Prečo chodia medvede do ľudských sídlisk?

snímka: Ivan Hutlák

To je naozaj ohavné, najprv matke medvedici odobrať deti, predať ich do ZOO a potom, keď ich hľadá v dedine, tak ju odstreliť. Otázka je ale, ako by to malo byť správne? Tí, ktorí sa to snažia riešiť, to nemajú ľahké. V poznámkach na sieti je časté hromženie Slovákov na slovenský národ, ktorý to nerieši dobre. Je pravda, že v neďalekom Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Čechách sa takéto veci bežne nedejú. Pretože – tam už dávno medvede celkom vyhubili. Kým – my, na Slovensku, s nimi žijeme.

Medvede strácajú ostych a schádzajú neraz aj do dedín. Prečo? V minulosti to tak nebolo?

Určite to nebolo v takej miere. Jedna vec je tá, že pri chatách, dedinách, mestách a hoteloch, na lesných chodníkoch, všade, kde sú ľudia, je vyhodená strava. Veľké množstvo odpadu tvorí  strava, v podstate dobre použiteľná pre medveďa, ktorý sa živí aj zdochlinami. „Vôňa“ ho vábi. Máme sa z tohto hľadiska pridobre a toto je od 2. polovice 20 storočia novinka.

Ďalší dôvod , prečo medvede strácajú ostych, je turistický ruch. Ruch je naozaj ruch. Nechutný ruch. V lesoch je ruch. V zime všade reve hudba pri lyžiarskych vlekoch, pri chatách, pri hoteloch, pri chodníkoch…medvede si na ruch zvykajú. Budí ich to v zime  a zvykajú si na to i v lete. Nemali by sme rozvíjať ruch, ale by sme mali rozvíjať pútnictvo. Tiché rozjímanie, púte bez hluku. Keď človek cestuje popod Tatry, ani sa na ne príliš nepozerá. Tie hotely sú v horách, ktoré Štúrovci, a nielen oni, považovali za posvätné, tie hotely a iné stavby tam trčia ako päsť na oko. Ohavné. Rozvoj turistického ruchu v lesoch je to, čo ruší nielen ľudských milovníkov ticha, ale aj zver – priamo v jej domovoch. Ruší to aj medvede. Keď už majú ruch v lesoch, ľahko si zvykajú na ruch pri ľudských obydliach. Ruch by mal byť v prírode zakázaný.

snímka: https://www.teraz.sk/fotodennik/medvede-testovali-kontajner/96379-fotografia.html

Ďalší rozdiel oproti minulosti je v tom, že medvede u nás oddávna odháňali čuvače a iné psy. Tie dnes ale sú zatvorené vo dvoroch a na reťaziach. V minulosti by takého medveďa odohnali psy, dnes je to proti predpisom. Dokonca aj my, chovatelia pasúcich sa zvierat, máme obavy o psov, aby ich nezastrelili poľovníci. A tak sa medvede dostávajú bližšie ku stádam, ale aj k ľudský obydliam. Áno, chápeme to, že nemôžu len tak, všetci psi, pobehovať na voľno, lebo by mohli ohroziť turistov, vraj aj poľovníkov, a vlastne – aj divú zver. Ale popravde povedané, Národná rada Slovenskej republiky v roku 2009 úplne spackala ochranu psov, keď – zlou  novelizáciou zákona dosiahla, že zákon už odvtedy chráni len psy poľovnícke a psy pastierske, ktoré oddávna medveďov odháňali, môžu poľovníci aj pri stáde strieľať, podľa zákona, čo dovtedy do 200 m od stáda nemohli. Slovensko pritom má peknú tradíciu pastierskych psov, slovenský čuvač je dokonca národným plemenom, ale v tomto smere ich využívame menej, akoby sme mohli. Nie sme totiž na tom až tak zle, ako Rakúšania, ktorý z jediného, z Talianska migrujúceho medveďa mali takú hrôzu, že držali rok ovce v ohradách, kým my, tuto, v horách, odháňame niekedy medveďa aj bez psa. Aspoň pisateľovi sa to už stalo.

snímka: Žiarislav

Čo s takým medveďom, čo si už zvykol hľadať si potravu pri ľudskom obydlí? Bežná ZOO, nehovoríme o veľkých ZOOparkoch, bežná ZOO je miesto, kde takéto zvieratá skutočne nekonečne trpia a strácajú svoju dôstojnosť, spolu s nami. My sa v prírode správame naozaj ako živočíšny druh vrcholne bezohľadne. Všade chceme mať len svoj priestor, rušíme, hlučíme, špiníme, zohavujeme tvár matky prírody, staráme sa len o svoju bezpečnosť. Vziať matke deti a keď ich hľadá, tak ju popraviť, je naozaj kruté. Niekedy však človek s prekvapením číta tie nenávistné prekárky pod článkom. Na oboch stranách. Stará doba bola ale v niečom prirodzenejšia. Nenávistné komentáre neboli nutné. Ak niekto chcel chrániť medveďa, čo chodí tesne k ľudský sídliskám,  tak ho aj mohol zahnať. Zober si čuvača, palicu a choď. Tak ukáž, ako to má byť správne. No a zas taký ten nenávistný zástanca plošného odstreľovania šeliem, čo by len popravoval a popravoval, ten by mal mať podľa dávneho zvyku právo na oštep. Žiadna puška, žiadna popravčia odstreľovačka, to nie je zbraň pre takého frajera. Oštep, ak si naozaj chlap, tak máš možnosť prežiť, isto aspoň 1:1. No tak už choď, zober sa a choď, ty hrdina, čo chce zabiť hľadajúcu matku. A hneď by bolo menej nenávisti. A uslintaných prekárok.

Práve my, obyvatelia Slovenska, tu medveďov máme. Je to azda jediná šelma, ktorá by mohla v stave zdravia ohroziť telesne ohroziť dospelého človeka. Popravde povedané – medveď človeka nezabíja. Človeka zabíja človek. A to je naša oveľa väčšia ťažkosť. Tá najväčšia a najnebezpečnejšia šelma je v nás. To my sme tí, ktorí si osobujú právo byť katmi. A tak, aj keď tí, ktorí sú za vás zodpovední, aj v budúcnosti budú musieť zastreliť medveďa pri ľudskom obydlí, je dobré si uvedomiť, že to nie medveď ohrozuje tento náš, inak krásny svet.