Ovocie naše z kríkov sadených. 1. ríbezle a egreše

Ovocie rastie na kríkoch domácich i na kríkov divých. Na Medzi máme nasadené rôzne úžitkové kriačiny. Ríbezle čierne, červené, ba i biele (žlté), egreše červené i svetlé, josty, šľachtené  čučoriedky i brusnice, maliny, ostružiny i ostružino-maliny, muchovník i rakytníky, drienku šľachtenú i divú a čierne bazy. Nadivoko nám tu rastú okrem bazy aj trnky, šípky, hloh, liesky, borievky. Niektoré z plodov týchto kríkov využívame občasne, niektoré však celkom pravidelne. Hlavne tie sadené. Dnes by sme mohli napísať niečo o tých najčastejšie pestovaných – o ríbezliach.

Ešte pár dní a budú zrelé.

RÍBEZLE

Po čiernych sa zapaľujú aj červené.

Načo sú dobré biele ríbezle? Napríklad na jedenie!

Prečo pestovať ríbezle? Predovšetkým – pre ovocie. Bobuľky čierne, červené i žlté chutia znamenite. Ako deti sme si ich rozpučili lyžičkou v hrnčeku a tak každý deň v dobe zrenia jedli.  Alebo – rozpučené zmiešali s medom, či s cukrom a niekedy aj so smotanou. Dnes s tvarohom, alebo jogurtom (domácimm). Chutné a hlavne výživné a zdravé sú samozrejme aj v kaši, najlepšie, keď ich pridáme surové. Dajú sa aj zmraziť a využiť v mesiacoch, keď už ich na kríkoch nieto. Tepelne neupravené ríbezle obsahujú podstatne viac vitamínu C, ako citrón. Okrem toho obsahujú mnoho ďalších, rôznych živín. Odšťavením vzniká mušt, ktorý sa môže zmiešať napríklad s jablkovým a aj v zriedenom stave dodá tomu výraznú chuť. Z ríbezlí sa dá vyrobiť aj sirup. A tiež chutný je lekvár, ríbezle majú veľa rôsoloviny. Na východe Slovenska ich označujú tiež ako viničky, to preto, lebo v chladnejších oblastiach, kde sa neurodí hrozno, možno z nich vyrobiť ovocné víno. Pridaním medu, ktorý – zmiešaný s vodou – treba zahriať a pozbierať z neho penu, sa dá vyrobiť ovocná medovina a to bez továrenských kvasiniek, keďže ríbezle kvasia prirodzene dobre a „potiahnu“ aj kvasenie medu. Na tento účel ich treba rozgniavniť rukou (po odležaní), alebo inak spučiť. Dočasne sa dajú uskladniť samozrejme i mrazením a neskôr použiť napríklad do kaše, do koláča a podobne. Samozrejme, že kašu možno ochutiť i čerstvými ríbezľami, ak je práve ich doba. No a ak chceme udržať ich živiny, môžeme ich dočasu odložiť i do komory, alebo do chladničky. Dlhšie vydržia, ak ich spučíme s medom. Všakovaké, ešte aj iné veci, možno s ríbezľami vyhútať. A urobiť. Okrem plodov možno do čaju (záparu) použiť ríbezľové listy. Zrelé plody celkom slušne farbia, hlavne čierne ríbezle – na krvavočerveno. Farbivo sa mení na modrasté, napríklad pri styku s mydlom.

Bobuľe sú to poriadne.

