania veci. Keďže v minulosti sa stalo, že obrady boli rušené nedočkavcami, ktorí požili opojné nápoje, v tomto roku na to služby dohliadli a jeden účastník bol z tábora pred hlavnými obradmi vypovedaný (o rok je brat vítaný, ak  podmienky dodrží). Ostatní sa príjemnému duchovnému naladeniu v tábore tešili a obrady boli ešte silnejšie ako inokedy. Prijímanie mien prebehlo ešte počas dňa  – Tichomír, Božislav, Javora, Dušislava, dve  Lesany, Šťastena, Hojana, Devana, Žŷvan, Koceľ, Boromír, Vratko, Dobroslav, Bohdan. Vierislav, Všeslava… Oslavy mena ostali na čas okolo polnoci, keď nám ale prišla búrka. Kým po iné roky nás dažde obchádzali a bolo to ako malý zázrak, lebo vtedy bolo chladno, tohto roku vrcholili horúčavy a krátka búrka prišla ako požehnanie od Perúna, čím sa vzduch až do konca slávnosti stal príjemnejším. Niektorí ľudia  ostali pri kruhu ohňov pod korunami dubov a behom krátkeho času ich slnovratové ohne dosušili. Začiatok hlavných obradov ohlásili trombity a obradníci svargovými pohybmi plieskali bičmi, aby na široko ďaleko odvlnili sily nepriaznivé. Všetko ostatné sa dialo v už načatom pohybe slnka – na 4 strany, v smere po slnku, súmerne. 4 fujaristi, 8 koncovkári, tí okrem obradu koncoviek držali aj obradnú stráž s píšťalami skríženými v tvare X, ktorý predkovia označovali ako Perúnov kríž. Spevy divíc niesli v nebývalej ladnej kráse slnovratové piesne, aj tie ľudové, ale hlavne jadrovo obradové, ktoré nás poctili v slede už prebudených Slnovratov obrody nášho pôvodného – prírodného duchovna. Zemislav  na ten okamih spomína: „Keď prišiel obrad divíc, človek pocítil vnútorný hlas, že má zavrieť oči a nastražiť aj ostatné zmysly, pretože niekedy sa človek upína iba na ten jeden a ostatné sú tlmené. Vtedy si človek uvedomil súhru divíc a cvrčkov a prepojenie celej lúky.

VŠETCI SÚ SÚČASŤOU VEĽKÉHO KRUHU

Vlastne – obradníkmi boli všetci a tak, ako každý sa nejako podieľal na príprave, od spevov a obradovej rajany až po zbieranie dreva a stavanie spoločenských prístreškov, tak aj v samotnom obrade vo veľkom kruhu ľudí, ktorí sem prišli z celej krajiny a aj zo zahraničia, hlavne z Čiech, tak vo veľkom kruhu mali ľudia dlane obrátené ku stredu kruhu a dotýkali sa navzájom palcami, vytvárajúc tak živý posvätný kruh. Chvíľa zapálenia živého ohňa ocieľkou bola silná. Po chvále a prosbe o iskru, ktorou si pripomíname vznik nášho sveta svargovým počinom slnečného diva, vedomecký obradník zdvihol v dlaniach žeravý chumáč, trikrát fúkol a z pazderného hniezda vyšľahol plameň. Pochodne štyroch obradníkov zo 4 strán krajiny, ale takých, čo v tom roku obetou práce pomáhali na obrode v krajine, vzplanuli jasnou žiarou a obradníci horiacimi lúčmi vykreslili posvätný obrazec, ktorý znamená odveký súlad nášho sveta. Ak sa niekto pozeral na nás zhora, tak musel vidieť nádherný, ladný pohyb svargového, kresliaceho sa znaku, akoby štyrmi štetcami – zo stredu nášho sveta sa 4 plamene nakoniec ladne pohli ku 4 pripraveným vatrám. Tie vzplanuli naraz jasnou žiarou a pukotali počas obradu 4 živlov, ktorý „kreslili“ 8 obradníci – 4 ženy a 4 muži. To už sa začalo aj vydymovanie posvätnými zelinkami v smere slnka a obetovanie obradného koláča. 4 divice niesli od 4 ohňov po slnku svargovníky s vykreslenými slnečnými znakmi, úctivo uložené na z ľanu utkaných obrúskoch. „Vidíte ma spoza tohto koláča“? – vykríkol žiarivý obradník v kruhu, pričom sa otočil s koláčom pred sebou na všetky strany. „Vidíme!“, ozývalo sa z kruhu. „Tak nech sa zídeme o rok v takom počte, aby ste ma spoza neho nevideli!“ , čím naznačuje, že viac ľudí, viac múky, väčší koláč. Zvolal to tak, ako pred 1000 rokmi obradník Polabských Slovanov  a to práve tak, ako sa to po 1000 rokov zachovalo v nepretržitom slede obradov na Slovensku aj počas zimného Slnovratu, keď obrad robila gazdiná spoza misy koláčov. Po tisíce rokov uchovávané obrady ostali zachované a tak aj náš svet žije ďalej. A keď hovoríme, že náš, tak mienime tým, že náš. Obradník chváli predkov, spomína dary predkov od  veľkých kruhových svätýň na našom území spred 7 000 rokov až po staroslovanské a dnešné podoby a tento živý rondel v strede nášho sveta po každom vyvolaní posvätného živlu – Matky Zeme, Živej Vody, Posvätnému Vzduchu a Živému Ohňu kričí zo stoviek hrdiel – chvála! A potom – sláva! Rodnej sile sláva! Pernej sile – sláva! Ladnej sile – sláva! Mokrej sile – a potom aj Veľkej sile, Živej sile – a nakoniec – aj Svornej sile – sláva!!!  Všedušnej sile – sláva! Po tom, ako žiarivý obradník predspevoval Slnovratové piesne „Na Slnkovom na koni“ a „Vajana Vajana na 4 uhlíky…“, ktoré spieva celý kruh,  zavolal hlásnika Veleslava, ktorý jeho na príjemné pobavenie prítomných slová vykrikoval svojim mimoriadne zvučným hlasom tak, že ich bolo počuť aj na susedných vrchoch, o to viac mohutné „sláva“ zvolané celým kruhom. Vedúci  obradník nespomína bohov, ale sily, a tak kto chce si pod rodnou silou predstaviť boha Roda, pod pernou  Perúna, pod ladnou Ladu, pod ďalšími  Mokošu, Velesa, Živu,  a pod svornou silou Svaroga… tak môže, ale kto si predstavuje  len neosobné, vesmírne sily ako pernú , ladnú, mokrú, veľkú, živú  a svornú…, tak tiež môže uskutočňovať duchovno na sebe vlastný spôsob. Pretože v rodnom kruhu sme všetci , nemusíme sa rozdeľovať podobou duchovného poňatia, ale všetci sa môžeme zúčastniť na veľkom obrade, ktorý po tisícročí rozporov a bojov pod valcom vyvoleného-nevyvoleného náboženstva – sa môžeme všetci konečne zjednotiť. Všeduchovi – sláva“, zakričí nakoniec hlásnik a stovky hrdiel, až po chrbte behá horúci mráz a po muhutnom „Vajanááááá“ sú pozvaní všetci do stredu kruhu, kde sa už rozostavili Bytosti Svargy, 8 hudobníkov sa chytá slákov, hučí basa, dunia bubny doby a husle a píšťaly kreslia pod spevmi piesne  ľudové i novoderevné, ladné a perné, a hrá sa v rôznych hudobných zostavách, lebo hudobníkov je tu ešte viac, až do rána, chvíľami aj jemne, rozpravy, smiech, hĺbanie a ranné vítanie Slnka. Pôst nápojov do hlavných obradov , a aj po hlavných obradoch sú povolené len domáce medoviny a iné domáce  kvasené nápoje, ten pôst , ktorý bol dodržaný, a hodovalo sa až po veľkom kruhovom obrade hodovných rohov –  to vybudilo ešte väčšiu silu, ako po iné roky, návaly šťastia a radosti a Slnko vítalo ráno nebývale veľa ľudí.

