Rodná cesta: Horana ťa v diskusii vyzýva, aby si sa vyhranil voči tej strane, ktorú mnohí považujú za fašistickú.
Žiarislav: Keď človek verejne šíri vedomecké učenie od roku 1995, v pevných základoch a nikdy sa podstata tohto učenia nemenila, keď vedomeckú filozofiu vyjasnil v piesňach, knihách a viac, ako poldruha tisícky článkov, tak prečo by sa mal teraz vyhraňovať len voči nejakej jednej novej politickej strane? Ktorá tu vznikla dávno po zverejnení mojej spoločenskej práce. Mnohokrát sa človek vyjadril k dôležitosti vedomej, samosprávnej demokracie, ktorej korene siahajú až do rodovej spoločnosti Slovenov. Tá síce nebola z dnešného hľadiska úplne ideálna, ale bol to na tú dobu ten najlepší spôsob kultúrneho žitia, v ktorom sa kultúre našich predkov aj dlhodobo darilo. Bol prírodne vzaté celostnejší, ako dnešná – spotrebná demokracia. Vtedajšia rodová spoločnosť Slovenov bola natoľko silná, že aj cudzinci prijímali ich kultúru a za týchto okolností aj týchto, prispôsobených cudzincov, prijímali do kmeňov. Dnes si volíme spôsoby žitia v dnešnej dobe. Keďže mnohí kladú spoločenské otázky súvisiace s politikou, Žiarislav už mnohokrát povedal, že nepodporuje žiadnu politickú stranu, avšak dáva najavo vnímanie hodnôt, ktoré by mohli byť pre občanov, národ, spoločnosť, zaujímavé a prínosné. A môžu ich užívať ľudia rôznych strán. Vedomstvá o spoločenskej vede zverejnil aj vo vedomeckom smere – 4 živly v spoločnosti. Ale ak by to niekomu ešte stále nebolo jasné, tak vedomectvo, teda vedomé jadro prírodného duchovna, a to i v novodrevnom prejave, je nezlučiteľné s neprírodnými politickými smermi. Vrátane takých, ako sú fašizmus, nacizmus, rasizmus, ale aj komunizmus a kapitalizmus, ktorý svojim naoko liberálnym, spotrebným – peňažným kultom ničí prirodzené kultúry sveta. Kto kráča po vedomeckom chodníku, nemôže sa nechať unášať politickými prúdmi. To sú len módne vlny, ktoré píšu krátkodobé, vyhrotené dejiny. Všetky tieto ideológie, hlavne vo vyhranených podobách, spôsobili veľa zlého, veľa utrpenia a nivočenia ľudských životov, ale aj ničenia živočíšnych druhov, prírody a necitlivé poškodzovanie našej spoločnej Matky Zeme.
Roky počúvam tvoje prednášky a hovory. Nezvykneš hovoriť mená osôb a už vôbec nie strán.
Mená osôb a strán do základov vedomectva nepatria. Vedomectvo je filozofia, vyjadrenie prírodného ducha. K tomu patrí pochopenie prírody a prirodzených zákonitostí. Keď vystihneš zákonitosti, nepotrebuješ do filozofie vtláčať osobné mená. Mená nutne potrebuje len ten, čo má ťažkosti s abstraktným myslením a nie je schopný sa povzniesť nad osobné roviny. Predovšetkým – zákonitosti sú jasné a zrozumiteľné. Zatriedenie mien také jednoznačné byť nemusí. Mená majú radi politici a politickí ľudia, lipnúci na svojich názoroch. Filozofi majú radi zákonitosti, vedomci ich vnímajú, pracujú s nimi. Ak by niekto dôsledne hľadal napríklad fašistov, možno by jedincov s takýmito sklonmi našiel v rôznych stranách. A naopak – v strane, v ktorej hľadá fašistov, by mohol nájsť aj nefašistov. Všetky zovšeobecnenia majú svoje úskalia. Unáhleným zovšeobecnením by však nebolo, keby niektorá strana mala ciele vedúce k neslobode vyjadrené napríklad v stanovách. 
A ďalšia vec – strany, ktoré sa vo všeobecnosti nepovažujú za fašistické, dali do prvej vety Ústavy Slovenskej republiky odvolanie sa na dedičstvo Cyrila a Metoda. Tuto dáme výnimku menám, lebo sa nedajú obísť, keď sú v Ústave Slovenskej republiky a predstavujú určité „politikum“, ale čo to vtedy vlastne spoločensky znamenalo? Cyrilometodský prevrat rozdelil spoločnosť , ktorej občania dovtedy spolu žili v rôznych vyznaniach, teda súladne (synkreticky) – v pôvodnom – prírodnom i v privezenom – kresťanskom. Cyrilometodský prevrat dopadol tak, že bol nastolený stavovský štát. A hneď na jeho začiatku sa občanmi sa stali len vyznávači invázneho náboženstva a pôvodní boli buď násilne pokresťančení, alebo inak prenasledovaní, vrátane predávania do otroctva. A teda – ako otroci boli vyvezení zväčša do zahraničia. A toto je veľmi, veľmi nebezpečná predloha, teda – precedens. Niektorí hovoria – že vtedy bola taká doba. Títo „takodobáči“ však už väčšinou nehovoria, že napríklad v 2. sv. vojne bola tiež „taká doba“. Historické hodnotenie je jedna vec, ale politické vzory sú vec druhá. Takže – ak bojujete proti extrémizmu, najprv si do dôsledkov prehodnoťte prvú vetu slovenskej ústavy a potom riešte politické strany. Ale hlavne ich členov, lebo každý je zodpovedný predovšetkým za svoje činy a ani v politike by nemala byť prípustná kolektívna vina, ktorú radi presadzujú prívrženci nedemokratického uplatňovania moci. V podstate tá strana, voči ktorej sa niekto žiada vyhraňovať, vlastne dodržiava preambulu slovenskej ústavy v otázke cyrilometodského dedičstva možno viac, ako strany iné. Takže – keďže naša preambula ústavy je dvojtvárna a hneď prvou vetou sa odvoláva súčasne na demokraciu, aj totalitu, tak zdá sa, že máme ťažkosť, ktorú sme si sami spôsobili. Zdá sa, že tí, čo v roku 1993 uzákonili v preambule cyrilometodské dedičstvo, nerátali s tým, že to niekto aj bude chcieť dodržať.
