Predtým, ako na Slovensku padlo r. 2014 moratórium na ochranu pôdy, a tiež pred novelou ústavy SR v r. 2017, slovenskí prírodní pôdohospodári trúbili na poplach. Upozorňovali na to, že keď sa pôda stane voľným tovarom a jej vlastníctvo bude voľne dostupné pre neprehľadné podnikateľské kruhy zo zahraničia, občania SR budú mať ťažkosti.
Dnes, keď celé Slovensko, a aj Európa vie o vražde novinára, ktorý písal o pôsobení mafie v poľnohospodárstve, by si mohli média všimnúť to, čo v roku 2014 a 2017 odignorovali. Vtedy totiž ostali nepovšimnuté zhromaždenia prírodných poľnohospodárov z Gazdovskej obrody (pri o.z. Rodný kruh) a Ekotrendu Slovakia – Zväzu ekologického poľnohospodárstva.. Takisto ostali nepovšimnuté výzvy, ktoré tieto združenia rozoslali všetkým médiám.
4.4. 2014, ešte pred vypršaním moratória na voľný predaj slovenskej pôdy cudzincom (ktorí nemajú naše štátne občianstvo) sme žiadali ochranu pôdy Výzvou na záchranu slovenskej zeme. Cieľom tejto výzvy bolo zabezpečiť zákonný stav, ktorý by zabránil rozpredaj slovenskej pôdy cudzincom a nadnárodným kapitálovým pákam a spoločnostiam, vrátane domácich špekulantov. Odpoveď vlády a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bola taká, že NR SR schválila zákon (140/2014 Z.z. Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku), ktorým znevýhodnila a až znemožnila bežným občanom SR nákup pôdy nad 1/5 hektára, čo je rozloha, ktorá uživí tak jednu ovcu. Na uživenie rodiny treba v nížine aspoň hektár, na vrchoch podstatne viac. Veľkopodnikatelia s pôdou, ktorí mali na ministra Jahnátka zjavne výrazný vplyv, majú prístup k pôde v podstate neobmedzený, čo do veľkosti pozemku. A teda – veľkopodnikatelia môžu kupovať a vlastniť aj tisíce, aj desaťtisíce hektárov a pritom s pôdou sami vôbec nemusia pracovať. Môžu s ňou voľne obchodovať a v skutočnosti zabrániť prístup k pôde občanom, ktorí by na nej mohli hospodáriť mohli v prospech svojej väčšej potravinovej sebestačnosti a aj väčšej sebestačnosti krajiny. Zločinecký spôsob narábania s eurofondami a ďalším kapitálom viazaným na obchod s pôdou, chemikáliami, GM potravinami a ďalšie prejavmi neprírodného a neprirodzeného pôdohospodárstva majú za následok aj také javy, ako vylievanie dotačného mlieka do hnoja a pálenie obilia v tepelných elektrárňach. Čoby sa predkovia v hrobe obracali . A poniektorí právnici PPA (Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá pôsobí ako štátna inštitúcia) pritom ochraňovali záujmy veľkopodnikateľov na úkor občanom, napríklad udržiavaním prolongácie v zmluvách o prenájme pôdy. Nátlaky zahraničných i domácich neprehľadných podnikateľských subjektov na občanov, ktorí im nechceli predať pôdu, vtedy prebiehali prevažne skrytým spôsobom.
Vo výzve 4 zemské požiadavky (2017) je o.i. návrh na zákonné ustanovenie hornej hranice pôdy na 300 ha, čo je stále dosť veľká plocha na to, aby ju v skutočnosti mohla vôbec obhospodáriť jedna rodina so zamestnancami. Niektoré štáty EU takúto hranicu stanovenú majú, niektoré (napríklad Maďarsko) majú pôdu ústavne definovanú mimo bežného rámca voľného tovaru a zabezpečujú jej správu podstatne lepším spôsobom, ako SR. Pre úplnosť dodajme, že v tej dobe ešte boli za vyhradenie vlastníctva pôdy na území SR pre občanov tohto štátu pôdohospodári z Vidieckej platformy. Aj keď sa na jeseň v roku 2017 podarilo zmeniť Ústavu SR viacmenej formálne v prospech ochrany pôdy, žiadne sľúbené zákony, ktoré by na túto zmenu nenadviazali, prijaté neboli. A sľuby sa sľubujú a voda tečie a slovenská zem sa stráca…
Vláda sa hrá na podporu „mladých farmárov“, ktorých počet oproti pôvodným žiadostiam skresala na minimum a v konečnom dôsledku vytesnenie veľkého množstva žiadateľov nedôstojným jednaním a odradením žiadateľov jednostranným, svojvoľným menením podmienok zmluvy za chodu, vzbudzuje podozrenie, že došlo znova k uprednostneniu nejakých úzkych záujmových okruhov. Keby vláda podporila rodinné farmy širším ústavným a zákonným spôsobom, nemusela by sa hrať na chlebodarcu, ktorý milostivo prideľuje spoločné peniaze cez občanmi nepoznané úradnícke páky ktovieako vybratým podnikateľským subjektom. Lenže vláda nebola za tie roky ani len schopná právne zadefinovať rodinnú farmu, a nie to ešte ochraňovať prístup občanov SR k slovenskej pôde.