Žiarislav mal tohto roku na rozdiel od vlaňajška  menej vtipné príhovory a viac buditeľské, pričom zdôvodnil dodržiavnie pravidiel aj tým, že v  skutočnom duchovne je najprv obeta a potom hody. Navrhol pozrieť sa na činnosť Rodného kruhu tak, aby to mohol byť predobraz toho, ako môže v budúcnosti pracovať aj širšia spoločnosť. Každý má svoj diel, nikto nie je iba divák, všetci sme vo veci. Tento rok označil za rok očistenia a stmelenia a budil k vytrvaniu. Ešte aj tie veľké, žeravé  vatry padali v tomto roku úplne usporiadane. Postupne, v tepe,  zaradom: najprv severná, potom západná, južná a po nej východná. Padanie naproti Slnku, rastenie po slnku.  My nielenže napodobňujeme zákonitosti Vesmíru vo svojich obradoch, my s nimi znieme v prepojení a udržiavame tak základný poriadok sveta. Sily rozkladu a temna postupujú, ale oproti tomu postupuje aj naša obroda. My udržiavame dary od predkov, rozvíjame ich a spolu s touto Zemou ich odovzdáme aj našim potomkom a nasledovníkom. Lebo mnoho ďalších duší sa teší na tento svet, chcú zažiť svet nie pochmúrny a odduchovnený, nie bezcitný a oduševnení, my uchováme nášho Ducha, zachránime naše duše a pripravíme tak priestor aj pre ďalšie, ktoré sa chcú narodiť. A oni sa – narodia!

Zdá sa, že nepriaznivé podmienky a  útoky na naše duchovno stmelili Rodný kruh a povolalo to diania ďalších bratov a sestry. Zo vzdialeného parkoviska šla pod Dubový vrch kyvadlová doprava –dobrovoľné služby so svojimi plechovými tátošmi.  A – za štvrť hodiny sa dalo prísť v krpcoch k jazierku a okúpať, my sme sa k tomu dostali až po Slnovrate pri prevážaní hmotného zabezpečenia. Najprv na východ, potom aj v tom druhom, bližšom, západnom jazierku, teda – v malej priehrade. A zas máme na čo spomínať. I keď – z pohľadu večnosti je to len jeden slnovratový nádych. Našich dejín. A keď hovoríme, že našich, tak tým aj myslíme, že konečne – skutočne našich. Vlastných. Dejín. Pod našim vlastným Slnkom. Na našej Svätej Zemi.

Snímky: Rudy Sokol, Ďuro Shelley, Ladomíra

Tu sú snímky Ďuriho Shelley

A tu ešte prídavok – zopár snímok od Ladomíry:

A na záver ešte niečo od Rudyho: