Počasie ako v apríli, ale trochu studenší vietor. Človek sa zobudil na svitaní ktovieakého času, včera v dedine tvrdili, že je o hodinu všetko inak. No a svitanie bolo bodkované. Takmer dva týždne pred Martinom. Na tráve sa skvel biely sneh. Chvíľami len tak ihličkoval, vzápätí zase chumelil. Na chvíľu sa vyjasnilo, vzápätí všetko zahmlilo, menilo sa to ako vo sne. Ajhľa:
Človek ráno pozrie vonku , len pod snehom vidí stonku.
Vo chvíli sa vyjasní – mení sa to ako sny.
Premaľuje slnko svet, nehovor, že divov niet!
Človek sa zobudil vyspatý, svieži, teraz, v čase víchric, keď sa zotmí, tak už je tma. Žiadna elektrika, leda ak sviečky. A sme zase v starých časoch. Včera bolo treba odoslať na jazykovú úpravu časť novej knihy, tak si človek zbalil počítadlo do koženého vaku, čo si bol spravil na púte a pobral sa pešo do dediny. Väčšinu cestu prebehol. Keď bez elektriky, tak aj bez auta. Ako v starých, dobrých časoch pustovníčenia. No a teraz, v nových, dobrých časoch, zas máme iné radosti. Tuto, v horskom žľabe, fúka vietor tak dva razy do roka. Vtedy vyberieme spoza skrine draky a poď ho na konskú lúku. Ešte namaľovať tomu ohnivému zmajovi oči a zuby a už aj môže lietať. Človek ho vyrobil zo „špiliek“ a baliaceho papiera, podľa vzoru z detstva. Malí vrchári sa tešia. Aj najmenší vrchár chce držať draka zas a zas.
Do tváre mi vmietni, aký som ja pekný!
Preč sú babie letá, v severáku lieta.
Šarkanisko už si letí, tešia sa z toho aj deti.
Farebný je drak, má ho veru rád!
Pusť ma trochu hore, pozriem sa po hore!
Tak ja idem ďalej, zavej vetrík, zavej!
Ak vietor nás prinútil myslieť na drakov, keď už z drevárne aj tak odfúklo polovicu strechy, tak sneh nás prinútil myslieť na úrodu. Na hriadach máme ešte dáke kapusty, kaleráby a fazule. Zdá sa, že im sneh neublížil. Poriadny mráz ešte nebol. Tak uzimený zo studeného vetra dumeme, či sa predsa len asi neblíži zima.
Sneh nás nútil ísť na hriady a pozbierať kaleráby. Jedli sme ho všetci spolu, a chválili pri tom horu.
Ešte zasadiť cesnak a oziminu dvojzrnku. Zatiaľ sme to stihli len s deťmi v tatranskom vzdelávacom stredisku, domáce ozimné hriady sú ešte prázdne. A ponoriť ríbezľové výhonky, tiež zakoreniť egreše a samorodné viniče, v starom sade vykopať jablonky a nájsť im dobré miesto, bo na jar ich na čin zaštepiť. Hej, veru, máme čo robiť, ešte kým prídu tie dlhé zimné večery. Na tomto vtipe sa často smeje. Hej, prišli by aj dlhé zimné večery. Keby sme vypli elektriku. Nuž čo, človek nikdy nevie. Spoznáte to podľa toho, že budeme namiesto správ na medzisieti znova rozosielať letáky.
Snímky: LM, ŽS