Je, alebo nie je podľa teba na Slovensku ohrozená demokracia?
Demokracia, oproti tyranii, je stav, o ktorý sa treba stále snažiť, ak sa má udržať a rozvíjať, a teda je z istého hľadiska v ohrození stále, hlavne keď sa nemôže oprieť o dlhodobú hodnotovú istotu v danej spoločnosti. Pretože to je výsledok pestovania určitej podoby kultúry. A kultúra je neustále vo vývoji. Demokracia má mnoho prvkov a podôb. Môže sa prejavovať ako zastupiteľská demokracia, ako priama demokracia, avšak zväčša je to spojenie viacerých prvkov a ten konečný výsledok môže mať v rôznych spoločnostiach rôzne podoby. Napríklad – vo Švajčiarsku je iná demokracia, ako v Amerike, alebo ako na Slovensku. U nás je v podstate z viacerých dôvodov priama demokracia celkom vytesnená a jeden z dôvodov je moc zbohatlíckych skupín, ktoré pôsobia aj skrz politické strany. A toto je výrazné ohrozenie demokracie, pretože tu, a nielen tu, má príliš veľký vplyv vláda peňažných skupín, teda oligarchia. To, že niekto sa hlási k politike Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, v podstate tiež môžeme vnímať ako ohrozenie, pretože počas celej tej doby to bol vlastne núdzový stav, Slovensko bolo vazalom Nemecka a vláda časť svojich občanov prenasledovala a vyviezla do koncentračných táborov, čo určite nie je dobrý vzor. Hneď počas vzniku prvej Československej republiky bol odsunutím vedúcich zástancov dohodnutej autonómie Slovenska (Štefánika a Hlinku), umelo zastavený pochod k sebaurčeniu slovenského národa. A ten bol pod tlakom nacistického Nemecka koncom tridsiatych rokov pre zmenu zas umelo urýchlený. V podmienkach viac, ako zložitých. Toto obdobie nie je dobrou predlohou pre dnešný stav, ale – popravde povedané – dobrou vzorovou predlohou nie je žiadne obdobie dvadsiateho storočia. My by sme mali hľadať spôsob pre dnešnú dobu. No a dosť veľkým ohrozením demokracie je aj snaha nálepkovať, ako extrémistické, snahy početnej skupiny slovenského obyvateľstva o nezávislosť od NATO a v podstate aj od EÚ. Podľa zverejnených prieskumov za posledný rok viac, ako polovica Slovákov by privítala, keby neboli zatiahnutí len na jednu stranu bipolárneho sveta. Takže – ak títo občania sa nechcú ocitnúť na jednej strane dvoch znepriatelených strán, tak na to majú nepochybne plné právo. Ak tu teda je nejaká demokracia. Ak ich niekto len pre to označuje za extrémistov, že odmietajú nejaký vojenský pakt, tak sám je extrémista. A to sa dnes deje. Takže – áno, máte tu ohrozenú demokraciu.
Ktorý zo spôsobov vládnutia by si považoval pre dnešnú dobu za najvhodnejší?
Demokracia vo všeobecnosti znamená doslova vláda ľudu, vláda ľudí. A tá môže byť, samozrejme, rôzna. Keby mal človek vyjadriť jedným výrazom vhodnú podobu demokracie, tak by to vyjadril ako vládu celostného vedomia. Určite by to vnímal v celostnejšej podobe. Nie ako nejaký ďalší ľudostredný spôsob. Sú 4 živly – v prírode, aj v spoločnosti. To je kľúč k pochopeniu. Vo vesmíre môže žiť šťastne aj jednotlivec, aj národ. A môže žiť aj bez krajných politických vyhranení.
Je to v dnešných podmienkach možné?
Možné to je, ak tie podmienky vytvoríme. Zatiaľ sme ich nevytvorili. O každú dobrú hodnotu sa treba zaslúžiť, treba sa na to pripravovať. A slovenský národ sa na to zatiaľ dostatočne nepripravil. Tak má to, čo má. Bez zušľachťovania to nie je možné. Zušľachťovanie v prirodzenosti je to, o čo sa snažíme na vedomej ceste.
