rozhovor so Žiarislavom:
Žiarislav, keď boli prezidentské voľby, dal si všetkým kandidátom také isté otázky, ktoré sa týkali ich postoja k nášmu pôvodnému duchu, prírode a prírodnému hospodárstvu. Urobil si tak aj teraz, v prípade parlamentných volieb?
Nie. Vo voľbách do NR SR si strany vopred určujú svoj program, takže v ňom sa už vyjadrili. Nemusíme im na Rodnej ceste robiť reklamu na úkor našich cieľov a teda aj cieľov našich čitateľov. A okrem toho, ak to nie sú vyslovene nové strany, z ich minulého obdobia je známe, či sa o naše ciele pričinili, alebo nie.
A pričinili sa niektoré? Alebo – majú to v programe?
Zatiaľ to tak nevyzerá, že by to celostne mali. Napríklad z Výzvy o uzákonenie pôvodných sviatkov sme nikdy nič nepočuli zo ševelenia snemu, takže sme stále v stave akoby duchovnej okupácie. Nemáme žiadne Dušičky, žiadne Svätenie jari, žiadny Letný Slnovrat, nič z pôvodnej kultúry, ani ako pamätný deň, čo by nemusela byť ťažkosť, keď pôvodné sviatky si takto uctili národy Pobaltia, severnej Európy a aj niektoré ďalšie. Nejde len o sviatky, o ich názvy, ale o kultúru predkov, ktorá má presahy do všetkých oblastí života. Ak niekto počul, že by to nejaký poslanec niekedy niečo také predniesol, nech dá vedieť. Hneď by sme to prebrali na najbližšom sneme a určite by sme o tom písali.
Bolo by to preňho riskantné.
Chudák poslanec. Bolo by to preňho riskantné. Ale pre to by ho určite neodpravili. Ale pre nás je riskantné dať na nejakú dedinu deti do školy, kde sa vyučuje náboženstvo a o pôvodnej kultúre takmer nič. A len preto , že nie je odluka, a teda pre nás sloboda, sa hneď nevzdáme cieľov a nenamažeme si hlavu blatom. Ak by to pre poslancov bolo riskantné, tak nech je jasné, že my sme tam poslancov nevyslali. A pritom by sme podľa rôznych prepočtov mohli poslať jedného až desiatich poslancov.
Ako to myslíš?
Jednoducho. Ak by šlo len o ľudí z okruhu pôvodného – prírodného duchovna, tak by sme na základe sčítania ľudu z r. 2010 poslali jedného poslanca, ak by šlo aj o ďalších občanov, ktorí sa duchovne pohybujú v úrovniach od pôvodného – prírodného duchovna po rôzne panteistické, celostné prírodné poňatia, tak by sme uživili jednu parlamentnú stranu.
Nebolo by dobré ju založiť?
Básnická otázka.
Prečo, ty by si do toho nešiel?
Človek má inú prácu a poslanie. Nepotrebuje na to parlament. A ani nie je isté, či by to bol dobrý postup. V tejto dobe určite nie.
Prečo? Napríklad združenie Gazdovská obroda. Zvolal si zhromaždenie a v priebehu niekoľkých týždňov sa pobalilo 250 ľudí. A naklonených bolo tisíce.
No to je práve tá práca. Nie je politická. Každý gazda si volí, koho chce. Gazdovská obroda, tak, ako aj celý Rodný kruh, to je spoločnosť slobodných bytostí, neohraničených politikou ani náboženstvom. Nikdy som nehovoril iným, koho majú voliť. Aj v našej hudobnej skupine Bytosti sme vždy uznávali každého právo na voľbu a hodnotiť hudobníkov podľa politického smerovania je slaboduché. Podobne to človek vidí s gazdami. Ale je zrejmé, že smerovanie k prírode a prirodzenosti je v našich kruhoch a v mojej práci celkom zreteľné.
Dobre. 
Ale prírodné ciele sú vo viacerých stranách deklarované.
V niektorých áno, napríklad otázka ústavnej ochrany vody, alebo zvýšenia potravinovej sebestačnosti, čo je otázka aj prírodná aj národná. Mikuláš Huba napríklad zverejnil zoznam prírodných aktivistov vo viacerých stranách. Samozrejme, je to obmedzené tým, kto je a kto už nie je prírodný aktivista. V podstate naše obrodenecké kruhy do toho súdka nezaraďujú. Keď sme pred takmer dvoma rokmi usporiadali v Bratislave Zhromaždenie za Matku Zem, súčasťou našej Výzvy za záchranu slovenskej zeme a vody bola aj požiadavka právnej ochrany vody. Oslovilo to mnoho ľudí, dokonca aj niektorých politikov.
