BRANISLAV KOVÁR KNIHU ZARADIL CHYBNE
V našom kultúrnom prostredí sa stávajú stále viac populárne knižné tituly, ktoré veľmi pochybným spôsobom spracovali rôzne historické témy, a možno povedať, že skôr, než by ponúkali podnetnú alternatívu, narúšajú aj základné historické a kultúrne povedomie u neznalých čitateľov. Z tohto hľadiska je dôležité, aby odborníci v primeranej miere venovali pozornosť i reflexii takýchto negatívnych javov. O niečo podobné sa pokúša aj Branislav Kovár vo svojom blogu na portáli historyweb. Článok 5 zbytočných kníh o „histórii” nie je síce odbornou recenziou, ale prezentuje svoj úsudok z pozície odbornej autority. V tomto prípade sa javí problematickým zaradenie knihy Návrat Slovenov v duchu a slove medzi tituly, ktoré právom možno pokladať skôr za škodlivé, alebo ako píše autor článku – zbytočné. Možno pre to nájsť viacero dôvodov, z ktorých spomeniem najmä tieto:
Návrat Slovenov nie je kniha o histórii (aj keď pracuje s viacerými prameňmi z historických vied) a na rozdiel od ostatných spomenutých kníh ani nemá žiadne ambície prepisovať dejiny alebo spochybňovať aktuálne vedecké poznatky v tejto oblasti. Ostatné knihy spomenuté v článku majú výraznú spoločnú črtu, a tou je silný konšpiračný nádych či budovanie predstavy, že nám niekto (odborníci) niečo tají, alebo nám klame. Táto črta v knihe Mira Žiarislava Švického nie je prítomná. Jej autor sa nesnaží stavať do opozície voči odborníkom v oblasti histórie a nespochybňuje ich prácu. Naopak, čerpá z množstva prameňov, s ktorými bežne pracujú aj vedecké texty.
Pre knihy uvedené v článku je typické pracovanie s pochybnými zdrojmi a často využívajú ako ťažiskové pramene texty, ktoré sú známe falzifikáty. Na druhej strane kniha Návrat Slovenov, napriek tomu, že nie je odbornou publikáciou, nesie viaceré jej charakteristiky, keď sa autor snaží bohato dokladať svoje poznatky najmä známymi dielami odborníkov a pochybným zdrojom sa vyhýba. Už len pri zbežnom listovaní pseudohistorických možno nájsť príklady nehorázneho zavádzania, prekrúcania alebo lží na každej strane. Toto o knihe Návrat Slovenov vôbec nemožno povedať.
Pre väčšinu súčasných ezoterických autorov zasahujúcich do oblasti histórie je typické voľné narábanie s rôznymi asociáciami, a to najmä v oblasti etymológie. Inak povedané – vytvárajú súvislosti aj tam, kde nie sú, a na základe tohto interpretujú historické fakty. Žiarislav sa snaží odvolávať na poznatky etymológov, a nie ich prácu suplovať.
Kniha Návrat Slovenov by si zaslúžila dôkladnejšiu kritiku. Napriek tomu, že nejde o vedecký text, možno jej vytknúť viacero vecí. Niektoré pojmy, s ktorými autor pracuje, by potrebovali vypracovať jasné definície. Autor s nimi niekedy narába príliš voľne. Nie vždy sú použité tak, ako ich odborníci poznajú, a to tiež môže byť jedna z prekážok, ktoré bránia knihu čítať bez pocitu, že tam niečo nesedí. Žiarislavovi je vytýkané, že skôr naznačuje, než by niečo priamo tvrdil. Toto je však bežné aj vo vedeckých textoch, ak nemáme dostatok údajov a intelektuálna skromnosť nedovoľuje len tak niečo priamo povedať. Stále je tu však veľa priestoru na kritiku jeho interpretácií, ktoré nie sú vždy konvenčné. Je na škodu, že B. Kovár vo svojom článku napísal len pár poznámok, ktoré však ani len nezodpovedajú tomu, čo sa v knihe uvádza. Môžu tak pôsobiť zavádzajúco alebo povrchne. (Podrobnosti si autor knihy výstižne obhájil vo svojej reakcii na blog.)
Každé dielo treba čítať s porozumením a s ohľadom na kontext. Ako som už spomenul, Žiarislav má iné ambície a intencie ako autori ostatných uvedeních kníh. Azda možno povedať, že jeho kniha má za cieľ zmapovať kultúrno-historické zázemie prírodného duchovna, ktoré sa zakladá na slovanskej identite, s prihliadnutím na širšie súvislosti. Charakter práce má bližšie skôr k etnológii a text sa zameriava na formovanie duchovna pre dnešného človeka s priahliadnutím na minulosť. Hodnotiť ju len ako knihu o histórii by bola chyba. Na druhej strane však treba kriticky upozorniť aj na konkrétne faktické nedostatky, ktoré obsahuje. Ak majú historici pocit, že Návrat Slovenov príliš zasahuje do ich oblasti pôsobnosti, mohol by sa niekto z nich podujať serióznej kritike s prihliadnutím na charakter knihy.
Na základe vlastných skúseností môžem povedať, že je Žiarislav na rozdiel od rôznych pseudohistorikov schopný reflexie a vecná kritika mu môže napomôcť. Nie každý, kto nepochádza z radov vyškolených odborníkov je nepriateľ poznania, ktorý sa snaží obohacovať na vytváraní senzácií. Kniha Návrat Slovenov si už získala istú popularitu medzi čitateľmi a mohla by zastávať v danej oblasti aj populárno-náučnú funkciu, a teda práve to, čo nám na Slovensku v súčasnosti chýba. Ak sa potrebujeme výrazne ohradiť voči rôznym špekulatívnym spisovateľom produkujúcim knihy, ktoré sú skôr komerčné než užitočné, bolo by múdre zachovať si aj určitú vnímavosť, ktorá nám umožňuje rozoznať, čo je naozaj zbytočné a čo nie.
Nemožno nikomu uprieť vlastný názor, no s ním prichádza aj istá zodpovednosť. U tých, ktorí vystupujú z pozície odbornej autority by tento zmysel mal byť ešte silnejší. Vzhľadom na uvedené dôvody s názorom na zaradenie Návratu Slovenov v duchu a slove medzi knihy plné nezmyslov a pseudohistorické braky nesúhlasím.
11.7.2016
Mgr. Lukáš Procháska, PhD.