Ako sadiť ríbezle? Najľahšie sa rozmnožujú odrezkami, alebo ponáraním. V skorej jari dáme odrezky ríbezľových konárov do vody a keď pustia korene, tak ich dáme do zeme pomiešanej s vyzretým hnojom, či už živočíšnym (maštaľným) alebo rastlinným (kompostom). Treba ich v suchších dňoch zalievať.  Najľahšie sa sadia na jeseň, keď sa ujmú aj bez zalievania. Pisateľovi sa ujali aj tak, že odrezky len tak, bez koreňov, pokusne zapustil do pripravenej zeme v mokrý jesenný čas, keď už zem do zimy nevyschne. Nad úrovňou pôdy stačia tak 3 – 4 puky, v zemi tak najmenej na piaď, trochu doboku. Na jar odrezky pučali a veselo rástli. Bezpečnejší spôsob je ponáranie. V neskoršej jeseni ponoríme konáre do zeme tak, aby sa z nej aj vynorili. Na jar , alebo na ďalšiu jeseň, ponorence odrežeme a  aj s koreňmi vyberieme , môžeme odrezať aj tak, že budú rásť na oboch stranách. Môžeme si všimnúť, že na konároch, ktoré sú tesne nad zemou, už vyrážajú malé pupienky vzdušných koreňov, ktoré sa nemôžu dočkať, kedy  už konár klesne až k zemi a korene sa môžu zachytiť. Toto je teda pomerne prirodzený spôsob rozmnožovania ríbezlí.

Ríbezle sú prirodzene kríky, ale niektorí ich štiepia do podoby malého stromčeka. Ak máme dosť priestoru, iste sa im lepšie darí v kríkoch, v ktorých sa na rozdiel od krátkovekého stromčeka samé prirodzene vymladzujú a ak majú dosť hnojnej zeme a nič zlého sa im neprihodilo, rodia jedna radosť. Pisateľ má na záhrade taký riadok, v ktorom kríky dosahujú šírku dva a pol metra. Podopreté z oboch strán žrďami. Dĺžka riadka môže byť ľubovoľná. Môžeme ich sadiť na krok, alebo aj hustejšie, ak vytvárame stenu a chceme, aby skôr zarodila. Odrezkov si pripravíme, koľko treba.

Čiernym ríbezliam sa darí na slnečných miestach. Červeným sa darí aj v polotieni a v tieni. Tam dozrievajú ešte neskôr, okrem toho, že neskôr, ako čierne, dozrievajú aj na slnku. Čierne ľahko opadávajú, takže ich možno aj sklepávať . Pisateľ ich ani nestrihá, len občas vezme odrezky, alebo ponorence, ako dar, alebo na výmenu. Oberá ich  s vedrom.  Vedro priviazané na opasku, ľavou rukou zdvihne konár obsypaný plodmi a strapec chytí do dlane tak, že prstami stiahne zrelé bobuľky. Tie padajú rovno do vedra. Nezrelé nechá na strapci.  Dozrievajú od Letného Slnovratu do  júla, podľa druhu, umiestnenia a kraja.

Pisateľ ich ničím nestrieka, ani umelo nehnojí. Veľkú väčšinu čiernych ríbezlí má naštepených z babkinej záhrady . Má aj nejaké nové odrody, ktoré majú ešte väčšie plody, ale tie zas nie sú také chutné. Takže množí hlavne  tie po predkoch.

Ako deti sme poznali a občas aj jedli lesné ríbezle. Ich plody boli chudobné a boli mdlej chuti. Podobne aj divé egreše.

EGREŠE A JOSTY

Zas na záhrade boli červené, i biele egreše a zbierať sa dali pomerne rýchlo do vedier. Skvelé sú v čase zrelosti neupravené. V upravenej podobe už nemajú tak výraznú chuť, ako ríbezle, ale dajú sa použiť v niektorých smeroch podobne. A dajú sa s ríbezľami aj miešať, napríklad – v podobe lekváru. Objemovo to pomôže. Krížence egrešov a ríbezlí poznáme pod názvom josty. Pisateľ ich pestuje len v malom, viacmenej „zo slušnosti“, ale väčší výnos majú nielen egreše, ale aj ríbezle, takže sa oplatí ich pestovať osobitne a potom ich zmiešať, napríklad pri výrobe lekváru.

Áno, isteže by sme namiesto domácich a zdravých ríbezlí mohli do jedla pridať chemickú ríbezľovú, „prírodne identickú“ esenciu. Ale uznajte, že to by naozaj nebolo ono. A tak ich radšej pestujeme. Pretože – vieš, čo ješ.

Poznámka: Od piatku do pondelka – Dni prírodného života – aj so zbieraním ríbezlí.