Neporiadok, temnota, mätež. Lož, podlosť a podvod pršia svojim kyslým dažďom, smrdia svojim štipľavým dymom, ktorý len sťažka prikryje všadeprítomný zápach duchovnej hniloby. Zvrátenosť na nás útočí na všetkých úrovniach a zloba sa neobmedzuje na rovinu podzemnej stoky, splaškové rúry chrlia svoj obsah na hlavy národa aj z rovín, kde by človek očakával ale aspoň náznak zodpovednosti, ak už nie rovno osvietenie. Podlé divadlo sa tvári ako pravda a hnusný páchnuci rôsol metajú zlovestníci na hlavy sklonené v pokornom úľaku. Podlosť, špina, hnus, lož a zákernosť sa stali kliatbou krátkeho dňa a noc sa už nemôže dočkať, kedy zje celý deň a posledné zvyšky nádeje a svetla. Koniec sveta sa blíži. Ľudia sa boja rodiť deti a deti, čo sa už narodili, unáša cez obrazovky počítačov do umelo vypočítaného sveta špinavými pazúrmi vyzbrojená ruka odporného hltača duchov. Fúúúúj, takýto svet, už aj rozzevená tlama bezodnej čiernej diery by bola úľavou pre zúfalcov z týchto trosiek špinavého sveta, špinavých zemí a špinavých vôd.
Podlí čarodejníci jednotiek a núl zmenili ešte aj zlato a striebro – tie znaky chamtivosti, vojen a lakomstva, na čisté kovy bohov a majetok sa scucol na výpočty elektronických podvodníkov.
Kam až dosiahne hnus tohto sveta, kým celkom zanikne náš slnečný svet? Zožerie temnota slnko? Márnym sa stane Svarogovo dielo? Prehrajú naše sily zápas o zachovanie rodu, upadne čistota do hniloby celá a stratíme sa v hnise, ktorý požiera zdravý a dobrý svet?
Hľa! Zrite na večnú oblohu! Čo hovorí svit slnečný, čo vravia naše hviezdy? Radostná novina nech nesie sa svetom! Pretože už stala sa vec preveľká – narodil sa syn slnečný, zrodilo nové Slnko! Syn stvoriteľa nášho Sveta – Svaroga – zrodil sa v nebeskej žiare a nijaké oblaky, nijaká hmla a ani sila klamov nemôže zastrieť tento zázrak! Nové Slnko má mnoho mien.
Svarožič, Dažbog, Slnko len. No jedno je tu isté – že to Slnko je naše! S ním sa zrodila voda čistá a zavanul čistý vánok. Dnes človek kráčal po prti a vzhliadol čistú zem! Nepriniesol som na Zem oheň, teraz priniesol vodu! Včera položil na obetný kameň ku studničke semená a orechy, urobil chodník do polozemnice a v nej prespal, čakajúc na videnie. Vo sne sa mu zjavili krásne záhrady a plody. Boli tesne pred dozretím a chválili sme – súrodenci na Ceste – tie vyrastené dary. Svetlo našich dní sa od tejto chvíle začne predlžovať. My už žime len čistý svet, špinu vytrieďme a zhnitiny do hnoja. Pravda nech stelie si cestu a lži nenechajme v duši miesto. Aj keby stokrát tliachala, lož len lžou nech len ostane. Voda, to je aj veda – vedomie, ktoré neklame. Každý máme čo robiť, by obstáli sme v skúškach. Každý, kto iných ovraví, na seba prv nech pozerá. Kto špiny nemá, kto jak kvet, kto nikdy pred zlom nesklonil? Ľahko je špinu vytýkať, ťažšie je svet si upratať. Lenivosť ducha je aj to, keď vzdávame sa v nevôli. Nech zimná voda a živý svor opláchnu, spália neduhy. Kúpme sa vo vode studenej, sila prežije, neduh nie.
Chyťme sa svätého plameňa, uhlíka živého ohňa! Dymom zo zelín a živíc čistime naše príbytky! Spievajme piesne posvätné, obetujme ich Slnku! A čiňme slávnostné prísahy, že svet svoj čistiť budeme! Že zlovôli sa nevzdáme! Že deti vo svete vítame! Čakajú ďalšie duše, by sa mohli už narodiť a pomôcť v tomto poslaní! Ty maloverný, kde máš duš? Kto vzdal sa sám, tak prehral sám. Ale keď deti nepustíš, zrádzaš aj ďalšie potomstvá!
Oni budú mať silu, ver, vidia môj svet , svet svarožný! Ja som Svor , preto slním vám – nechajte moje deti! Netrápte ich v tých sivých dňoch, netrávte dušu neduhom! Nechajte im deň pod nebom, a ja ich šťastím požehnám! Tešte sa z nového sveta, čo vzniká hoc aj na troskách. Vždy to tak bolo, že neduhy len pohnoja nám Matku Zem.
A tá nám prinesie úrodu. So silou divov, rodného, i slnečného Praotca. Chvála za dary z čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli.
K Zimnému Slnovratu ´22 v deň Kračúňa
Žiarislav.
Obrázky: Igro Stromka, z knihy: Na vrchárskom chodníku od Žiarislava