Z posledných správ vidíme, že prichádza čas, keď sa slovenský občan môže obávať nielen pohybu v niektorých častiach slovenskej krajiny, ale – ak nič s tým nespravíme – mohol by mať aj obavy o vlastný pozemok, na ktorý si môžu robiť zálusk akési čudné a neprehľadné záujmové skupiny. Takýto stav je napríklad v niektorých juhoamerických štátoch. Budeme aj my vydaní napospas mafiánskemu feudalizmu???
Teraz, keď nepomohli varovania, a zákerná vražda novinára a jeho priateľky zviditeľnila požiar, ktorý vypukol na slovenskej pôde, čo v skutočnosti je len malý vrcholec ľadovca v oblasti podnikania s pôdou v SR, je načase zvážiť, či toto je dobrý smer, ktorým sa pobralo slovenské pôdohospodárstvo pod taktovkou neprehľadných záujmových skupín. Alebo – či sa tu niečo aj skutočne zmení a či zabezpečíme prístup slovenských občanov a ďalších pokolení k pôde, na ktorej žijeme.
Články týkajúci sa ochrany pôdy:
4 zemské požiadavky (predložené 11.4. 2017)
1. „Pôda si zasluhuje zvláštnu ústavnú ochranu. Pôda nie je voľný tovar. Pôda je národným bohatstvom“.
2. „Pôda je podmienkou nášho prežitia. Zem a pôda sú spoločné životné prostredie. Preto ju možno spravovať a obhospodarovať len v súlade s prírodnou rovnováhou (ekosystémom). Na území SR nech je zakázané používanie prípravkov ohrozujúcich zdravie a prírodu, ako aj pestovanie geneticky modifikovaných plodín.“
3. „Vlastníctvo pôdy na území SR je vyhradené občanom SR, združeniam občanov SR, ustanovizniam a štátu slovenských občanov – Slovenskej republike. Prenajatie pôdy je možné zmluvne dohodnúť len na dobu do 10 rokov (bez prolongácie). Žiadame udržať predkupné právo pre spoluvlastníkov pôdy. Žiadame urýchlene riešiť otázku potravinovej bezpečnosti SR a umožniť rozvoj rodinných gazdovstiev.“
4. „Je potrebné zabezpečiť ochranu pred špekulatívnym kapitálom, pred ovládnutím rozľahlých území sústredenou mocou. Preto je potrebné stanoviť hornú hranicu rozlohy pôdy, ktorú môže vlastniť občan (fyzická osoba) – navrhujeme 300 ha a tiež stanoviť hornú hranicu, ktorú môže vlastniť združenie občanov, v závislosti na podobe združenia.“
Dodatok: „Žiadame, aby boli zrušené súčasné právne normy, ktoré bránia slovenským občanom pri kúpe pôdy o rozlohe nad pätinu hektára, ak nie sú podnikateľmi, ak nemajú odborné vzdelanie, určitý vek a inými obmedzeniami, ktoré znevýhodňujú tradičných gazdov a ďalších prírodných pôdohospodárov.“
Petícia za ústavnú ochranu pôdy – 4 zemské požiadavky
Zdôvodnenie 4 zemských požiadaviek: Prečo takto a prečo teraz?
Výzva na záchranu slovenskej Zeme – 4.4.2014
Zobuď sa, vstaň z postele a urob niečo pre našu Zem!
Ochrana pôdy v Ústave SR: Slovenská pôda už nemá byť bežným spotrebným tovarom!
3 roky Výzvy na záchranu slovenskej Zeme. Pôda sa naďalej rozpredáva!
Tichá samovražda národa slovenského: Ako sa nestarať o pôdu s blokádou oficiálnych médií
Aby zákon na ochranu pôdy slovenských gazdov nezničil: BUDÚ MAŤ PÔDU IBA PODNIKATELIA?
Aktivity na ochranu pôdy môžu priniesť ovocie: NÁRODNÁ RADA BUDE RIEŠIŤ PÔDU
NAŠU ZEM OBETOVALI V MENE EURÓPSKEJ IDEOLÓGIE
Národ spí? Vlastná Zem nás nezaujíma?
BUDÚ MAŤ PÔDU IBA PODNIKATELIA?
NECHAJÚ SI SLOVÁCI ROZPREDAŤ PôDU POD NOHAMI?
O ROZPREDAJI PôDY CUDZINCOM / Má byť pôda bežný tovar alebo poklad národný?
Deň Zeme s vybudeným vedomím a hudbou: Zhromaždenie za ústavnú ochranu pôdy
Ako sme na námestí iskru kresali a našej Zeme sa zastali…