Láskava píše:
Materské mlieko rastie spolu s dieťaťom. Nie je nedostatočné, takže netreba dojčenie
dopĺňať umelo vitamínmi a nikdy nie je „už zbytočné“, pretože jeho zloženie sa časom mení podľa potrieb dieťaťa. Matka Príroda nie je zábudlivá, že by nenamiešala do mlieka niečo, čo dieťa potrebuje, ale vraj v mlieku to nie je. Svetový priemer v dĺžke dojčenia je vyše 4 roky.
V informačných (skôr mätúcich ) materiáloch pre mamičky môžeme objaviť „perly“ ako: „každá zodpovedná matka predsa vie, že sa má vyhýbať cibule, cesnaku, fazuli, plesňovým syrom…alebo: pred a po dojčení si dôkladne umyjeme prsia mydlom a po dojčení aj nakrémujeme krémom pre dojčiace matky…alebo: starostlivá matka siahne po plnohodnotnej vyváženej náhrade materského mlieka obsahujúcej všetko potrebné… .
Ak teda prirodzenou cestou udržiavame prostredie nášho žalúdka a čriev v čistote a pohybe, ak miesto očkovania dávame svojmu dieťaťu hryzkať (bezzubému žužlať) cibuľové a pórové listy (najmä po návštevách a detských ihriskách), sme nezodpovedné? Ak dôverujeme viac pôsobeniu čistiacej a liečivej sily materského mlieka na kožu, než farmaceutickému priemyslu, sme nedôsledné? Ak sme si isté, že naše vlastné mlieko obsahuje všetko potrebné, sme nestarostlivé? Nie, milé mamy. Sme skutočné, silné a odolné.
V pôrodnici by sme mohli podľahnúť mäsiarskemu prístupu k novorodeniatkam – jatočným teliatkam: napichať, ožiariť, sledovať váhu. Zdravotný personál neohodnotí, že dieťa nemá žltačku, že je zdravé, že neplače, že matka má dlho mledzivo (kolostrum). Niektorým mamám sa začne tučné priberajúce mliečko tvoriť až na 5 deň. To ale sestričky nezaujíma. Najdôležitejšia je pre ne tabuľková váha a odber sušeného mlieka zo skladu. Nuž, tak sa ohodnoťme sami a buďme hrdé na svoje mlieko, aj keď sa z neho nepriberá tak rýchlo, ako z náhradného.
Jedna príliš milo sa usmievajúca pani lektorka „anjelských seminárov ma s „úprimnou láskou v srdci upozorňovala , že nie je dobré dlho dojčiť dieťa, pretože v ňom vypestujem závislosť. Dostala som mnoho ďalších dobroprajných upozornení, v rozsahu od nebezpečného rozmaznávania dieťaťa až po moje trvalé nezvratné pribratie. Strašné predpovede sa ale nenaplnili. Moje dieťa sa odstavilo samo. Jedného večera som mu ponúkla mlieko a ono mi odpovedalo: „Mama, však môžeme ráno, dobre?“ Bol to prejav samostatnosti. Vnútorné orgány, mozog, nervy, imunitný systém, aj osobnosť boli pripravené na prvý let. Ešte sme to dolaďovali asi pol roka. Pili sme mliečko skoro každé ráno, cez deň takmer vôbec a večer len občas- najmä po vzrušujúcich zážitkoch ako výlety, návštevy, festivaly a iné dobrodružstvá. Ja som mala mlieka stále menej a menej, až sa jeho potreba rozplynula v toku dní. A keďže som sa už programovo nenapchávala kvôli mlieku, prirodzene som schudla bez diéty v priebehu 1 roka do pôvodného objemu.
Kedy začať prikrmovať tuhou stravou? Čo by nám mohlo naznačiť, že metabolizmus dieťaťa je pripravený na spracovanie príkrmov? Čo potrebujú tvory k tomu, aby rozhrýzli potravu? No predsa zuby! Prvé smiešne zúbky vytŕčajúce z ďasna sú signálom, že bruško čaká na prvú kašu.
Komunikácia medzi matkou a dieťaťom môže byť dokonalá. Pýtajme sa a dostaneme odpovede.
foto archiv
podobné články:
