Čerešňa milá, srdcu blízka.
Pod tvojim starým kmeňom
je krásna úrodná listovka.
Zem voňavá a tmavá,
plná živín pre plodiny.
Do nej sadíme prarajčiny
čo pripomínajú stratený,
a možno aj nájdený raj.
Čerešňa milá, srdcu blízka.
Tvoj kmeň je starý, vráskavý,
a opadávajú z teba suché konáre.
Vždy však máš živé a plodivé,
rok čo rok vyhodíš na nich kvety
a plná živodarného peľu a šťavy
uhostíš včielky a čmeliakov
vo svojich posvätných kalíškoch.
Čerešňa stará, srdcu milá
na tvojom kmeni rastú huby
a predsa rodíš sladké plody
rok čo rok chodia na ne vtáci,
pasú sa tu aj sršne, osi,
čo s nami zdieľajú tento svet.
Čerešňa milá, srdcu blízka!
tvoje konáre zatienia úle
by neprehrialo ich letné slnko.
Čerešňa milá, srdcu blízka
keď na tvojej korune
spočinie oko človekove,
spomenie si na údajného svätca
čo kázal zoťať posvätný dub
zrastený s čerešňou a 33 krát
do nej surovo zaťal,
až v bolesti tá skonala
bola to mať tvoja prastará.
Kebys ty žila v meste,
už dávno by ťa spíli .
nazvali by ťa chorou
pre tvoju krásnu dutinu
obývačku tých bytostí.
Čerešňa drahá, srdcu blízka
vieme že nie ty si tu chorá,
chorý je páchnuci ľudský svet.
Tu na území spravovanom
tvojim úctivým bratom,
pokojne ži až do dňa konca
a keď raz padne aj tvoj kmeň
budeš sa dívať na rajskú záhradu
v ktorej ti žijú tvoje deti
a mnoho tvojich priateľov.
