Žiarislav píše:
Je to z duchovného hľadiska zaujímavá otázka: Môže islam ohroziť slovanskú kultúru? Ako obyčajne, názory môžu byť rôzne. A takisto odpovede na rôzne názory sú rôzne. Skúsme sa ale pozrieť na túto otázku z dejinného hľadiska.
Údaje z rôznych zdrojov nasvedčujú tomu, že z veľkých náboženstiev má islam najväčšie prírastky. Jednak – prirodzené, spôsobené pomerne vysokým počtom detí. A jednak prírastky zo strany tých, ktorí dobrovoľne, alebo pod menším, či väčším nátlakom pristúpili na islamskú vieru.
„Menší nátlak“ by sme mohli vzhliadnuť v prípade, že jeden z manželov islam nevyznával, ale očakáva sa od neho pri vstupe do manželstva prestúpenie na vieru. Väčší nátlak môžeme vzhliadnuť napríklad na územiach ovládaných Islamským štátom, ale aj v rôznych iných krajinách. Islam je rozšírený v arabských krajinách, ale taktiež v Indonézii, Indii, jeho vplyv už vidíme vo väčšine Afriky. V poslednej dobe výrazný postup zaznamenáva v Západnej Európe. Tam islamské menšiny, pochádzajúce prevažne z arabských a afrických štátov, z roka na rok rastú. Vzhľadom k tomu, že vo väčšine západoeurópskych krajín ich počet je výrazne nižší, ako 10 percent, zatiaľ nemajú až tak veľký vplyv. Demografické štúdie však naznačujú, že ak by sa doterajší prírastok islamského obyvateľstva ešte niekoľko desaťročí udržal, bola by to len otázka času, kedy budú mať obyvatelia moslimského vyznania v niektorých západoeurópskych krajinách určujúci vplyv. V tomto smere je zaujímavé, že Slovensko je Západnej Európe podriadené ekonomicky a v rámci severoatlantického paktu aj vojensky. Pripomeňme, že po kresťanskom prevrate v centrách Ríma v krátkom čase ustanovili vládnúci náboženský režim (na rozdiel od rímskeho polyteizmu) v takmer všetkých ríšskych provinciách. Z tohto hľadiska by lipnutie na Západe nemuselo byť pre nás dlhodobo príliš bezpečné. V týchto súvislostiach, v záujme duchovnej obranyschopnosti, by bolo zaujímavé uvažovať o obrode kultúr slovanských na ich vlastnom základe. Teda mimo dobových politických a náboženských siločiar, ktoré Slovanov len rozdeľujú a spôsobujú im ťažkosti, pnutia a boje.
Na Slovensku je podľa zverejnených údajov len niečo cez 1 500 vyznávačov koránu a patria k nim aj slovenské manželky islamských prisťahovalcov. Slovensko nie výraznému prisťahovalectvu v tomto smere otvorené, za čo ho aj kritizovali multikulturalistické kruhy. V krajinách, kde obyvateľstvo islamskej viery prevažuje, sa multikulturalizmu tamojšie menšiny spravidla netešia. Táto kultúra patrí spolu s judaizmom a kresťanstvom k monoteistickým náboženstvám so starozákonnym (abrahamovským) základom. Tieto kultúry na územiach, kde dosahujú väčšinový vplyv, majú sklony riadiť štát a to takým spôsobom, aby si zachovali, alebo podľa možnosti upevnili a rozšírili svoje panstvo – dominanciu. Kedysi sa šírili na úkor polyteistických kultúr, dnes, hlavne moslimská kultúra, získava prívržencov aj medzi ateistami. Všetky tri spomínané kultúry prejavovali v dejinách absolutistické sklony. Židia však svoju vieru nešíria medzi „gojmi“ (Nežidmi) a tak ich rozpínavosť (expanzia) nemôže byť plošná. Kresťania a Moslimovia sa snažia šíriť „obrátením pohanov“, teda inovercov, alebo nevercov.
V médiách sa mnoho píše o moslimskom práve „šaria“. Podľa tohto náboženského práva, ktoré je v niektorých štátoch ustanovené ako štátne, sú za „prehrešky voči viere“ uplatňované aj rôzne telesné tresty, od bičovania, cez zohavenie až po trest smrti. Podobné právo v našich oblastiach kedysi uplatňovali žido-kresťanské cirkvi. Na našom území ho ustanovili Konštantín a Metod v Súdnom zákonníku pre ľud. Vyhnanie ženy s deťmi, odrezanie nosa a predanie do otroctva, to boli pri šírení kresťanstva bežné tresty. Toto právo vychádzalo z Byzantského zákonníka Ekloga a okrem spomenutých trestov k nemu patrilo aj oholenie vlasov, odrezanie jazyka, odseknutie rúk, až po trest smrti, vrátane útrpného. V stredoveku sa tieto právne normy viackrát upravovali a až novovek priniesol oslobodenie sa od uplatňovania náboženských právnych noriem. V niektorých štátoch blízkeho východu však telesné tresty zotrvali dodnes a sú to práve niektoré krajiny s vládnucim islamským náboženstvom, kde sa takéto tresty, a to aj verejne, uplatňujú. Samotný korán – uctievaná kniha moslimov, to síce nenariaďuje, podobne, ako v časoch šírenia kresťanstva to nenariaďovala biblia. Pravzory absolutistického prístupu náboženských vodcov obsiahnuté v Starom zákone však majú na uctievačov monoteistických náboženstiev dodnes veľký vplyv. Na našom území trvalo vyše tisíc rokov, kým sme sa v niektorých prejavoch navrátili k slobodnejšiemu zriadeniu, ktoré sa viac podobá na zriadenie Slovanov v čase slobody nášho, pôvodného duchovna, ako na obdobie vlády monoteistickej cirkvi. Možnože ako ten, kto prekonal nejakú nemoc, môže mať voči nej imunitu, tak aj ten, kto prekonal nejaký spoločenský útlak, by mohol mať voči podobným vplyvom určitú obranyschopnosť. Môžeme si byť istí, že v podmienkach náboženského absolutizmu by sme naši pôvodnú kultúru rozvíjať nemohli. V časoch expanzie kresťanstva toto náboženstvo s výnimkou arabských krajín, Indie, Číny, Japonska, budhistických krajín, časti Afriky a niekoľkých Eskimákov, dobyli cirkvi takmer celý pozemský svet. Budeme sa musieť snažiť v duchovnom vývoji, aby sa náš svet už neuberal týmto smerom. Môžeme byť priateľskí voči všetkým kultúram sveta, pokiaľ nás nechcú ovládnuť. Ale snažiť sa budeme musieť, ak si chceme svoj vývoj obhájiť.
Sledujte dnes Rodnú cestu na Slobodnom vysielači o 17:00! Budeme sa zhovárať o týchto veciach.
Titulkový blok reláce Rodná cesta:
30.9. – Rodná cesta na Slobodnom vysielači – Ohrozí islam slovanský svet? – Je islám zlúčiteľný s pôvodným slovanským duchovnom? – Čo je islamské právo šaria? – Ako sa líši od Veľkomoravského cirkevného zákonníka? – V čom sa islamský a cirkevný zákonník podobajú? – Máme už imunitu voči náboženskému absolutizmu? – Aké náboženstvá sa budú vyučovať v školách?
zdroj obrazku: http://www.tripzone.cz/content_img_cs/001/istanbul-mesita-sultan-ahmed-modra-mesita-w-1933.jpg