Potom sa dosť hovorilo o ochrane pôdy a vyšiel aj nejaký zákon…
Áno, z nášho hľadiska by určite mohol vyjsť lepší. Prinajmenšom menej zlý. Narážalo to na zákonodarstvo EÚ, ktoré z nášho hľadiska dobrý zákon nepovoľovalo a preto aj okrem iného vyšiel ten horší. Slovensko sa vzdalo zvrchovanosti v prospech Únie, takže naše zákony sú a v otázke prístupu k prírodným živlom podriadené zákonom EÚ.
Tvoje ciele, ktoré zdieľa mnoho ľudí z hnutia Rodný kruh, ale nie sú len prírodné. Týkajú sa aj národnej identity a táto je hybnou silou viacerých strán.
Áno, otázka je, čo si oni predstavujú ako národnú identitu. Človek si tak zbežne všimol tri také „národné sily“. Jednu vládnu, ktorá má v určitých smeroch aj túto črtu, druhú najskôr o chvíľu spoluvládnu a tretiu akože protivládnu, mimosnemovú. Všetky tieto tri sily ohurujú ústami svojich vedúcich niektorých svojich voličov cirkevníctvom a kresťanskosťou, aspoň slovnou. Osobne by som sa necítil byť kresťanom, keby som vylúčil z národa svojho deda ateistu a svoju prababku vedmu, teda panteistku. Všetci Slováci sú súčasťou národa, aj kresťania, teda aspoň prehlásení, aj pôvodní, teda vedomeckí, aj ateisti a potom sú tu aj iné medzipolohy alebo polohy. Takzvané národné strany sa vzdali celostných voličov a síce azda nie v týchto, ale v budúcich voľbách sa im to možno vypomstí. Uverili sfalšovaným štatistikám, podľa ktorých sme aj my takmer všetci cirkevníci, vrátane mňa, ale tak to nie je. Zradili Slovákov, ktorí sa k biblickému náboženstvu nehlásia a pritom sa hlásia ku slovenskej svojeti. To, že nechceme byť vystavení moslimskej invázii, ešte neznamená, že by sme sa len preto mali hlásiť k invázii biblického duchovna, ktorého predstavitelia zotročili občanov duchovna pôvodného.
To znamená , že nepôjdeš voliť?
Človek na vedomeckej a teda duchaplnej ceste si položí otázku: Kto predstavuje moje ciele? Ak je slabý , tak sa kýva v smere politických vetrov, návnad, mušiek, háčikov. A potom sa chytí. Napríklad volí nepriateľa svojho nepriateľa. Nie svojho priateľa. To je ako keby niekto nemal rád nejakú ženu a vzal by si za manželku zo zásady jej nepriateľku. To je aký postup? Kto je tu gazda? Ty si hospodár a ideš poslať s dôverou zodpovedného poslanca, alebo je poslanec tvojim pánom a si vlastne otrok, nevoľník, následok okolitých ruchov, ryba na háku? Človek ak je hospodár svojej cesty, nepošle nikoho bez hĺbkového uváženia. A teda je jasné, že nik sa nemôže preukázať poslaneckým preukazom (mandátom) v tejto oblasti. Každý nech volí koho chce a každý kto je na vedomeckom chodníku nech nedáva svoj hlas a teda svoju silu niekomu, kto si to nezaslúži.
Mnohí hovoria, že kto nevolí, volí veľké strany.
Nie je to tak. Kto nevolí, prenechá hru ostatným, hlavne keď aj tak nemôže vyhrať. Ak nik nepredstavuje náš program, tak ani my nevoľme nikoho. Nenechajme sa vydierať. Aké silné strany? Pobežíš k voľbám len preto, aby nevyhral Smer, ktorý považuje vývoz vody za protizákonný, ale zvolím protistranu, ktorá vývoz vodných zdrojov povolí a navyše nás takisto udrží v neodluke? To je už aké zavádzanie? Keď vedúci najväčšej strany na naše otázky neodpovedal, v čase prezidentskej kampane, tak podobne sa správajú iní. Veľkí, či malí. Sú podobní. Z činných kandidujúcich politikov vtedy odpovedala len poslankyňa Helena Mezenská, ktorá sa pozrieť sama od seba aj na naše zhromaždenie Za záchranu našej Zeme. Pravda, nevieme o tom, že by strana, v ktorej pracuje, presadzovala naše základné ciele. Celkovo vzaté, ak sa ti páči program nejakej strany alebo osoby a dôveruješ jej, tak ju voľ. A čo si nezvolíš, za to nenesieš zodpovednosť. Ktorá „malá strana“ napĺňa naše ciele? Ak taká je, daj vedieť.
Takže – žiadnu stranu neodporučíš do týchto volieb?
Nech každý zváži, kde je jeho cesta a komu prepožičia svoju silu. Zo všetkou zodpovednosťou, človek sa bude venovať záhrade. Môžeme byť priateľmi, nezáväzne, ako oni sú nám, tak aj my, ale nemusíme ich voliť. Keď sa o našu priazeň prihlásia, keď nám dajú slovo, že ponesú naše poslanie, potom aj naši dôstojní môžu im odovzdať poslanie. Bez nátlaku, zodpovedne.
-rc-
