z knihy Ľudové kožušníctvo na Slovensku
Žiarislav píše:
Dnes v noci prišla k človekovi Babka. Už je to mnoho rokov, čo nežije v tomto svete. Len prišla, mlčky niečo povedala a potom odišla. Odkaz dala pisateľovi. A pisateľ dáva ďalší odkaz čitateľovi.
Robíte chybu, keď sa na svojich predkov pozeráte ako na mŕtvoly. Nie sú mŕtvi. Živa má svoje chody. Prejavený život sa napája na neprejavený život, aby sa cez bránu neprejavenosti znova prejavoval.
Predkovia nie sú mŕtvi. Keď sme boli malí, chodili sme do farského dvora. Preškrabali sme sa cez stenu a skočili sme do nádvoria. Bol tam strašidelný čierny koč so strašidelnou čiernou čipkovanou výzdobou. Okolo neho bola burina väčšia ako my. Hrali sme tam skrývačku. Vtedy bolo veľmi veľa detí a menej starých ľudí. Občas niekto zomrel. Vtedy ten koč asi vybrali a odviezli ho na ňom. Nikdy sme to nevideli. Nechceli by sme aby nás viezli na takom koči.
Predkovia nie sú mŕtvi. Človeku sa nikdy nesnívajú nehybní, v jame, nahnití ani skamenení. Vždy sa snívajú živí. A ´varujú pred zlým, alebo dávajú dobré rady. V našom rodnom duchovne je zvyk – Na Dušičky sa s predkami stretávať. Hodovať s nimi – hodovať ako hodinu hodnú s nimi tráviť. Dať im obetiny, chváliť spolu dary, jesť, piť a tancovať a spievať piesne, aj také, ktoré oni poznajú. V jazyku, ktorý oni poznajú.
Predvčerom bol u mňa hosť – že zakladá s cudzincami nejakú spoločnosť, všetko v cudzích slovách a výrazoch, aby mohli celozemsky spolu prijímať myšlienky a „prostriedky“. teda – peniaze. Človek ho skarhal – že prečo na dušičky jazdí do cudziny zachraňovať Zem, keď zem je závislá na tom, ako sa spájame s ňou, so našimi živlami, s našimi divmi, cez prírodné duchovno predkov. Jeho starý rodičia by mu asi nerozumeli. Človek odmietol sektory a granty a vypovedal takú myšlienku zo svojho stredu. My nie sme kolónia, my sme všehomír. Naši predkovia nám k tomu dávajú silu. S úctou k iným, s vierou k rodnému, sme deti Matky Zeme, sme synovia a dcéry Všehomíra. A tento svet je nielen náš. V súlade s povesťou o troch grošoch môžeme povedať, že sme v našom svete, vo svete našich predkov a vo svete našich potomkov. Medzi našimi predkami a potomkami, či nasledovníkmi, je len jedna tenká hranica. Sme to my.
Podobné články:
- – 25. 10.15 – DUŠIČKOVÉ STRETNUTIE – na Medzi nad Kokavou n. Rim. viacejTU
8.10.15 Dušičkový Tanec duchov – tradičný aj novodrevo
články k Dušičkám
